Aké boli preteky parných rušňov GRAND PRIX Slovensko 2010?

Ich posádky počas jednotlivých súťažných disciplín si nielen preverili silu svojich staručkých strojov, ale aj techniku a zručnosť ovládania rušňov a vlastné fyzické schopnosti.  

 
 Po mesiacoch príprav, rokovaní, hľadania sponzorov či partnerov a riešení mnohých problémov nakoniec nastal piatok 10.9.2010, kedy snaha a práca organizátorov začínala prinášať svoje výsledky. Štyri hraničné železničné prechody sa počas dňa na chvíľu ponorili do obláčkov pary vychádzajúcej z historických lokomotív idúcich na preteky do Zvolena. Okrem týchto lokomotív do Zvolena prišli aj dve historické lokomotívy zo Slovenska a tak sa vo večerných hodinách na lúčoch hornej rotundy zvolenského depa stretli parné rušne 477.043 a 423.041 z Čiech, TKt 48.191 z Poľska, 52.100 z Rakúska, 242.001 z Maďarska a zástupcovia Slovenska 464.001 z Prievidze a 498.104 z Bratislavy. Premiéru vo Zvolene mala 52.100 a aerodynamická 242.001. Rušeň 477.043 sa vo Zvolene posledne ukázal počas osláv v roku 1986, ostatné lokomotívy sú v posledných rokoch častými návštevníkmi pretekov.

 Po chladnej noci nasledovalo upršané ráno, ktoré posádky využili na čistenie lokomotív a posledné prípravy. V priestoroch zvolenskej nákladnej stanice sa čoskoro začali zbierať prví záujemcovia, ktorí si nenechali ujsť prvý bod programu slávnostného dňa a to prezentáciu modernizácie súčasných rušňov na Slovensku, realizovanej spoločnosťou ŽOS Zvolen. Počas prezentácie sa predstavili motorový vozeň 810 453-1 a jeho modernizovaný kolega 813 006-4, dieselelektrický historický rušeň T 466.0253 a jeho modernizovaní bratia 736 016-7 a 736 103-3, dieselelektrický rušeň T 478.3109 a jeho modernizovaný brat 756 008-9 a nakoniec dieselelektrický rušeň 742 267-8 a jeho modernizovaný kolega 746 001-7.

 Po predstavení pôvodných a modernizovaných rušňov nasledovalo nulté kolo pretekov dieselelektrických rušňov pod názvom „Aj diesle to vedia“. Súťaže sa zúčastnili konštrukčne veľmi podobné stroje 736 016-7, 736 103-3 a 746 001-7. Rušne súťažili v disciplínach šprint, šprint s presným zastavením a šprintom dozadu, dáma na koľajnici a slepý rušňovodič.

Pri disciplíne slepý rušňovodič bolo cieľom čo najbližšie zastaviť pri stanovenom terči, pričom rušňovodič mal oči zakryté bielou taškou. Najlepšie sa v súťaži darilo posádke rušňa 736 016-7.

Zoradené staré a rekonštruované rušne pred prezentáciou © Peter Oravec ml.

 Okolo 12:30 sa areál železničnej stanice zahalil do oblakov pary a dymu, to už súťažiace parné lokomotívy postupne prechádzali popred tribúny a následne na pokyn spôsobom nazvaným „Lavína“ spoločne prišli na svoje štartovacie pozície. Po predstavení jednotlivých posádok a taktiež členov medzinárodnej poroty sa preteky začali. Prvou disciplínou bol šprint lokomotív, kedy sa hodnotilo v akom poradí dané lokomotívy prešli danú vzdialenosť. Nasledovala disciplína druhá a to odveta v šprinte. Po dvoch divácky najobľúbenejších disciplínach nasledovali disciplíny technické, kde sa ukázala nielen sila lokomotív ale najmä zručnosť posádok v obsluhe svojich strojov a pri niektorých disciplínach aj fyzické danosti členov posádky. 

 Najznámejšou takouto disciplínou je „Pivo na spojnici“, kedy je na spojnici rušňa položená plechovka s pivom a posádka musí zručnou jazdou s rušňom s pivom na spojnici zájsť do cieľa. Pri spadnutí plechovky musí lokomotíva zastať, znovu osadiť plechovku piva na spojnicu a až následne pokračovať. Pri tejto disciplíne sa hodnotí čas.

 Spomienka na začiatky poštových služieb v Anglicku stojí za zrodom súťažnej disciplíny „Anglická pošta“. V minulosti sa v Anglicku prevážala pošta najmä vlakmi. Nakladanie a vykladanie poštových zásielok do a z vlaku v železničných staniciach spôsobovalo neželané zdržanie vlakov a tak poštová spoločnosť zaviedla novinku. Poštové zásielky boli v železničných staniciach ukladané do špeciálnych vakov, pričom pracovníci pošty idúci vo vlaku tieto vaky v železničných staniciach naberali pomocou špeciálnych hákov do vlaku počas jeho jazdy. Podobne zas za jazdy vyhadzovali vaky s poštou z vlaku do špeciálnych zberných košov. Počas tejto súťažnej disciplíny teda súťažiace posádky parných rušňov po odštartovaní z cieľa museli cestou k cieľu kutáčom z parného rušňa (slúžiacim na úpravu ohňa v peci) takýto „poštový balíček“ zobrať, následne ho presne hodiť do pripraveného koša a potom rýchlo prejsť popri cieľovom terči. Pri tejto súťažnej disciplíne sa hodnotil čas a samozrejme  poštový balíček musel byť správne doručený do koša.

Parné mašinky v plnom nasadení © Peter Oravec ml.

 Pri osídľovaní severnej Ameriky významnú úlohu zohrala práve železnica, ktorá spojila východné so západným pobrežím kontinentu. Stavba železnice však bola náročná, indiáni často staviteľom robili problémy, stavali na trati rôzne prekážky a podobne. Týmito udalosťami je motivovaná ďalšia súťažná disciplína nazvaná „Indiánska pomsta“. Počas tejto disciplíny súťažiacej posádke v ceste do cieľa bránia dve prekážky umiestnené na koľaji a v jej blízkosti. Prvou prekážkou je mohutný kus dreva, preložený cez koľajnicu. Posádka sa s rušňom musí priblížiť k prekážke, následne člen posádky musí z rušňa vybehnúť, drevo z koľaje odstrániť a uložiť ho na koľaj súperovi. Po nastúpení člena posádky do rušňa tento pokračuje k druhej prekážke, ktorou je horiaci oheň pri koľaji. Opäť musí jeden z členov posádky z rušňa vybehnúť, utekať po vedro, do vedra nabrať vodu z parného rušňa a touto vodou oheň uhasiť. Po uhasení ohňa a nastúpení člena posádky rušeň čo najrýchlejšie ide do cieľa. Pri tejto disciplíne sa hodnotí čas a taktiež splnenie úloh – odstránenie oboch prekážok.
 Zašlú slávu rytierov na koňoch s mečmi v stredovekých hradoch má za cieľ pripomenúť súťažná disciplína „Novodobí rytieri“.  Pri tejto disciplíne posádka musí zelený veniec, ktorý predtým dostala na stanovište rušňa, umiestniť na pripravený stojan a následne čo najrýchlejšie prísť do cieľa. Minulý rok mala disciplína aj druhý historický prvok a to dopichanie nafúknutých balónikov mečom. Opäť sa hodnotí čas a splnenie úlohy.

 Spestrením zadymeného koľajiska počas pretekov je určite súťažná disciplína „Dáma na koľajnici“. Tu sa najprv pred každý parný rušeň do koľaje reťazou „priviaže“ mladé dievča. Súťažiace posádky odštartujú, avšak čoskoro musia zastať na predpísanom mieste pred priviazanými dievčatami. Následne z každej lokomotívy vybieha člen posádky a uteká oslobodiť priviazané dievča, s ktorým následne uteká do rušňa. Keď sú obaja (člen posádky aj oslobodené dievča) v poriadku na stanovišti rušňa, posádka čo najrýchlejšie pokračuje k cieľu. Pri tejto disciplíne sa hodnotí poradie jednotlivých rušňov.

 Ďalšou dynamickou disciplínou je šprint s presným zastavením a následnou jazdou opačným smerom. Pri tejto disciplíne všetky rušne vyštartujú a musia zastať vo vymedzenom poli. Po zastavení okamžite zmeniť smer jazdy na vzad a čo najrýchlejšie sa dostať do cieľa. Pri tejto disciplíne sa hodnotí poradie rušňov, nezastavenie v stanovenom poli je hodnotené diskvalifikovaním súťažnej posádky v danej disciplíne.

477.043 pri jazde  © Peter Oravec ml.

 Súťaže sa tento rok zúčastnilo päť rušňov a to 477.043, TKt 48.191, 52.100, 242.001 a zástupca Slovenska 464.001. Prvé miesto si odniesla posádka rušňa 477.043, po nej sa v poradí od druhého miesta umiestnili TKt 48.191, 464.001, 52.100 a 242.001.

 K pretekom parných rušňov tradične patrí nesúťažná disciplína pivovaru URPINER, jedného zo sponzorov pretekov, kedy posádky jednotlivých lokomotív gúľajú po koľaji prázdny sud piva.

 Už tradične sú preteky parných rušňov doplnené ja mimoriadnymi jazdami historických vlakov, či nasadením historického rušňa na čelo pravidelného vlaku. Aj tento rok tomu nebolo inak. Pravidelný rýchlik DOMICA v úseku Kriváň – Zvolen osobná stanica bol ťahaný parným rušňom 498.104, pričom mimoriadne zastavil na Zvolen nákladnej stanici. Dva páry nostalgických vlakov boli zavedené zo Zvolena do Banskej Bystrice, jeden mimoriadny vlak bol po skončení pretekov vypravený aj do Banskej Štiavnice. Na rannom vlaku do Banskej Bystrice sa predstavila T 478.3109, poobedňajší vlak mala na starosti 498.104. Vlak do Banskej Štiavnice bol vedený parným rušňom 423.041, súprava bola tvorená historickými vozňami typu Ci, dlhodobo v opatere KHT Zvolen. 

 Za svoju históriu sa podujatie Grand Prix Slovensko vo Zvolene stalo známe medzi železničnými nadšencami celej Európy, o čom svedčí nielen množstvo odkazov, fotografií a videí na internete, ale aj skutočnosť, že občas podujatie obohatí mimoriadny historický výletný vlak, ktorý dovezie návštevníkov z väčších vzdialeností. Tento rok si takto preteky prišli pozrieť návštevníci z Maďarska, ktorých nostalgický vlak z Budapešti dotiahol historický rušeň NOHÁB M61.020. Na území Slovenskej republiky mu robila spoločnosť zvolenská T 678.012, ktorá bola ako zaradená ako príprah vlaku.

423.041 v čele historického vlaku do Banskej Štiavnice © Peter Oravec ml.

 Mimoriadne vlaky do Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice boli dávno preč, vlak so zahraničnými návštevníkmi bol vypravený na cestu späť do Budapešti a v areáli zvolenskej železničnej stanice sa postupne začal vracať život do normálu. Len vôňa dymu nad rotundou zvolenského depa ticho pripomínala slávnostný deň pretekov parných rušňov. Za rúška tmy v hlbokej noci sa napokon do depa z výkonu vrátil aj posledný parný rušeň a to 423.041. Bolo potrebné ho ošetriť, vyzbrojiť vodou a uhlím a najmä opatriť maskovacou čačinou, nakoľko na druhý deň, v nedeľu, sa 423.041 mala zúčastniť ako rušeň pancierového vlaku rekonštrukcie bojov zo SNP na Dobrej Nive. 

 Záverom možno skonštatovať, že aj napriek zlému veľmi zlému daždivému počasiu sa 12. ročník pretekov parných rušňov GRAND PRIX Slovensko vydaril. Organizátori sa chcú týmto poďakovať za priazeň všetkým návštevníkom, ktorí boli ochotní na lávke nad stanicou a priľahlých tribúnach niekoľko hodín stáť v daždi a sledovať krásu historických parných ale aj ostatných lokomotív. Poďakovanie KHT patrí taktiež všetkým, ktorí sa kúpou tombolových lístkov nielen zapojili do hry o zaujímavé ceny, ale najmä podporili podujatie a prispeli k záchrane a prezentácií vzácnych pamiatok železničnej histórie. V neposlednom rade patrí veľké poďakovanie všetkým sponzorom, partnerom podujatia, ich zoznam je na plagáte, ktorý bol k podujatiu vytlačený. Zvláštne poďakovanie KHT patrí taktiež posádkam všetkých zúčastnených historických lokomotív za vzornú starostlivosť o “svoje stroje“ a ich prezentáciu počas podujatia.

„Cénulka“ T 678.012 po dotiahnutí mimoriadneho vlaku z Budapešti © Peter Oravec ml.