Je to už vác jako dva týdne, čo sa po našej vrbovskej trati aj Čango menuvanej pohybuvali zase čudesné monštrá. Ten, do sa nebáv a prišov bližej, spoznav, že sú tu znova drezíny. Vrácili sa! A čo tuná sceli? Rozpoviém. Aby to šák nebolo iba suchopárne jennostrané story, znova sáhnem po osveččenej schizofrenéj metóde podania teórie relativity pána Einsteina.
Pohľad prvý - nezúčastnený. Teda môj
Pôvodne som mal v úmysle písať report v štýle Ottovho náučného slovníka, ale dnes som sa odľahčil. Nielen faktami sme živí... Ako sa mi už stáva pomaly zvykom, znova som prišiel na túto pripravovanú akcijku neskoro, nechcem povedať že hlboko posledný. Ale... mal som možnosť už počas cesty z cesty sledovať nejakých zúfalcov, ktorí si vykonávali trest v pákovaní dreziny. Vtedy som ešte nevedel, že by som im mal vlastne držať palce a povzbudiť ich. Namiesto klubového sútrpenia som vytiahol foťák a robil videjko ako chameleón. Jedno oko na foťáku, druhé na ceste. A nervy. Išiel som totiž na bikeu. Aby som bol dopravne nezávislý.
A ktože sa nám z tejto osádky vykľul ? Nikto iný, ako členovia Vlaky.net, nezávislého a samostatného zoskupenia. Získal som istotu. Nie som tu osamelý. Administratívno technické záležitosti týchto pretekov by som pre túto sezónu neotváral. Počet a prehľad súťažiacich družstiev a disciplín je jasný pre všetkých záujemcov z programového letáku a prezenčnej výsledkovej tabule. S tou tajnosti nerobím a je voľne verejnosti sprístupnená k nakuknutiu. Aj skontrolovaniu. Pre všetkých prítomných, aj nezúčastnených bolo ale dôležité, že sa vydarilo všetko, čo sa malo, aj nemalo. Ešte raz pripomínam regionálne okrídlenú pranostiku: „Z Vrbového nyšt dobrého... Ale ked sa vydarý neny natto" ! Aj počasie.
V tomto duchu môžem skonštatovať, že celé podujatie bolo veľmi dobre profesionálne zvládnuté, bufety fungovali, aj dobrý guláš bol, dreziny pendlovali, časomiera časovala, nikto nezvracal a dokonca sa ani nikto nepobil. Je to aj tak trocha škoda, mohol byť bohatší sprievodný program spojený s ukážkou policajného zásahu. A možno aj hasičov. Myslím pri stánkoch. Bitky o stupienky víťazov a poradie trvali však až do záverečnej. Sekundy...
(Ľubomír Bekr)
Pohľad druhý - zúčastnený. Družstva
Prvý nápad zúčastniť sa pretekov drezín som dostal už minulý rok, ale vtedy to akosi pre krátkosť času nevyšlo. Tento rok som si na to spomenul hneď ako som videl kalendár akcii. V tom figurovali Majstrovstvá Slovenska v jazde na pákových drezinách na dátume 12.6.2010. Hneď som začal sondovať, kto z kamarátov by sa dal na také niečo nahovoriť. Napodiv niektorí neboli proti. Kvôli Majstrovstvám sveta vo Fínsku bola ale súťaž preložená na 18.9. Nastal teda pokoj a možno si už niektorí hovorili, že sa tejto bláznivej akcii vyhli.
Lenže koncom prázdnin som už zase sondoval, kto si to rozmyslel a kto nie. Ani tentoraz nikto nebol proti. Chýbal nám ale jeden človek do počtu 6, ktorého sme ale nakoniec zohnali. Dokonca sme mali aj náhradníkov, pre prípad potreby. Ako to už totiž býva zvykom, deň pred akciou jeden člen svoju účasť odvolal. S názvom družstva som si ťažkú hlavu nerobil, veď nakoniec všetci trávime veľa času na tomto serveri. Súhlasné stanovisko vyjadril aj MAYO a prisľúbil aj zopár šiltoviek. VLAKY.NET družstvo bolo teda pripravené.
Týždeň pred súťažou na Slovensku výdatne pršalo, preto som v sobotu ráno opatrne vyhliadal z okna. Meteorológom to ale tentoraz vyšlo a i keď bola obloha zatiahnutá ešte aj na mieste činu, jasný pásik nad Malými Karpatami dával predpovediam za pravdu. Nádherné počasie nakoniec ozdobilo celý deň a my sme si užívali pohodu s tým spojenú. Deti sa hneď po príchode do Vrbového rozbehli za šliapacou drezinou a opustili ju snáď iba keď boli hladné alebo potrebovali dotankovať tekutiny.
My sme si samozrejme vyskúšali dreziny pákové, ktoré tam stáli a chystali sa nás potrápiť na trati preteku (To ale ešte nemali chlapci tušenia, čo ich čaká – pozn. ĽB). Naše družstvo bolo zložené zo šiestich nešportových postáv, sediacich celé týždne za PC. Tréning sme samozrejme nemali žiadny, odhodlanie nám ale nechýbalo. Bolo nám jasné, že popri profesionáloch
zo Zubrnic a kajakároch zo Zvolena nemáme šancu, ale o to nám ani nešlo. Mottom bolo stretnutie pri nám milých koľajniciach, v kombinácii so snahou vyskúšať si niečo nové.
Teraz nechám niektorých členov družstva, aby sa s vami podelili o to, ako oni videli preteky drezín na vrbovskej stanici.
Emil:
Všetko bolo fajn. Ja som nakoniec tiež mal jablká (jablká boli jednou z cien pre výhercov), ale bio, priamo zo sadu, takže ma umiestnenie až tak nemrzí. Budúci rok by som odporúčal dve kategórie: „namakanci“ s bicepsmi o priemere viac ako 30 cm spolu s profesionálmi zo všelijakých klubov čo majú dreziny aj pri posteli a kategória - klávesoví „ťukači“ na motorových drezinách. Tam by sme mohli skončiť podstatne vyššie (Pravda, ak budú vládať naštartovať motorčeky kľukou – pozn. ĽB). A možno by mohla byť ženská kategória o rok... budeme meniť po pretekoch dresy. Všetko ostatné super, vrátane ochoty „cigánov" urobiť cigánsku bez mäsa.
Tomáš:
Myslel som si, že to bude jednoduchšie, ale po letnom oddychu to dalo zabrať, hlavne trať na 7 km. Možno sme sa od začiatku mali striedať častejšie a bolo by to o niečo lepšie. No a samozrejme keby Marek nestál nohou na kolese, možno by to bolo aj pod 20 minút. Po preteku som mal na chvíľu iba trasenie v bruchu a ešte do večera som vypľúval dušu. Ináč svalovica žiadna. Heslo „Bol som, videl som, zvíťazil som“ som si naplnil a budúci rok prenechám súťaženie iným.
Kamil:
Vstali sme od počítačov a išli sa pokúsiť. Pokúsiť o víťazstvo, o dobrý čas, o menšiu hanbu, čo ja viem..? Každý to možno vnímal inak, no isté sú dve veci: Skupinka poblednutých úradníkov s tenkými rukami, čo len pred chvíľou vstala od počítačov a teraz už stíska páku dreziny nemala proti vyšportovaným či dokonca organizovane trénovaným tímom žiadnu šancu. Náš cieľ sa zredukoval na vyštartovať, nejako sa vrátiť a prežiť. Športový duch nechýbal, odhodlanie tiež nie, deň bol príjemný, zápolenie férové, klapot kolies upokojujúci, nálada vynikajúca – myslím, že to bol vydarený deň blízko koľají, tých dvoch oceľových pásov, ktoré máme, neznámo prečo, tak radi.
Od štartu k tabuli s kontrolným lístkom to išlo ešte vcelku dobre, aj keď sa začínali objavovať názory, že naspäť ideme pešo. Pri návrate k štartocieľu už miestami rýchlosť dreziny klesla tak, že by nás aj Orávka predbehla a tá páka išla stále ťažšie a ťažšie… Našťastie predstava o narastajúcej hanbe pomohli zvládnuť aj posledné hektometre. Do šprintu bolo našťastie dosť času na rekonvalescenciu a tak mohli tí štyria zdatnejší nastúpiť do zápasu o predposledné miesto.
Martin:
Fakt super akcia, strašne sa mi páčilo, neľutujem, že som sa nechal prehovoriť. Prekvapilo ma, že naša škola na tom vypomáhala (riaditeľ to moderoval). Všetko super dopadlo a bola zábava, sme sa mohli aj bokom povoziť na drezinách. Som rad, že som spoznal nových ľudí z vlaky.net a že možno som si u niekoho vylepšil imidž.
*****
Za seba musím povedať, že som si užíval pekné počasie a super uvoľnenú atmosféru na pretekoch. Cigánska bola tiež dobrá (i keď preferujem klobásku), burčiak rovnako. Nerozumiem len jednej veci: kde sa v Krakovanoch na zastávke vzal ten veľký kopec, ktorý sme museli prekonať pri návrate do cieľa diaľkového preteku? Pri ceste domov som ho tam už nevidel, tak dúfam, že na budúci rok tam znovu nevyrastie.
Nakoniec sme to všetci prežili, víťazi boli ocenení, dreziny sa vydali na púť domov a my tiež. Na mieste organizátorov by som okrem víťazov ocenil aj deti, ktoré celý deň vytrvalo šliapali na drezine po stanici a najazdili tak možno aj viacej kilometrov ako my súťažiaci. A napodiv, neboli ani unavené. Možno z nich za pár rokov vyrastú noví vlakyneťáckí súťažiaci.
Ako dopadli jednotlivé tímy sa dozviete z tejto výsledkovej listiny:
A ako to videli médiá, môžete vidieť napríklad na stránke
Piešťanského denníka. Nájdete tam aj videá, odlišné od tých, ktoré vám tu ponúkame z kamery Ľubomíra Bekra. Zaujímavú reportáž z pera Ing. Tomáša Hudcoviča uverejnil aj piešťanský on-line magazín
PNky.sk . Pretekom sa vo svojich reportážach venovali aj
Slovenský rozhlas a
TV Karpaty.
(Marek Guspan)
Titulná snímka: Úsmevy pred súťažou © Martina Guspanová
