Košická koľaj 2010

Naša akcia sa začínala jedného upršaného dňa, keď nastal čas navoziť moduly na stretnutie. Miestom konania bola Základná škola na Maurerovej ulici. V dobe môjho príchodu bola už časť modulov navezená. Žiaci ju postupne rozoberali spoločne s členmi Modul klubu Košice.

Zatiaľ čo si žiaci dali prestávku po rozobratí modulov, staršia časť osadenstva už netrpezlivo pobehovala po telocvični a rozkladala ich na plánované miesto. Počas tohto trápenia prišli ďalší členovia klubu, aby pomohli, kde sa dalo. Ako prvá na nohách bola Brutusova slučka.

Na nej došlo k zaučeniu nových strojvodcov. Rolu školiteľa prevzal Prízrak, ktorý sa do nej vžil a do 10 minút vedeli budúci strojvodcovia, ako sa majú správať k zvereným miláčikom, čo robiť v prípade mimoriadnej situácie.

Ako skúšobný stroj bol použitý Hektor. Na ňom si vyskúšali základy ovládania stroja. Po tejto inštruktáži prišiel Chris s ďalšou várkou modulov. Vybraní žiaci skočili na moduly ako včely na med a za pár pár minút boli pripravené na predbežné umiestnenie do layoutu. Po dlhom čakaní konečne prišiel Zoran s poslednými modulmi a pustil sa s košickým Pavúkom, Mirkou, Prízrakom a Chrisom do stavby.

Na druhý deň bola väčšina modulov na nohách a predbežne spojená. O tom, že táto akcia bola určená pre všetkých svedčí aj to, že prišiel k nám zástupca z ríše zvierat. Hneď po príchode vzbudil pozornosť vďaka svojim rozmerom a kráse. Zjavne chcel pomôcť pri prevádzke, preto si sadol na Brutusovu slučku, kde zrejme dúfal, že dostane školenie na post strojvodcu.

Čakal márne asi hodinu, keď si uvedomil, že ďalšie školenie už nebude. Preto sa ujal úlohy stavbyvedúceho. Vzhľadom na svoju schopnosť pohľadu z výšky bola preňho ako stvorená. Popri kontrole si dával prestávky,  počas ktorých sedel na rebrinách odkiaľ mal perfektný výhľad na celú telocvičňu.

Keď sa mu prestalo páčiť tempo prác, rozhodol sa nám pomôcť Po čase sa však po ňom akoby zem zaľahla a na stavbu layoutu sme boli opäť sami. Našťastie to boli iba káble, ktoré bolo potrebné osadiť, aby sme mohli prejsť k sfunkčneniu digitálnej časti layoutu. Keď bolo všetko dokončené nastal čas na test digitálneho ovládania a montáž ústredne na telefonické dorozumievanie medzi jednotlivými stanicami a dispečerom.

Ústredňu si zobral na paškál Laslo ktorý sa pri tom asi hodinku veľmi dobre zabával. Najprv spojazdnil jednotlivé linky a potom ich musel poctivo prečíslovať. Pri zadávaní jednotlivých adries telefónov v staniciach sa držal nákresu, kde každá stanica mala svoje číslo.

Do úlohy testu zjazdnosti trate a skúšky digitálnej časti koľajiska sa opäť s vervou pustil Prízrak so Sergejíkom. Ako testovacie HDV bol použitý Hektor, ktorý prežil školenie strojvodcov a Sergej, ku ktorým sa pridal Chris s ďalším Hektorom. Spočiatku vyzeral test ako úspešný avšak opak bol pravdou.

Po testoch, keď už väčšina z klubu odišla, tí čo ostali ešte dorábali čo sa dalo a hlavne čakali na Brutusa, ktorý mal doviesť zo stanice bratislavského Pavúka s dvomi pavúčatami. Po zvítaní a dlhej diskusii nastal čas rozísť sa na ubytovne v prípade návštev, ktoré prišli spoza hôr a dolín, domov v prípade miestnych. 

Na druhý deň bolo nutné odstrániť mnoho nepresností vzniknutých pri spájaní modulov, ktoré odhalili testovací jazdci, ktorí použili rušne a vozne zo svojich zásob a všetko dopodrobna prešli niekoľko krát. Pre prípad, že by musela byť opravovaná koľaj, či už na trati alebo v stanici, boli pripravení aj traťováci so svojou MUV 69 a prívesným vozíkom v stanici Breznička.

Keď už bolo všetko poopravované, nadišiel čas na rozmiestnenie modelov do východiskových pozícií. Ako prvé šli na svoje miesto rušne. Potom prišiel rad na vozne pre osobnú a nákladnú dopravu. Keď boli konečne súpravy na svojich miestach, nastala asi ta najkrajšia chvíľa pre mnohých prítomných. Rozdeľovanie postov pre jazdu prvého grafikonu.

Post hlavného dispečera obsadil Zoro, stanice si porozdeľovali jednotliví členovia klubu, avšak stanička Zelené ostala bez obsluhy a riadila sa osobitným predpisom. Obavy z nedostatku strojvodcov sa nepotvrdili a ostalo pár členov klubu, ktorí pomáhali pri nečakaných udalostiach. Počas jazdenia prvého grafikonu, asi po 2,5 hodinách jazdenia, došlo k vykoľajeniu vlaku.

Tí čo mohli sa zbehli, aby vyšetrili príčiny a následky nehody na životné prostredie, taktiež sa snažili  sprejazdniť úsek čo najskôr. K úniku nafty našťastie nedošlo (ochranári by si zgustli) a vlak bol našťastie prázdny, čo je v piatok dopoludnia nezvyčajný jav, takže nedošlo ani k úrazom a stratám na životoch. Iba záhradkárom ostali menšie stopy po tejto nežiadúcej udalosti. Dôvod vykoľajenia nebol objasnený a vlak sa po nakoľajení vydal na svoju cestu do cieľovej stanice, kde bol riadne prekontrolovaný a prípadné škody boli odstránené. Strojvodca z tejto nehody vyviazol bez trestu.
Tento grafikon sa zapísal do histórie košickej koľaje aj vďaka tomu, že sa jazdil 6 hodín namiesto plánovaných 3 hodín. Nie, že by ľudia chceli viac jazdiť, ale dochádzalo k častým zastaveniam behu hodín z organizačných dôvodov a v prípade pokračovania bez zastavenia času by sme mali sklz pár hodín modelového času, čo by prinieslo iba ďalší zmätok a nervozitu. Pán dispečer mal práce vyše hlavy a pán výpravca v staničke Bačov, košický Pavúk mal ambície sa stať jeho zástupcom, preto pomáhal kde sa dalo a chvíľami sa zdalo, že ho z jeho pozície zosadí, čo sa nakoniec nestalo.

O návštevníkov nebola na tejto akcii núdza, či už zo školy alebo z radov verejnosti, ktorá sa o akcii dozvedela z médií. Za hodinu sa v telocvični vystriedali aj 2-3 triedy, pričom tu boli žiaci od prvého až po deviaty ročník. Niektoré deti, hlavne tie najmenšie výstava zaujala a sledovali prevádzku grafikonu, iné to nezaujalo a radšej si posadali a iba okrajovo sledovali dianie. Možno mali za sebou ťažkú hodinu, možno písomku pred sebou, keďže práve medzi tými staršími bolo najviac detí, ktoré to nezaujalo.
Ďalšie dni sa niesli v plnení GVD bez účasti školopovinnej mládeže, ktorú vystriedali rodičia so svojimi ratolesťami. Účastníci modulového stretnutia sa mali možnosť zahrať na výpravcov, signalistov, rušňovodičov. V prestávkach bol čas i na debaty, výmenu skúseností, ukážok čo kto stavia a pod. Pre viacerých to bolo prvé takéto stretnutie a tak verím, že prídu i na budúce.
Ako to už býva, nič nie je večné a tak i naše stretnutie sa muselo raz skončiť. Ten čas nastal v nedeľu popoludní, keď sa prevádzka na layoute zastavila a my sme sa pustili do rozoberania modulového koľajiska. Cezpoľní odchádzali medzi prvými, domáci to uzatvárali. S odstupom času nastalo prehodnotenie celej akcie, vyzdvihnutie jej silných stránok, ale i poukázanie na tie slabé. Tak, aby sme sa o rok, keď sa opäť stretneme mohli tešiť z nových modelov a modulov, dobudovanej krajiny a ešte lepšieho GVD, ktorí zvládneme bez väčších problémov.