M 286 - spomienka na motorovú legendu II

6.8.2010 8:00 Bc. Jozef Gulík

M 286 - spomienka na motorovú legendu II

Prešiel týždeň a máme tu druhý diel z histórie obľúbených motorových vozňov 850 a 851. Dnes sa pozrieme najmä na ich niekdajšie pôsobenie v depách Košice, Plešivec, Margecany, Poprad a Zvolen, ale zaspomíname si aj na posledné roky ich prevádzky. Kapitola "dvaosemšestiek" na Slovensku tým bola viac-menej uzavretá a môže byť odložená na dôstojné miesto v polici železničnej histórie.

 

 

 M 286.0 KE

     Druhá životná línia M 286.0 sa viaže ku Košiciam, kam bola dodaná rovná desiatka týchto strojov. Išlo o čísla: 0026, 0027, 0033, 0035, 0037, 0039, 0041, 0042, 0044 a 0046. V metropole východu nimi nahradili výlučne staršie „dvašesťdvojky“, a to v pomere 1:1, takže nasadením nových vozidiel do prevádzky sa vyzískalo 10x M 262 – z nich šesť sa muselo odovzdať ako vyrovnávka do Juhozápadnej dráhy a štyri si mohli Košičania ponechať pre vlastnú potrebu.

     Nasadenie „hydraulík“ zaznamenávame jednak na rýchlikoch do Humenného cez Prešov a Strážske i do Zvolena „južným ťahom“ cez Plešivec, ale tiež na osobných vlakoch cez Michaľany a Humenné až do Medzilaboriec, opäť po „južnom ťahu“ do Plešivca alebo do Čane (jeden čas dokonca až do maďarského Hidasnémeti). Prestávky v Rožňave alebo Plešivci mávali M 286.0 vyplnené krátkymi odskočeniami na lokálky do Dobšinej či Slavošoviec. Pri stabilizovanej situácii v 1970-tych rokoch mali v Košiciach zaturnusovaných sedem strojov pri inventárnom stave 10 kusov.

850.033 a 751.193 v stanici Plešivec dňa 25. 8. 1995.

     Námatkovo z tohto obdobia vyberáme aspoň dve zmienky o zostave vlakov:
     - Dňa 15. januára 1971 mal vlak MOs 735 z Medzilaboriec cez Humenné do Michalian s pokračovaním do Košíc na čele motorový vozeň M 286.0039 + 3 vozne + na postrku M 286.0035. Na železničnom priecestí medzi stanicami Koškovce a Udavské došlo ku kolízii s nákladnym autom (s usmrtením vodiča). Na 0039 vznikla škoda vyše 10 000 Kčs a na aute asi 30 000 Kčs.
     - Z 13. na 14. apríla 1974 je na nočnom vlaku MR 847 zo Zvolena do Košíc zaznamenaná zostava: M 286.0044 + Balm + poštový vozeň.

     Postupnú zmenu priniesla až premena viacerých osobákov do klasických súprav s rušňami T 478.1 a od roku 1984 sa začalo jazdiť elektricky z Košíc až do Čane. Končia tiež na humenských rýchlikoch vedených cez Michaľany. V roku 1981 odchádzajú 0026, 0027, 0035, 0039 a 0041 do pobočného depa Plešivec, z ktorého odchádza rad M 286.1, a druhá polovica flotily posilnila svoju pozíciu na úseku Košice – Plešivec, na ktorom „hydrauliky“ zotrvali ešte nasledujúcich dvadsať rokov.

     V rokoch 1985 a 1986 bolo zaujímavosťou ich nasadzovanie na rýchlik R 580/581 Tekov z Košíc do Hrhova, kde sa prestupovalo na autobusy kvôli rozsiahlym a dlhodobým výlukám – výstavbe druhej traťovej koľaje.

851.011 (+851.029) v úseku Nálepkovo - Stará Voda dňa 7. 5. 1998.

     Pôsobenie „veľkých motorov“ v Plešivci a jeho okolitých miestnych tratiach sa však rýchlo chýli ku koncu. Pätica M 286.0 sa v tamojšom depe veľmi dlho neohriala a po štyroch-piatich rokoch odchádzajú späť do Košíc, resp. 0041 a 0042 do Margecian – práve 0042 v roku 1987 opúšťa Plešivec ako úplne posledná. Z Košíc do Margecian odchádza o tri roky neskôr aj 0039.

     Po novom sa teda M 286.0 začínajú zhromažďovať aj v Margecanoch, kde mali doposiaľ skúsenosti akurát s M 240.0. V roku 1985 okrem košickej 0041 prichádzajú z Trenčianskej Teplej aj 0011 a 0034. „Traja mušketieri“ začali najprv sekundovať „dvestoštyridsiatkam“  na trati do Gelnice, Nálepkova a Červenej Skaly, aby po príchode ďalších dvoch strojov (0042, 0039), prevzali prakticky všetky vlaky, ktorých konečná stanica ležala ďalej než Mníšek nad Hnilcom.

851.031 v krásnom prostredí medzi Dedinkami a Stratenou dňa 20. 9. 1997.

     Posledný hromadný presun sa spája práve s depom Margecany a depom Poprad. Tam na sklonovo náročnej trati do Tatranskej Lomnice premávali M 286.1 (851) vo dvojici, prípadne aj s vloženým vozňom. V roku 1993 však ŽSR z dôvodu nízkeho počtu cestujúcich uvažovala na vybraných vlakoch s nasadením sólo motorového vozňa. Pre zachovanie bezpečnosti na prudkom, až 40-promilovom klesaní, prikročili k niekoľkým opatreniam.

     V prvom rade išlo o výmenu radu 851 za 850, ktoré majú samostatný brzdový okruh pre každý podvozok. Do Popradu tak v máji 1993 prichádzajú všetky margecianske stroje 0011, 0034, 0039, 0041 a 0042, a na oplátku odchádzajú všetky popradské 1029, 1030, 1031 a 1032 do Margecian (dodatočne, v roku 1999, prichádza do Popradu aj 0037 z Košíc).

     Okrem toho boli 850-tky pre prípad odstavenia na trati vybavené špeciálnymi zarážkami s upínadlom ku koľajnici (objednané pre tento účel v ŽOS Trnava), rýchlosť daných vlakov znížená v úseku Tatr. Lomnica – Tatr. Lomnica zast. na 40 km/h a ďalej do Studeného Potoka 50 km/h, a pri zhoršených adhéznych podmienkach všetko poistené prítomnosťou vlakvedúceho na stanovišti rušňovodiča. Za daných podmienok začala prevádzka sólo 850 na trati do Tatranskej Lomnice dňa 28. 9. 1993. Okrem toho boli 850 nasadzované aj na spoje do Starej Ľubovne a Plavča.

850.037 v Studenom Potoku pred odchodom do Tatranskej Lomnice (snímka István Zsolt)

     Zvolenské 850.005, 013, 022, 023 a 035, ktoré tamojšie depo obdržalo v rokoch 1990 – 1994, poslúžili iba ako doplnenie k veľkému množstvu 851. Jednak slúžili ako záskok práve za 851, ale zaujímavé uplatnenie našli v Brezne, ktoré ich nasadzovalo ako náhradu za 820 na ozubnicovej trati (opäť výhoda samostatných brzdových okruhov pre oba podvozky), prípadne aj na iné výkony smerom na Banskú Bystricu alebo Červenú Skalu.

M 286.1 

     Dodávka vylepšeného typu M 286.1 začala v septembri 1968 hromadným príchodom siedmych strojov 1001 – 1004 a 1008 – 1010 do Zvolena. Koncom októbra doplnilo stav ešte ďalších päť kusov: 1011, 1015 – 1018, čím sa teda ich počet v depe dočasne ustálil na čísle dvanásť.

     To už je veru výrazná posila, ktorou však nemožno plytvať a treba ju tiež využiť čo najhospodárnejšie. Nové vozidlá prevzali predovšetkým úplne všetku osobnú dopravu na trati Zvolen – Krupina – Šahy od parných 354.1 a motoráčikov M 131.1 (na letnom MSp si spravili výlet až do Štúrova namiesto bratislavskej M 262.0). V rámci náhrady za maličké a pomalé M 131.1 sa však rozbehli aj na ostatné smery: do Vrútok cez Kremnicu aj cez Banskú Bystricu, do Lučenca a Fiľakova, cez Brezno do Červenej Skaly.

     Vďaka nim mohli zo železničných tratí v obvode zvolenského depa vyradiť 4x 354.1 a 6x M 131.1. Vyrovnávka za nové vozidlá v tomto prípade znamenala odovzdať práve 5 motorových vozňov M 131.1 do Nových Zámkov a 1x M 131.1 do Bratislavy. Tento typ zostal po dodaní M 286 prevádzkovaný v oblasti PO Zvolen už len v okolí Lučenca a na Trati mládeže do starobylej Banskej Štiavnice, avšak aj tam neskôr začali prenikať M 286.1 a časom rovnako prevzali osobnú dopravu.

851.036 na čele "megavlaku" pred odchodom zo žst. Štúrovo (1. 10. 1995)

     Okolo príchodu ďalších dvoch strojov 1022 a 1023 je malá neznáma. Podľa jedného zdroja boli síce dodané do Zvolena dňa 31. 10. 1968 a už 23. 11. 1968 sa presúvajú do Bratislavy na výpomoc „nulkovým“ M 286, avšak podľa iného zdroja sú oficiálne dodané hneď priamo do Bratislavy. Tak či onak, prakticky hneď sa udomácňujú v hlavnom meste Slovenska, kde sú ich služby netrpezlivo očakávané. Budú použité:

     „... na výkony v osobnej doprave na trati Bratislava-N. Mesto – Komárno miesto prechodne nasadenej parnej trakcie 465.0 a 498.0 (spolu t.č. 7 lok.). Celkom pre Bratislavu by sme navrhovali prideliť 4 mot. vozne, v dieselovej trakcii by zostali výkony na 1 lok. na tejto trati (hlavne z dôvodu prevozu traťových vozňov). Vrátili by sme sa k už opusteným obehom tur. skupín 03-M, 21-M a 21-D depa Bratislava.

     Namiesto navrhovaných štyroch strojov sa však dočkajú iba troch. Po spomenutej dvojici totiž prichádza priamo z výroby už len číslo 1029, ale aj tak ide o užitočnú pomoc v prevádzke, hoci len na krátky čas. Už na prelome rokov 1969 / 1970 totiž 1022 a 1023 mieria na svoje pôvodne určené miesto – do Zvolena a 1029 do Popradu.

851.022 prichádza do Tupej (8. 5. 1999)

     Vráťme sa ešte na chvíľu do Zvolena, kde síce dostávajú pomerne výdatný prídel nových motorových vozňov, avšak každý jeden navyše sa počíta. Náčelník PO Zvolen dňa 27. 6. 1969 píše na Správu Východnej dráhy do Bratislavy:

     „Po dodávke motorových vozňov M 286.1 plánujeme parnú trakciu  na trati Zvolen – Šahy  a všetky MOs vozené M 131.1 nahradiť  trakciou motorovou. Dosadením motorových vozňov vylepší sa kultúra cestovania a splní sa tak požiadavka cestujúcej verejnosti, ktorú niekoľko rokov uplatňovali cestou národných výborov. Na zvládnutie frekvencie cestujúcich na navrhovaný obeh motorových vozňov javí sa potreba 32 prívesných vozňov.
Do návrhu sme zapracovali R 366 zo Zvolena do Košíc, R 431 a 432 zo Zvolena do Štúrova a späť voziť rušňovými potrebnosťami depa Zvolen. Tento návrh vyrieši  úlohu č. 21 v zápise zo dňa 27. a 28. mája 1968 v súvislosti s vyzískaním stání pre vlastné motorové vozne počas výstavby depa Zvolen.

     Rozkazom č. 2796/68 pre PO Zvolen máme pridelených 14 motorových vozňov M 286.1. Služba 12 z tohto počtu nariadila nám zapracovať do turnusu 9 kusov. Podľa nášho návrhu turnus je vypracovaný na 10 kusov, keďže navrhujeme vezenie rýchlikov 366, 431 a 432 potrebnosťami lokomotívneho depa Zvolen.
Vzhľadom na zvýšenie turnusovej potreby o jeden vozeň, žiadame primerane zvýšiť prídel M 286.1 pre PO Zvolen.

851.015 na závese ranného Os 21 217 pred stanicou Sliač kúpele dňa 7. 4. 1996.

     Východná dráha v Bratislave však dňa 8. 7. 1969 konštatuje: „Pri navrhovaní rozdeľovania M 286.1 ... vychádzalo sa z potreby v PO Zvolen na 9 vozňov M 286.1. Návrh PO Zvolen znie na potrebu 10x M 286.1 s tým, aby tento zvýšený návrh bol krytý pridelením ďalšieho, tj. 15. vozidla tejto série. Rozšírenie je spôsobené prevzatím výkonom MR 366 na trati Zvolen – Košice (tur. skupina 01-M LD Košice) a výkonov MSp 431 a 432 na trati Zvolen – Štúrovo od PO Bratislava (tur. skupina 01-M LD Bratislava). Týmto spôsobom sa však nezníži turnusová potreba M 286.0 ani v Košiciach, ani v Bratislave a teda by došlo k čistému zhoršeniu využitia mot. vozňov dosadením 1x M 286.1 naviac proti terajšiemu stavu v tohoročnom GVD.

     Horeuvedený rozdeľovník M 286.1 pre rok 1968 je i tak veľmi priaznivý v prospech PO Zvolen, pretože obdrží 63,5 % vozidiel ročnej dodávky pri 55,5 %-nej prevádzkovej zálohe, zatiaľ čo PO Košice ostatných 36,5 % dodávky pri prev. zálohe 60 %. Nedoporučujeme prijať návrh PO Zvolen s tým, že ak budú vytvorené podmienky pre hospodárne využívanie M 286, je možné prehodnotiť tento návrh znovu.

     Požiadavka teda nie je schválená, iba čo na sklonku roka 1969 prichádzajú ex bratislavské 1022 a 1023, čím sa inventárny stav vo Zvolene dorovnáva na predpokladaných 14. Z výroby už ďalšie stroje neprišli, takže si PO i vedenie depa museli poradiť s tým čo majú, a o to premyslenejšie zostaviť obehy vozidiel.

     Zaujímavým doplnkovým výkonom bola od polovice 1980-tych rokov vozba posilového, piatkovo-nedeľného motorového rýchlika do Prievidze cez Hornú Štubňu, a tiež piatkového zrýchleného spoja cez Novú Baňu do Levíc. V roku 1995 boli mimoriadne nasadzované aj na vlaky 1730 / 1731 Tekov v úseku Zvolen – Zlaté Moravce (prerušená trať medzi Žiranmi a Jelencom). Určitou kuriozitou bol v rokoch 1995 - 1997 večerný priamy MOs zo Štúrova cez Šahy, Zvolen, Banskú Bystricu a Brezno až do Červenej Skaly. Svojou 233 km dlhou trasou určite patril k "rekordmanom" medzi motorovými osobnými vlakmi.

Motorová súprava s 851 v úseku Zlaté Moravce-Prílepy - Zlaté Moravce závody, v roku 1995 (snímka Ladislav Vaškovič)

     Dodávky M 286.1 sa však netýkajú len Zvolena. Správa Východnej dráhy vyčlenila z očakávaného objemu 4 motorové vozne na urýchlené skvalitnenie tatranskej dopravy, tj. pre depo Spišská Nová Ves, pobočné depo Poprad. Malo ísť o stroje 1024, 1025, 1029 a 1030, pričom po príchode posledného menovaného malo depo ako vyrovnávku odovzdať 1x M 240.0 do Tisovca.

     Prvé dva menované stroje 1024 a 1025 skutočne 31. októbra 1968 prichádzajú do Popradu, ale nasleduje podobný scenár, akého sme už boli svedkom. Vedenie dráhy rozhodlo, že momentálne budú užitočnejšie inde a tak sa po mesiaci obidva sťahujú do Košíc, respektíve do jeho „pobočky“ v Plešivci. V podstate sa však nič vážne nedeje, keďže prakticky v rovnakom čase prichádza miesto nich z výroby nová trojica 1030 až 1032. 

     Ako vyrovnávka potom odchádza dohodnutá M 240.0119 do Tisovca a ostatné uvoľnené M 240.0 sa presúvajú na lokálku do Levoče, kde nahradili rad M 131.1. Namiesto pôvodných štyroch majú teda Popradčania zatiaľ iba tri „hydrauliky“, avšak na to najdôležitejšie, pokrytie trate do Tatranskej Lomnice, vcelku postačujú. Až začiatkom roka 1970 prichádza štvrtý stroj 1029 (z Bratislavy) a uzatvára tým plánovaný stav. V podstate nemenný stav potom pretrval viac než dve desaťročia, až do vzájomnej výmeny „veľkých motorov“ s Margecanmi v roku 1993, ktorý sme už popisovali vyššie.

Štýlové Vianoce v Tatrách - M 286.1032 v Tatranskej Lomnici dňa 25. 12. 1985 (snímka T. Boroš)

     Dodávky M 286.1 na Slovensko uzatvárajú v decembri 1969 posledné dva stroje 1036 a 1037, ktoré smerujú do Plešivca, pričom druhý menovaný je zároveň aj posledným vyrobeným strojom svojho typu.

     Pobočné rušňové depo Plešivec, ktoré patrí pod Košice, malo podľa pôvodných predpokladov za účelom vyradenia parných rušňov 423.0 z trate Rožňava – Dobšiná obdržať tieto štyri stroje: 1031, 1032, 1036 a 1037. Ako však už vieme, prvé dva si prehodili s Popradčanmi, takže miesto nich obdržali v novembri 1968 čísla 1024 a 1025. A v roku 1969 potom priamo z výroby privítali plánované 1036 a 1037. Okrem lokálky do Dobšinej, kde plnili svoju prvoradú úlohu, zachádzali v rámci svojho obehu aj do Fiľakova alebo Košíc.

     V roku 1981, za účelom zjednotenia typov v depách, odchádzajú tri motorové vozne do Zvolena (1024, 1037, 1038) a zostávajúci (1025) do Popradu, kde zvyšuje stav týchto motorových vozňov na päť. Výmenou za ne prichádza „nulková“ posila z materského košického depa v podobe strojov: 0026, 0027, 0035, 0039 a 0041, ktoré však do roku 1987 rovnako opustili plešivecké depo.

 

 Križovanie ranných MOs 6000 (752.020) a 6005 (851.037) v stanici Hontianske Tesáre dňa 30. 7. 1999.

 "Zahraničné"

     Na našom území sa však vyskytovali nielen domáce, ale aj „cudzokrajné“ motorové vozne spomínaných dvoch typov. Tak napríklad Brnianske M 286.0 vozili motorový rýchlik do Šaľe, s pokračovaním ako osobný vlak cez Nové Zámky až do Štúrova, ktorý bol neskôr skrátený po Bratislavu – aj ten však skončil zrejme začiatkom 1970-tych rokov.

     Brniaci tiež do roku 1979 vozia známy motorový rýchlik cez Veselí nad Moravou, Trenčiansku Teplú a Topoľčany do Nových Zámkov. V uvedenom roku bol vlak rozdelený na dve samostatné vozebné ramená, teda s prestupom v Teplej, oba tieto vlaky prevedené do klasickej súpravy a v spodnom úseku (Tr. Teplá – N. Zámky) s výrazným obmedzením – ide len v piatok a v nedeľu. Od roku 1983 ho potom začalo svojimi M 286.0 voziť teplianske depo.

     Pre úplnosť treba spomenúť aj motorové rýchliky do Bratislavy cez Břeclav, ktoré do čias elektrifikácie vozili olomoucké M 286.0, a napokon M 286.1 z Veselí nad Moravou, ktoré do rozdelenia republiky zachádzali do Trenčianskej Teplej a tiež do Nového Mesta nad Váhom cez Myjavu.

Osobný vlak do Štúrova, ktorý je pokračovaním rýchlika Brno - Šaľa s M 286.0030 v stanici Pribeta. (snímka Jozef Gulík st.)

Záver prevádzky

     V polovici 1990-tych rokov „oslavujú“ motorové vozne 850 a 851 štyri desaťročia prevádzky na slovenských koľajach takpovediac v plnom počte. Do počtu chýba len jediný zrušený – bývalý leopoldovský 0017. Všetky ostatné si zatiaľ pevne držia svoje pozície v osobnej doprave. Hoci majú „na krku štyri krížiky“, paradoxne ide o najmladšie štvornápravové motorové vozne. Ich technický stav napriek tomu nie je radostný a robí starosti svojmu prevádzkovateľovi – ŽSR – ktorý už od svojho vzniku v roku 1993 uvažuje nad ďalšou budúcnosťou všetkých veľkých „motorov“ 820, 830, 850 a 851.

     Rekonštrukcie po vzore českých 854 boli zamietnuté z dôvodu chatrného stavu hlavného rámu, skrine i podvozkov. Od roku 1997 preto nasleduje neodvrátiteľné – vyraďovanie najhorších strojov (1997 = 0046 Košice, 1998 = 0003 Zvolen) a ich „kanibalizácia“, aby sa v prevádzke udržalo zatiaľ čo najviac vozidiel, keďže vhodnej náhrady jednoducho niet.

K 1. 1. 1998 bola dislokácia v SR nasledovná:

Trenčianska Teplá:  850.002, 004, 006, 007, 014, 018, 019, 036, 038, 040, 043, 045 a 047.
Zvolen:  850.003, 013, 022, 023, 034 a 035. 851.001 – 004, 008 – 010, 015 – 018, 022, 023, 036 a 037.
Poprad:  850.011, 037, 039, 041 a 042.
Margecany:  850.005. 851.011, 024, 025, 029 – 032.
Košice:  850.020, 024 – 027, 033 a 044.

Motorové vozne 810.671 a 850.011 v stanici Plaveč dňa 4. 6. 2003.

     A hoci aj nové „krabičky“ radu 811 pomaly vytláčajú veľké motory z ich domovských destinácií, aj na prelome tisícročí stále tvoria neodmysliteľnú súčasť prevádzky. Že tomu tak nebude naveky, svedčili ich časté náhrady súpravami s veľkým rušňom (najčastejšie 751) a prívesnými vozňami, typické najmä pre okolie Košíc a Zvolena. Niektoré dni bývali natoľko kritické, že napríklad zvolenské depo dokázalo na trať Zvolen – Šahy vystaviť iba jediný motorový vozeň. Vždy však nasledovali aj lepšie obdobia a zdalo sa, že „hydrauliky“ ešte medzi nami dlho pobudnú. Išlo však o zlovestné ticho pred búrkou, či dokonca „prietržou mračien“, ktorá vo februári 2003 zmenila všetko od základu.

     V poslednom „predrevolučnom“ GVD 2002/03 majú „hydrauliky“ v Košiciach 2-dňový obeh pre 850 na trati do Plešivca, vo Zvolene obeh pre 5 + 3 stroje 851 do Vrútok, Šiah a Kriváňa, v Trenčianskej Teplej obeh pre 5 + 1 + 1 stroj 850 do Lednických Rovní, Vlárského Průsmyku, Topoľčian a Prievidze, až napokon v Poprade 3-dňový obeh pre motorové vozne 850 do Tatranskej Lomnice a Plavča. Takto si ich pamätáme v ich poslednom plnom nasadení.

     Mimochodom do obdobia rokov 2001 – 2003 sa datujú aj viaceré číselné zámeny, ktorých cieľom bolo zrejme zachovať v prevádzke vozidlo v lepšom technickom stave a vyradiť vozidlo horšie (s prípadnou výmenou karosérie). Podľa dostupných informácií si v roku 2001 takto navzájom prehodili čísla 0041 a 0006, ale tiež 0018 a 0005 (tj. dnešná Túlavá) a v roku 2003 už falošná 0006 s 0047.

     Prišiel február 2003 a s ním zastavenie osobnej dopravy na mnohých tratiach. Veľa 850 a 851 vtedy prišlo o prácu či už primárne alebo sekundárne, presúvaním iných typov vozidiel. Stroje, pre ktoré odrazu nebolo využitie, sa ocitli odstavené v zálohe a zakrátko navrhnuté na zrušenie – dokonca aj v prípade strojov inak schopných prevádzky. V období od 8. do 12. 12. 2003 sa v žst. Dolný Hričov zhromaždili motorové vozne: 850 004, 033, 036, 038 a 047 (spolu s 830 156, 161, 220 a 228) za účelom fyzickej likvidácie, ktorá na mieste začala v januári 2004.

851.017 počas obratovej prestávky v žst. Diviaky dňa 10. 4. 2003.

     Po výraznom škrtaní vstupujú do platnosti najprv redukované obehy, keď sa napr. vo Zvolene znížila potreba z pôvodných 5 + 3 iba na 3 stroje, ale už v GVD 2004/05 nie je na Slovensku turnusovaný žiaden motorový vozeň 850 / 851! Ako náhradu však ešte v rokoch 2005 a 2006 vystavuje depo v Trenčianskej Teplej pomerne pravidelne 850.006, 022, 043, Zvolen zas niektorú z 851.008, 009, 029, 032, alebo Poprad svoju 850.039. Každému je však jasné, že ide len o zúfalú agóniu „veľkých motorov“ na Slovensku.

     Najmä Teplania sa však nehodlali vzdať a zo všetkých síl až do úplného konca držali v prevádzke poslednú dvojicu strojov 850.006 a 022. Na stránke vlaky.net pravidelne informovali o ich predpokladanom nasadení a práve na Teplú sa aj vďaka tomu obracali zraky všetkých fanúšikov, ktorí chceli ešte raz, aspoň na malú chvíľu precítiť ten odchádzajúci moment, unikajúci ako piesok pomedzi prsty – trvajúci do júna 2006. Potom zostalo už iba prázdno. Vlastne nie celkom, keďže uvoľnené miesto pohotovo zaplnili „krabice“ 810, 811 a 812, ale prázdno cítili všetci, čo mali tieto stroje radi a domnievali sa, že aspoň tie stroje, ktoré sa len krátko predtým podrobili MH oprave, ešte mohli nejaký rôčik slúžiť.

     Hneď v júli spoločnosť ZSSK sústredila „veľké motory“ do Popradu, aby ich odtiaľ už v septembri presunula zas do Dubnice nad Váhom, kde odovzdane čakali na svoj koniec. Zopár sa ich podarilo v poslednej chvíli zachrániť odpredajom do Českej republiky (850.006, 022, 044; 851.008, 032), zatiaľ čo zvyšné stroje, ktoré sa časom menili na čoraz úbohejšie vraky, ukončili svoju pozemskú púť – prvá časť v areáli ZŤS Dubnica, a druhá časť ešte krátko pobudla v ŽOS Zvolen, aby sa potom, zrejme rovnako za účelom likvidácie, odobrala do ŽOS Vrútky

Túlavá 850.018 a domáca 810.474 v stanici Stakčín dňa 21. 4. 2010.

     A tak už len Túlavá 850.018 osamotená blúdi po Slovensku, akoby po všetkých kútoch hľadala svoje stratené družky - na tratiach svojej mladosti; na staniciach, kde sa čo chvíľa spoločne schádzali pri letmom "rozhovore". Tie časy však patria navždy minulosti..

 

Neoznačené snímky autor.

Použitá literatúra:

http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002005-Motorove-vozy-na-nasich-kolejich-rada-850851.asp 

"Motorové vozy řad 850 až 854", J. Bittner, Gradis Bohemia s.r.o., Praha, 1999.

Spis - dodávky hnacích vozidiel do Východnej dráhy

Spis - skúšobné jazdy

Spisový materiál - železničné nehody

Osobné poznámky

 

Súvisiace odkazy