Veselo i vážne o tom, ako stanica Vydrník k menu prišla

     Bude to síce „nosením dreva do lesa“, ale na úvod sa patrí spomenúť, že hlavným zmyslom vlastného mena je, aby bolo konkrétnym identifikátorom. Inak povedané, slúži nám na to, aby sme vedeli, s kým máme do činenia. A nielen to. Meno, a zvlášť dobré meno, je tiež cennou devízou. Stačí spomenúť napríklad známeho podnikateľa Baťu s jeho obuvníckym impériom.

     Neplatí to len pre ľudí, ale aj pre pomenovania miest alebo obcí a v neposlednom rade i pre železničné stanice a zastávky. O vývoji názvov staníc by sa dali popísať celé romány, či už o konkrétnych prípadoch alebo vo všeobecnej rovine.

     Stanice a zastávky v zásade nesú názov podľa obce, v katastri ktorej sa nachádzajú. Železnica ako taká, obvykle problémy s pridelením názvu nemáva a táto otázka býva záležitosťou skôr zainteresovaných obcí alebo miest. Keďže však ide o jednoduché pravidlo, máva teda aj jasné riešenia. Samozrejme, nebolo by to ono, keby pravidlo nemalo výnimky a nájdu sa aj pozoruhodné prípady. Napríklad stanica ležiaca blízko jednej obce, ale v katastri obce vzdialenej a dlhodobé spory medzi dvomi alebo i viacerými obcami o to, ako sa má stanica v ich blízkosti menovať. My sa teraz vydajme po stopách jedného takého, takmer celé storočie trvajúceho sporu...

     Nazerať budeme do starých spisov, ktoré sa venujú výlučne premenovaniu stanice Vydrník. Pritom ponecháme bokom všetky vestníky, cestovné poriadky a iné úradné dokumenty, a na desaťročia trvajúci zápas sa pozrieme očami priamych zainteresovaných.

     Na úplný začiatok sa môžeme vrátiť len podľa ústneho podania pamätníkov, nakoľko všetky najstaršie spisy, ktoré sa týkali tejto veci a nachádzali sa v obci Vydrník, zhoreli pri rozsiahlom požiari v roku 1906. Podľa najstarších občanov obce Vydrník, ktorí sa v danej veci angažovali, všetko začalo údajne takto:

     Košicko-bohumínska železnica sa v tých miestach budovala v roku 1871 a spolu s ňou aj stanica, ležiaca pri ceste, ktorá spájala dnešné dediny Vydrník a Hrabušice. Stanica síce vyrástla vo vydrníckom katastri, ale na scénu prichádza významná osobnosť. Knieža Coburg, mimochodom starý otec neskoršieho bulharského cára, ktorý mal v susedných Hrabušiciach sídlo správy všetkých svojich veľkostatkov vo výmere okolo 15 000 katastrálnych jutár. 

     Vtedajší predstavení obce Vydrník, nevedno do akej miery dobrovoľne, kniežaťu odsúhlasili, aby dal stanici meno práve také, aké on chcel – keďže on bol pánom a disponoval peniazami, mocou a právom rozhodovať o veciach verejných. Okrem toho obyvateľov údajne postrašil, že keď neprivolia, tak znova pôjdu robiť na panské a za trest budú vydržiavať úrady, vojsko, žandárov a všeličo iné - pričom on si beztak urobí po svojom. Nakoniec vraj potom ešte medzi pospolitý ľud porozhadzoval peniaze a vec bola vybavená.

     Po takejto aktívnej "kampani" napokon časť občanov súhlasila. Časť však nie. Menšia skupina miestnych odporcov však pre Coburga nepredstavovala veľkú prekážku a nechal teda stanicu pomenovať ako Kapsdorf (starý názov Hrabušíc). Nech už to bolo na začiatku tak alebo onak, v okolí ešte dlhé roky kolovala legenda, že Vydrníčania predali svoju stanicu za špiritus a prischla im preto nelichotivá prezývka „špiritusári“.

     Po maďarizácii došlo k úprave názvu a stanica Kapsdorf sa zmenila na Káposztafalu (zatiaľ čo Vydrník sa volal Védfalu). Vydrníčania sa však nevzdávali a od roku 1898 sústavne bojovali za premenovanie stanice. Počas "vládnutia" richtára Jána Ziburu začala akcia, ktorú i sám viedol spolu s niekdajším hlavným slúžnym, barónom Wielandom. Napokon však musel ustúpiť aj Wieland, keď Coburg prehlásil, že ak sa barón opováži čokoľvek podniknúť, zariadi, aby bol pozbavený úradu.

     Vo voľbách v roku (pravdepodobne) 1906 kandidoval v okrese Spišská Sobota medzi inými aj Dr. Nos, rodák zo Spišskej Novej Vsi (v tom čase mal Vydrník hlasovacie právo v Spišskej Sobote). Tento kandidát vyhlasoval, že ak ho Vydrníčania vo voľbách podporia, on sa zasadí o vyriešenie problému k ich spokojnosti. Vydrníčania ho teda podporili, ale po voľbách ani on nič nezmohol, ba dokonca sa musel na nátlak Coburga vzdať svojho mandátu.

     Niekedy v tom čase dochádza aj ku kurióznej situácii. V budove železničnej stanice, ako bývalo vtedy bežné, bol zriadený poštový úrad, ktorý dostal názov podľa svojej zemepisnej polohy, ako inak, Védfalu - avšak samotná stanica sa naďalej "pýšila" menom – Káposztafalu.

     V rokoch 1908 – 1912 sa o zmenu názvu pokúšali niektorí poslanci, ale na nátlak Coburga aj títo museli svoje snaženie vzdať.

     Po vzniku Československa, tesne po I. svetovej vojne, prišiel rad na zmenu maďarského názvu. Keďže sa ale menovala podľa obce Káposztafalva, tak aj slovenský názov znel podľa rovnakej obce - teda Hrabušice. Občania Vydrníka sa vďaka tomu prebrali z miernej letargie a znova začali vyvíjať svoje aktivity na spravodlivé premenovanie stanice.

     Obec Hrabušice, ktorá po pozemkovej reforme prevzala Coburgove majetky, však argumentovala tým, že stanicu tak pomenoval Coburg a to sa zmeniť nedá. Inak povedané - podľa tradície veľkomožného pána im spolu s jeho majetkami patrí aj názov stanice, teda Hrabušice. Občania Vydrníka sa nechceli dať, na rôzne miesta vysielali deputácie, ale odvšadiaľ boli len odstrkovaní. Až konečne v roku 1924 im riaditeľ oblastného riaditeľstva železníc v Košiciach povedal: „Lidičky, když je to tak, tož Vám to patří. Nechám věc vyšetřit a uvidíme, co se dá dělat“.

     Záležitosť sa preskúmavala, obec dala vyhotoviť aj mapy, z ktorých bolo zrejmé, kde presne a na čích pozemkoch stanica leží. Vec bola z ich hľadiska jasná - stanica predsa leží v strede katastra obce Vydrník. Objavil sa však jeden háčik. Turisti, ktorí chodia na výlety a rekreáciu do Slovenského raja a majú východisko v obci Hrabušice, sa vraj stratia. Nebudú vedieť, kde je vlastne Slovenský raj, ak sa stanica bude menovať Vydrník. Na túto námietku Vydrníčania oponovali, že predsa existujú aj iné turisticky obľúbené miesta, ktoré nemajú železničnú stanicu a turisti ich napriek tomu nájdu.

     Hrabušičania, keď videli že je zle a reálne im hrozí strata názvu, dali hlavy dohromady a dostali lišiacky nápad. Sotva prešiel krátky čas a na Oblastnom riaditeľstve v Košiciach už mávali silným "tromfom", ktorý náhle vytiahli "z rukáva". Na vlastné náklady práve vydali turistickú brožúru o Slovenskom raji. No a keďže by po tomto vraj turisti Slovenský raj už vôbec nenašli, vec okolo premenovania stanice utíchla a Vydrníčania opäť obišli naprázdno.

     Ďalšiu snahu o premenovanie stanice z rokov 1928 až 1933 brzdil zas obvodný notár. Ten síce vraj rád chodieval do Vydrníka, ale išlo o rodáka z Hrabušíc a obvodný notársky úrad tiež sídlil v Hrabušiciach. Pán notár k tejto veci okrem iného uviedol: „Je samozrejmou vecou, že železničná stanica je vždy označená z dedín celého okolia menom tejto obce, z ktorej pochádza prevážny jej obrat, ktorým menom v danom prípade je neodškriepiteľne obec Hrabušice ... Keby pri zakladaní železničnej stanice za účelom jej pomenovania len obec Vydrník bola prišla do úvahy, tak na miesto terajšej hrabušickej stanici žel., bola bývala najviac len podmienečná zástavka a nie jediná načo súca stanica medzi Spišskou Novou Vsou a Popradom.“

     Za pozornosť stoja aj niektoré argumenty radových občanov Hrabušíc, ktorí napríklad povedali: „Hoci stanica leží na pozemku patriacemu k obci Vydrník, avšak toto miesto je veľmi blízko, len na niekoľko minút od chotára obce Hrabušice.“ Alebo: „V obci Vydrník nie sú liečivé kúpele, ale len liečivá krčma o čom sa ráčite presvedčiť.“ Pre úplnosť treba poznamenať, že Vydrnícke kúpele, i keď neboli svetoznáme, v období rokov 1906 až 1948 veľmi dobre prosperovali. Neposledným argumentom bolo, že obec Hrabušice je zhruba štvornásobne väčšia a oveľa významnejšia, než obec Vydrník.

     Vo voľbách 22. júna 1938 sa starostom obce Vydrník stal Jozef Kacvinský, povolaním revident SŽ, a tamojší obyvatelia preto znova zvýšili svoju aktivitu. Po opätovnej akcii a po smrti už spomínaného notára, sa konečne veci začali vyvíjať sľubne, korunované zaslúženým úspechom. Nechajme zvolať ich ústami: „A tak sa nám podarilo, že 10. dec. 1940 bola stanica konečne premenovaná na ‚Vyderník‘.“ Po nekonečných ústrkoch išlo naozaj o veľkú slávu, na ktorej nič nemenila skutočnosť, že oficiálne premenovanie zo strany Slovenských železníc nesie až dátum 15. 12. 1943.

     Ale čo čert nechcel, po skončení II. svetovej vojny a oslobodení v roku 1945, dostala stanica zas a opäť len nápis Hrabušice! Ako k tomu mohlo dôjsť?

     Sotva prehrmela fronta, novovzniknutý MNV Hrabušice sa listom z 5. marca 1945 obrátil na ONV Spišská Nová Ves a Slovenskú národnú radu, povereníctvo verejných prác a dopravy v Košiciach, so žiadosťou o navrátenie starého názvu stanice. Domáhali sa, aby už v prvých povojnových cestovných poriadkoch figuroval staronový názov Hrabušice.

     Výsledkom mala byť, ako uviedli, náprava krivdy z obdobia Tisovskofašistickej éry, počas ktorej bol vyše 70-ročný názov železničnej stanice Hrabušice zmenený na Vydrník. Hrabušičania síce uznávali, že obec Vydrník sa už predtým niekoľkokrát domáhala zmeny, avšak oponovali, že ich „malicherné a lokálpatriotické dôvody“ nikdy predtým neobstáli zoči-voči vecným argumentom a železničná správa vydrnícke žiadosti vždy zamietla .

     Hrabušičania okrem toho objasnili, že obec Vydrník slávila svoj úspech v roku 1943, kedy bol vydrnícky vládny komisár kontrolórom Slovenských železníc a okrem toho mal na Ministerstve dopravy švagra, s ktorého pomocou vec vybavil. Podľa nich bol najintrigovanejším ľudákom a gardistom v celom okolí, keď sa však priblížila fronta, utiekol s Nemcami, pričom vo Vydrníku zanechal aj nehnuteľný majetok. Pri úradnom konaní vraj Vydrníčanom pomohol aj notár z opačnej strany "barikády" - z Hrabušíc, ktorý síce podal proti zmene názvu protest, avšak úmyselne po termíne (držal spolu so spomínaným kontrolórom), takže naň vôbec nebol braný ohľad.

     Záverom svojej žiadosti Hrabušičania ešte pripojili vtedy závažný argument, že obec Vydrník je známa ako 100-percentne ľudácka obec (čo však v skutočnosti pravda nebola) a jej obyvatelia sa verejne pýšili tým, že premenovanie dosiahli za svoje ľudácke zásluhy. Preto aj z tohto hľadiska je potrebné „.. aby štátus quo ante opäť nastal.“

      Čo na to ONV v Spišskej Novej Vsi? No, čo asi... Predseda ONV (ktorý si síce pomýlil stanicu s obcou, ale všetci vedeli o čom je reč) uvedenú žiadosť podporil a doporučil priaznivé vybavenie, „...nakoľko príčiny, prečo bola obec Hrabušice premenovaná na Vydrník boly politické.“ Žiadosť následne prešla cez Povereníctvo SNR pre dopravu a verejné práce.

     Keďže ale vtedy panovali revolučné a živelné časy, fyzické prinavrátenie starého názvu prebehlo tiež tak akosi revolučne. ONV v Spišskej Novej Vsi totiž už predbežne, „vo vlastnej kompetencii“, uznesením z 30. 4. 1945 nariadil zmeniť dovtedajší názov železničnej stanice Vydrník na Hrabušice. Ako áno, ako nie, toto predbežné nariadenie sa už na druhý deň nachádzalo v Hrabušiciach. A tak sa 1. mája 1945 na vydrnícku stanicu dohrnula asi 30-členná „delegácia“ z Hrabušíc, v ktorej bolo pár chlapov ozbrojených puškami, ďalší zas granátmi.

     Na stanici si urobili taký menší „majáles“, v jej okolí odpálili zopár granátov (petardy boli v tých časoch asi nedostatkovým tovarom) a popri tom všetkom si zrejme sem-tam aj vystrelili z pušiek. Prípis z ONV Spišská Nová Ves ukázali prednostovi stanice až po rýchlej výmene tabúľ s názvom, už len ako formalitu. Keďže stanica nemala v inventári samopaly, guľomet a podobnú výbavu, na také silné argumenty nemala primeranú odpoveď. Zostalo teda podľa priania "hostí".

     Až dodatočne, 21. júna 1945, schválilo zmenu názvu aj Povereníctvo SNR v Bratislave a na jeho príkaz sa s platnosťou od 1. 8. 1945 i pre širokú verejnosť úradne zmenil názov žst. Vydrník na Hrabušice. Na okamžitý písomný protest Vydrníčanov reaguje Povereníctvo dňa 20. 8. 1945 univerzálnym vyjadrením, že ich žiadosti „...nemožno zo zásadných dôvodov vyhovieť.“

      Veci sa nanovo pohli až po tom, keď bola obec Vydrník pričlenená k okresu Poprad. Dňa 12. 12. 1949 Vydrníčania odoslali obsiahly list na ONV v Poprade a ešte jeden "za horúca" aj 31. 12. 1949. Pre istotu smerovali ešte ďalší dopis na Okresný sekretariát KSS v Porade s tým, že veria v nápravu starej krivdy spáchanej na ich obci, ktorá bude zmenou názvu na Vydrník raz a navždy spravodlivo odstránená.

     ONV v Poprade sa „svojich“ pochopiteľne zastal a potom už to išlo po všetkých úradoch jedna radosť. Takto, po zdanlivo nekonečných sporoch a ťahaniciach, prichádza z Oblastného riaditeľstva železníc Košice už koncom februára 1950 na MNV Vydrník dlho očakávaný list, v ktorom stálo čierna na bielom: „Na Vašu žiadosť zo dňa 12. decembra 1949 dovoľujeme si Vám oznámiť, že Oblastné riaditeľstvo v Bratislave nás upovedomilo, že zmena názvu stanice Hrabušice na Vydrník bude prevedená od zavedenia nového cestovného poriadku t.j. od 14. mája 1950.“

     A dostávame sa na koniec "rozprávky" o tom, ako stanica Vydrník ku svojmu menu prišla. Neskôr síce menila svoju tvár (najvýraznešie v roku 1950, kedy bola presunutá zo svojho pôvodného miesta na nové), avšak jej názov už zostal nedotknutý...

Použitá literatúra:
- spis č. 151-VI – 1945 Povereníctvo SNR pre dopravu a verejné práce, rezort železničný, „Premenovanie stan. Vydrník na Hrabušice“.
- spis č. E 121 1949 RSŽ Košice, „Premenovanie stanice Hrabušice na Vydrník“.
- Brožúrka „Vydrník 1294 – 1994“, vyd. 1994 Obecný úrad Vydrník