Oslavy 100. výročia miestnej trate Nemšová - Lednické Rovne

Z histórie lokálnej trate Lednické Rovne - Nemšová

Písal sa rok 1883 keď sa na sklonku roka odovzdala do prevádzky železničná trať, ktorá spájala Žilinu s Trenčínom (Považská železnica). Vtedy možno ani nikto netušil, aký to bude mať vplyv na rozvoj tejto, v tom čase chudobnej a zaostalej oblasti. Začínala sa éra zmien a predovšetkým v doprave. Myšlienka vybudovania trate, ktorá by spájala obce Lednickej doliny zo „svetom“, „vŕtala“ v hlavách predovšetkým bratom Schreiberovcom a úzko súvisela zo spustením sklárskej výroby v Lednických Rovniach . (Názov obce Lednické Rovne sa používa od roku 1925, keď sa na základe výnosu československej vlády č. 15 518 / 1925 zo dňa 18.6.1925 zlúčili obce Rovne a Prečínska Lehota. V uhorskom období sa používal maďarský názov Ledniczróna.) Po rôznych dohodách potrebných na výstavbu trate sa začalo z jej realizáciou v marci r.1910. Konkrétne na úseku Lednické Rovne – Nemšová, kde sa napájala na trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk vybudovanú v roku 1888. Trať spájajúcu Lednické Rovne a Nemšovú v dĺžke 18,2 km ukončili a dali do užívania 25.10.1910.

 
Prvý vlak v železničnej stanici Lednické Rovne, rok 1910

V začiatkoch spustenia dopravy premávali tri vlaky a ľudia pohodlnejšie cestovali aj do vzdialenejších miest.

Prvý cestovný poriadok

Nákladná doprava predovšetkým zabezpečovala dovoz surovín potrebných pre sklársku výrobu a odvoz hotových sklárskych výrobkov a tiež dreva vyťaženého z okolitých lesov.

Prevádzku železnice utlmila I. svetová vojna, kedy z troch vlakov premával len jeden, ktorý zabezpečoval oba druhy dopravy. V septembri roku 1920 sa začalo aj s výstavbou lesnej železnice, ktorá viedla do Zubáka a Lednice. Začiatok tejto trate bol oproti železničnej stanici v Lednických Rovniach. „Znovuoživením“ dopravy boli povojnové roky, kedy sa začala zvyšovať produkcia v sklárni a taktiež aj ťažba dreva, ku ktorému nemalou mierou prispela aj spomenutá lesná železnica.

 
GVD 1938 leto, © archív MDC Bratislava

V 40-tych rokoch skláreň pristúpila k realizácií plánov zmodernizovania sklárskej výroby na Slovensku, čo dávalo určitú záruku dlhodobého a pravidelného využívania železnice. V plánoch bola zahrnutá aj prestavba železničnej vlečky v rokoch 1942-1943. Koniec II. svetovej vojny bol citeľný aj pre túto trať. Dňa 8.4.1945 bola úplne zastavená civilná doprava a o deň neskôr bol vyslaný vlak s nemeckým personálom, ktorý mal za úlohu vyradiť trať z činnosti. Okrem drobných poškodení zariadenia trate, bol zničený most cez potok pri Dúlove. Väčším problémom bol zničený most cez Váh z Nemšovej do Trenčianskej Teplej. Hneď po skončení II. svetovej vojny sa začalo s obnovou trate a dňa 22.9.1945 bola trať v úseku Lednické Rovne – Nemšová sprevádzkovaná. Doprava na celej trati až po Trenčiansku Teplú sa obnovila 15.10.1945 vybudovaním dreveného mosta cez Váh v Nemšovej.

 
GVD 1941 leto, © archív MDC Bratislava

V povojnových rokoch železničná doprava znovu „naberala na obrátkach“ a začala sa prispôsobovať náročnejším podmienkam rozrastajúcej sa nielen sklárskej výrobe, ale aj vzniku roľníckych družstiev, lesných závodov a iných organizácií. Popri nákladnej doprave sa zvyšovala aj osobná doprava, ktorá zabezpečovala prepravu prevažne mladých ľudí za prácou a štúdiom do vzdialenejších miest.

 
Vlaková súprava odchádza z Lednických Rovní, približne rok 1946 - 1950

Postupom času a nárastom požiadaviek na dopravu sa trať zdokonaľovala aj po technickej stránke. Tiež aj rekonštrukcia železničného mosta v Lednických Rovniach v roku 1965 a súčasne rekonštrukcia vlečky v sklárňach.

 
Železničný most Lednické Rovne, rok 1961

V roku 1974 bola na trati ukončená parná trakcia a nahradená motorovými rušňami. V ďalšom období boli prevedené rôzne rekonštrukcie, ako napr. výmena drevených podvalov za betónové a rôzne úpravy, ako aj vybudovanie odtokových rigolov popri trati, čím sa stávala doprava bezpečnou voči zosuvom pôdy do koľajiska.

 
Lednické Rovne 11.1.1998 z fotoarchívu „tatamaros“

O tom aké boli oslavy 100. výročia miestnej trate Nemšová - Lednické Rovne

Trať s označením ŽSR 124 z Trenčianskej Teplej do Lednických Rovní sa v úseku Nemšová - Lednické Rovne pravidelnej osobnej dopravy 100 rokov od jej otvorenia už nedočkala. Pravidelná osobná doprava bola na tejto trati zastavená dňa 2. 2. 2003 pre jej nízku rentabilitu. Mimoriadne historické vlaky tak boli prvou (a na dlhší čas aj poslednou) príležitosťou previezť sa po tejto trati osobným vlakom po 7 rokoch.

 
Pamätný cestovný lístok

Počas víkendu boli na tejto miestnej trati naplánované jazdy 1 páru parného vlaku vedeného "Ušatou" 464.001 (sobota) Prievidzského parostrojného spolku, a okrem toho 5 párov osobných vlakov v podaní "Hurvínka" M 131.1443 Spoločnosti považskej dráhy Žilina. Počasie bolo ako naplánované, takmer bezoblačné nebo len máličko znepríjemňoval silnejší vietor počas nedele. Čo viac si pri takejto akcii želať?

Púť prievidzskej "Ušatej" sa pre záujemcov o jazdu parným vlakom začala už v sobotu ráno v stanici Bánovce nad Bebravou, odtiaľ sa cez Trenčín dostala do Trenčianskej Teplej. Túto jazdu popri trati sledovalo mnoho fotografov a filmárov. Vo vlaku sa viezli cestujúci už z Bánoviec na Bebravou, ku ktorým sa v Trenčianskej Teplej a v Nemšovej pridali ďalší a parný vlak takto úplne zaplnili.

 
464.001 v čele mimoriadneho vlaku do Lednických Rovní smeruje do Horoviec, © Milan Vojtek

Trať do Lednických Rovní nie je technicky či architektonicky mimoriadne zaujímavou, jedná sa o trať na rovine, ktorej prevažná väčšina leží v priamke, len miestami ju narúša mierny oblúk. Karpaty v pozadí tejto trate však dotvárajú krásnu kulisu pre fotografov a filmárov, a cestujúcim poskytujú množstvo zaujímavých pohľadov z vlaku.

Pred príchodom vlaku do Lednických Rovní praskala táto stanička na konci zabudnutej trate vo švíkoch. Zaparkovať v blízkosti stanice bolo takmer nemožné, mal som pocit, akoby parný vlak prišli privítať celé Lednické Rovne a okolie. K príchodu parného vlaku do Lednických Rovní bol v stanici pripravený aj kultúrny program. Svojim vystúpením sa predviedli mažoretky a dychovka. Skupina vojenskej histórie predviedla ukážky bojov povstaleckej armády. V priestoroch staničnej budovy bola pre návštevníkov pripravená expozícia Považského múzea k histórií tejto ale aj iných železničných tratí.

 
Dobový stanično-vlakový personál dotváral atmosféru víkendového podujatia, © Radovan Plevko

Núdzu o cestujúcich nemal ani "Hurvínek" M 131.1443. Tento, len nedávno zrekonštruovaný historický motorový vozeň, absolvoval 2 páry vlakov počas soboty a 3 páry vlakov počas nedele. Keďže počas obidvoch dní osláv som bol v blízkosti tejto trate, dovolím si tvrdiť že "Hurvínek" jazdil vyťažený aspoň tak na 120% keďže počas takmer každej jazdy cestujúci pre nedostatok miesta na sedenie museli vo vlaku aj stáť.

Počas filmovania som čakal na prejazdy vlakov v každej stanici a zastávke, kde sa pred príchodom vlaku zbiehali miestni obyvatelia všetkých vekových kategórií. Tí starší spomínali, a tých najmenších pritiahla zvedavosť. Záujem a obsadenosť vlakov počas tohto víkendu je jasným dôkazom záujmu a spätosti miestnych obyvateľov so železnicou, ktorú im pred 7 rokmi "vzali".

 
M 131.1443 na úplnom konci trate ŽSR 124 v Lednických Rovniach, © Radovan Plevko

Veľké poďakovanie za výborne zorganizované podujatie patrí organizátorom:  Prievidzský parostrojný spolok, Spoločnosť Považskej dráhy Žilina, Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., mesto Nemšová, a obce Pruské a Lednické Rovne. Všetka česť!

Ďalšie poďakovanie patrí p. Anne Danišovej autorke knihy „Obec Lednické Rovne“ z ktorej boli z jej súhlasom čerpané rôzne informácie o histórii železničnej trate.

Parný vlak Trenčianská Teplá - Lednické Rovne, 30. 10. 2010, © Pavol Jurček

VLAKY.NET pripravujú pre záujemcov DVD s filmom o oslavách 100. výročia miestnej trate Nemšová - Lednické Rovne, ktoré by malo byť k dispozícii začiatkom roka 2011. Okrem pohľadu na trať zo stanovišťa rušňovodiča bude DVD obsahovať aj zábery z jázd mimoriadnych historických vlakov na tejto trati.

Titulná snímka: © Radovan Plevko