Týždeň s Horehroncom, alebo ako vzniká film

Najprv to chce plán, alebo inak povedané taký jednoduchý scenár, v ktorom si treba ujasniť cieľ. V tomto prípade viac ako jednoduchá záležitosť. Názov filmu „Legendárny rýchlik R810 Horehronec na trase medzi prameňom rieky Hron a ŽST Červená Skala“ hovorí za všetko. Samozrejme pred filmovačkou treba dojednať „drobnosti“ ako je doprava, ubytovanie, spolutrpitelia. Obyčajne však vždy na poslednú chvíľku niečo vybuchne. Tentoraz hneď dve veci. Počasie a Shalomek, ktorý si narazil rebrá. Čo spravím? Nič. V celkom slušnom lejaku sme vyrazili 8. 8. 2010 z Bratislavy aj s Doktorkou, Víchricou a Uragánom smer Telgárt. Dúfajúc, že búrky nepokrývajú celé Slovensko. Rozvláčnym spôsobom sme dorazili do domčeka na zastávku Telgárt penzión. Práve včas, aby sme sa vybalili, pokosili trávu a mohli sme očakávať R810 Horehronec. Nechcite po mne aby som začal používať nový názov, propagujúci akúsi firmu. Dnešný sparingpartner pre fotografovanie bol Uragán. Horehronec s malým meškaním, ale došiel. Dnes to bolo jednoduché. Fidlátka sme si postavili priamo k portálu tunela na zastávke. Výsledok:

VIDEO, 37", 4,51 MB, formát wmv
foto © Peter Wlachovský

Zámerne som nedorábal zvuk a ani ho nemenil. Tým som chcel teraz aj vo všetkých ukážkach poukázať na veľkého nepriateľa. Vietor, narážajúci do mikrofónu.

Nový deň sa ukazoval byť krásny a slnečný. Vysadli sme na bicykle a pustili sa smerom do sedla Besník, s plánom dôjsť až na Dedinky. Došli sme po cestný tunel v Stratenej a prehnala sa ukrutná búrka. Celí mokrí sme boli radi, že sa môžeme zviesť vlakom aj s bicyklami zo Stratenej. Pokiaľ sa zvyšok expedície sušil, tak mňa čakal výšľap nad Telgártsky viadukt, aby som nepremeškal R810. Mokrá tráva po pás ma vôbec, ale vôbec nepotešila. Odmenou mi bol pekný záber na vlak od zastávky Telgárt penzión, ďaleko, ďaleko až k viaduktu Strateník. Uragán aspoň pred chalupu vyliezol a odfotil vlak na viadukte.

VIDEO; 3´37"; 28,1 MB; formát wmv
foto © Peter Wlachovský

 Opäť krásne slnečné ráno. Dnešný bicyklový výlet smeroval do obce Heľpa. Pomerne chladný ranný vzduch sa rýchlo prehrial. Kilometre odbúdali. Tak ako vždy sme sa zastavovali pri železničných artefaktoch. Keby nebolo kultúrnej vložky s defektom, tak dá sa povedať, že pohodička. Dobrý obed v Heľpe a šup ho „domov“, veď blíži sa sedemnásta hodina a ňou aj prechod Horehronca. Konečne sa trocha usmievalo aj slniečko a tak som sa vybral na zjazdovku, odkiaľ vidno trať od Chramošky, cez oblúky slučky až po výjazd z tunela. Zbytok famílie šiel očakávať na perón Igiho, ktorý nás došiel podporiť. Nie, že by som mal niečo proti retro Vašovi, ale tretí deň a tretí náter. Inokedy by som sa možno potešil, dnes by som radšej nejakého Blonskáča. Čo už, nie vždy je nedeľa. Aspoň, že Igi došiel.

VIDEO; 1´19"; 9,80 MB; formát wmv

Ráno ani obláčik a dokonca aj rádiu vraveli o prekrásnom dni. Vybrali sme sa na tu už popísanú túru k viaduktu Strateník. Skorý nástup na túru a ozaj výdatná rosa. Za chvíľku sme boli mokrí po kolená. Dnes sme prvý krát zachytili R811 tesne po výjazde z Červenej Skaly.

VIDEO; 41"; 5,1 MB; formát wmv.foto © Peter Wlachovský

Večernú osemstodesinu som sa rozhodol zvečniť z kopca pri meteorologickej stanici. Čakal ma krátky výjazd bicyklom aj s celou výbavou. Môj statív je veru úctyhodných rozmerov a aj váhy. V kombinácii s bicyklom, veru riadna otrava. Igi, plus zvyšok gangu sa vybrali fotiť k Chramošskému viaduktu. Akokoľvek sa zdalo mnou vytipované dobré, tak bolo zlé. Slučka sa strácala medzi domami obce, vlak v tieňoch a stĺpy vysokého napätia ma tiež nepotešili. Zdalo sa, že bude bezvetrie a nejaký zvuk sa podarí zaznamenať. Nič nebola pravda. Cvrčky cvrlikali a vetrík pofukoval. Nasadená teleobjektívová predsádka mojou vinou (Zle nasadená slnečná clona) narobila katastrofálnu vinetáciu. Čo už. Myslel som, že dnes urobím najlepšie zábery a tu ho máš.

VIDEO; 3´44"; 27,6 MB; formát wmv.
Foto: Igor Molnár

Pri návrate do domčeku ma už čakali ostatní so strašnou hromadou dubákov. Musím priznať, že dubák s priemerom klobúka 30 cm som ešte nevidel. Na dôvažok úplne zdravý. Ani červíčka. Mali sme o zábavu postarane, až dlho do noci.

Dubákovo.

Zaspali sme. Nestihli sme sa zbaliť a vlak nám ušiel. Zamávali sme Igimu, ktorý sa premiestňoval do Košíc. Nám neostávalo nič iné, iba naložiť bicykle miesto do vlaku na auto a odobrali sme sa do obce Hnilec. Plán bol absolvovať 50 km z Hnileckej cyklomagistrály z Hnilca do Gelnice. Samozrejme, že popri železničnej trati. Prudké slniečko spravilo svoje. Víchrica dostala úpal. Pri záchrane jej života sme veru Horehronca prepásli. Túru sme si museli skrátiť a z Helcmanoviec sme sa vrátili späť do Hnilca vlakom, k odstavenému autu. Podvečerný 810 vlak sme však už v plnej paráde čakali pri Červenoskalskom portáli tunela K. Stodolu.

VIDEO; 46"; 5,83 MB; formát wmv.
foto: © Luďka Wlachovská

 Tak a mali by sme za sebou tú zábavnejšiu časť filmovačky. Po príchode domov bolo nutné všetko spracovať a zostrihať do nejakého homogénneho celku. To si človek zasadne k počítaču a z kameramana sa zmení na strihača. Najprv sa celý film musí dostať z kamery do PC. Potom až začne samotná práca. Niekoľko desiatok hodím prplania sa s titulkami, nevhodnými šklbancami.

Domáce strihové "štúdio".

No a samozrejme výberom hudby. To býva dosť zásadný problém. Nie je možné použiť čokoľvek. Hlavne vzhľadom k autorským právam. Používam však strihový program Pinnacle, ktorý v sebe obsahuje aj generátor hudby. Nie je to síce to pravé orechové, ale zas lepšie ako nič. Teraz ešte doplniť pre skompaktnenie filmu nejaké zábery zo „stanovišťa“ a hotovo. Zábery zo „stanovišťa sa dajú nafintovať napríklad tak, že filmujete z posledného vozňa vlaku a potom film pustíte v reverznom chode.

Na samý záver vznikne film. Už teraz je len na Vás, aby ste posúdili výsledok:

Výsledné VIDEO © Ivan Wlachovský 8´04"; 60,9 MB. Formát wmv.

Fotografie: Ing. Igor Molnár, MUDr. Luďka Wlachovská, Peter Wlachovsky a autor
Video: autor