Krym 2010 – medzi Azovským a Čiernym morom (1)

TRASA CESTY:

Bratislava hl. st. – Košice – Čierna nad Tisou – SK/UA – Čop – Odesa – Simferopoľ – Bachčisaraj – Simferopoľ – Kerč – Kurortnoe – Kerč – Simferopoľ – Sevastopoľ – Chersones – Sevastopoľ – Balaklava – Sevastopoľ – Jalta – Alušta – Artek – Livadija – Jalta – Alupka – Jalta – Simferopoľ – Kyjev – Čop – UA/SK – Čierna nad Tisou – Košice – Bratislava hl. st.

VZDIALENOSTI:

Bratislava hl. st. – Košice = 445 km (vlak)
Košice – Čierna nad Tisou = 95 km (vlak)
Čierna nad Tisou – Čop = 10 km (vlak)
Čop – Odesa = 1012 km (vlak)
Odesa – Simferopoľ = 569 km (vlak)
Simferopoľ – Bachčisaraj = 33 km (vlak)
Simferopoľ – Kerč = 282 km (vlak)
Kerč – Kurortnoe = 20 km (maršrutka)
Kerč – Kerč-Port = 25 km (vlak)
Simferopoľ – Sevastopoľ = 78 km (vlak)
Sevastopoľ – Balaklava = 12 km (maršrutka)
Sevastopoľ – Jalta = 76 km (maršrutka)
Jalta – Alušta = 40 km (trolejbus)
Jalta – Alupka = 11 km (maršrutka)
Alupka – Aj-Petri = 30 km (maršrutka)
Jalta – Simferopoľ = 86 km (trolejbus)
Simferopoľ – Kyjev = 864 km (vlak)
Kyjev – Čop = 893 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O CESTE:

1. celkový počet dní – 12
2. celkový počet nocí – 11, z toho vo vlaku – 7, na priváte – 4
3. celkový počet precestovaných kilometrov – 5600 km, z toho 5135 km – vlak,
4. 277 km – maršrutka, 188 km – trolejbus
5. navštívené mestá – Odesa, Simferopoľ, Bachčisaraj, Kerč, Kurortnoe, Sevastopoľ, Balaklava, Jalta, Alušta, Alupka, Kyjev
6. navštívené štáty – Ukrajina, Krymská autonómna republika

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH KRAJINÁCH:

DENNÍK:

1. deň – 24.8.2010 utorok

Zavčas rána sa stretám s Emilom Gluchom na Bratislavskej hlavnej stanici. Pri druhom nástupišti je už pristavený vlak IC 501 ZELMER v čele s „gorilou“ 350 006-3. O 5.41 hod. odchádzame na ďalekú cestu, ktorej cieľom je ukrajinský poloostrov Krym. V Košiciach sme o 10.55 hod. a po dobrom obede nastupujeme do osobného vlaku Os 8805 s odchodom o 12.06 hod. a príchodom do Čiernej nad Tisou o 13.47 hod. Prestupujeme do Os 8864 s odchodom o 14.01 hod. a do Čopu prichádzame o 15.47 hod. ukrajinského času. Na Ukrajine je posunutý čas o jednu hodinu (+ 1 hod. oproti Bratislave). Pasová a colná kontrola na „schengenskej hranici“ prebehla bez problému, ani batohy sme nemuseli rozbalovať, až na to otravné, z nášho pohľadu nezmyselné vypĺňanie vstupného a výstupného formuláru. Z bankomatu si vyberáme ukrajinské hrivny. Vlajková výzdoba v uliciach Čopu pripomína 19. výročie nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho Zväzu, pripadajúce práve na dnešný deň.

O 18.30 hod. prichádza z Užhorodu rýchlik N 107 CHADŽIBEJ (švidkij, firmennyj). Usádzame sa vo vagóne č. 9 (kupéjnyj), v druhom kupé. Sprievodkyňa nám dáva čisté posteľné prádlo (postéľnoje beľjo), kipjátnik rabótajet, zalievame si čaj. Sprievodkyňa je z Odesy a jej turnus je 6 dní v práci a 6 dní doma. Za tých 6 dní ide trikrát z Odesy do Užhorodu a späť. Jej plat je 250 eur. O 18.55 hod. odchádzame z Čopu, vlak má 13 vagónov, sme sami dvaja v štvormiestnom kupé. Susedný vagón (spáľnyj) má dvojmiestne kupé a v každom je televízia. Vyzerá to trochu luxusnejšie a pohodlnejšie i keď záchody sú tie isté. Za Mukačevom začínajú ukrajinské Karpaty, postupne sa stmieva a tak sa poberáme spať.

2. deň – 25.8.2010 streda

Zobúdzame sa v Žmerinke, kde náš vlak stojí dvadsať minút. Po peróne pobehujú bábušky s kabelami, nasleduje „málenkyj bizňis“. Náš vlak sa rozrástol na 17 vagónov. V Ľvove pridávali ďalšie lôžkové vagóny z Prahy a Waršawy do Odesy. Krajina, ktorou ideme je nezaujímavá, je to nekonečná rovina s lesmi a poliami. V Kotovsku máme opäť dlhšiu zastávku. Je tu veľké depo a prichádza k výmene rušňa. Bábušky ponúkajú cholódnuju vódičku, suchárečky, párečky, pivo, váreniky, morožénnoje. „Smačnogo“ (Dobrú chuť).

Dojedáme posledné rezne z domu, nasleduje Razdéľnaja 1 a o 13.31 hod. prichádzame do Odesy. Odesa je kúpeľné mesto a dôležitý čiernomorský prístav, odkiaľ plávajú lode do tureckého Istanbulu, izraelskej Haify a na Krym. Ruksaky si odkladáme do kámery chranénja (15 hrivien, 1,5 €) a ideme si poprezerať pamätihodnosti mesta. Hneď oproti stanice je pravoslávny Pantelejmonovsky kláštor. Ulicou Rišelyevskaja prichádzame ku gréckemu pravoslávnemu kostolu sv. Trojice. Je óčeň žárko (horúco), vyše tridsať stupňov, na Aleksandrovskom prospekte sa zastavujeme v parčíku pod stromami na pivko (Černigivske). Ulicou Deribasovskaja, ktorá je pešou zónou s obchodmi a reštauráciami, prichádzame k Domu opery a baletu. Je to nádherná budova, symbol mesta. Pokračujeme na Primorskij buľvar, kde sú známe Potemkinove schody (Potemkinskaja léstnica). Na ich vrchole stojí socha vojvodu de Richelieu, ktorý sa zaslúžil o výstavbu a rozkvet mesta.

Keď sa v roku 1905 vzbúrili námorníci cisárskeho loďstva a prevzali moc nad najlepšou vojenskou loďou čiernomorskej flotily, krížnikom Potemkinom, ľudia ich prišli do prístavu vítať s veľkým nadšením. Cisárski vojaci však začali do davu strieľať a prišlo k veľkej masakre na širokých schodoch vedúcich k mólu. Okolo dvetisíc ľudí bolo zastrelených. Tieto udalosti, ktoré sa navždy zapísali do histórie Odesy, sú zvečnené vo filme Krížnik Potemkin od režiséra S. Ejzenštejna. Zo schodišťa je pekný výhľad na morský prístav s moderným hotelom Odesa. Popri schodišti premáva pozemná lanovka, ktorá je bezplatná. Od neustáleho chodenia sme už akosi vyhladli. V stánku na ulici si kupujeme šaurmu chicken za 20 hrivien (2 €). Sú to kúsky kuracieho mäsa so zeleninou, hranolkami a majonézou, zabalené v arabskej placke. Začína sa stmievať, popri tržnici Pryvozskij rynok sa vraciame na stanicu. O 23.15 hod. odchádzame z Odesy vlakom N 650 TAVRIJA do Simferopoľu. V štvormiestnom kupé sme opäť sami dvaja.

3. deň – 26.8.2010 štvrtok

Raňajky zapíjame čiernym čajom, ktorý sme si objednali u dežurnej (3 hrivny, 0,3 €). Po prekročení Perekopskej šiji, ktorou je polostrov Krym spojený s pevninou, stojí náš vlak 26 minút v stanici Džankoj. Prebieha výmena rušňa a my si za ten čas robíme malú pragúlku po peróne. Predavači ponúkajú sušené ryby, rôzne ovocie – maliny, jábloki i grúši.

O 11.55 hod. prichádzame do Simferopoľu, hlavného mesta Krymskej autonómnej republiky. Stanica je jedno veľké mravenisko ľudí. Ruksaky si odkladáme do úschovnej skrinky (16 hrivien). Najbližší vlak do Bachčisaraja ide až za dve hodiny, preto sa rozhodujeme pre maršrutku. Na autovakzále si kupujeme lístky po 8,17 hrivien. Po necelej hodine jazdy zastavujeme v Bachčisaraji, hlavnom sídle Krymských Tatárov. Mesto je zasadené v hlbokom kaňone rieky Čurjuk-Su. Vysoké štíhle minarety mešít a turecké komíny mu navodzujú orientálny charakter.

Krymský chanát bol založený v roku 1441 a hlavným mestom sa stal Bachčisaraj (Palác v záhrade). Krymskí Tatári patria k sunitským moslimom a ich svätostánkom je mešita. Ideme na skupinovú prehliadku Chánovho paláca (Chanskij dvorec) s výkladom v ruskom jazyku, vstupné je 40 hrivien (4 €). Jednotlivé budovy obklopujú malé kvetinové záhradky. Palác je rozdelený na mužskú a ženskú časť – hárem. Vnútorná výzdoba pôsobí až rozprávkovo, vyšívané koberce zdobia podlahy aj steny. V miestnostiach sú rozmiestnené sedacie súpravy, oblečenie Krymských Tatárov, knihy písané kaligrafickým písmom a rozličné predmety symbolizujúce ich kultúru. Na nádvorí fontán je Zlatá fontána a známa Fontána sĺz, ktorú opisuje Puškin vo svojej básni Bachčisarajskij fontan. Súčasťou komplexu je aj veľká mešita, kde sa každý piatok konajú modlitby. Pred hlavným vchodom sú stánky so suvenírmi, bábušky tu predávajú tradičné krymsko-tatárske jedlá.

Maršrutkou ideme za mesto, kde v pieskovcových skalách kaňonu je vyhĺbený mužský kláštor „Uspenskij monastyr“ a vysoko nad ním stredoveké jaskynné mesto a pevnosť Čufut-Kale (Pevnosť Židov). Do pevnosti je vstupné 30 hrivien. Sú tu kamenné ruiny a pozostatky príbytkov karaimských Židov vytesané do skál. Zhora je nádherný výhľad na okolitú krajinu s pieskovcovitými kaňonmi. O 18.40 hod. odchádzame z Bachčisaraja osobným vlakom, v ktorom najskôr gitarista a potom harmonikár zabávajú cestujúcich počas jazdy. Dávame si zahrať Katjušu a Smuglianku-Moldavanku, pričom aj dévušky na susednom sedadle sa pripájajú svojím spevom. Dobrú náladu nám nepokazia ani tvrdé drevené lavice vo vagóne a neustále hádzanie z boka na bok.

Do Simferopoľu prichádzame o 19.25 hod. Do odchodu nočného vlaku máme ešte dostatok času, tak aspoň v rýchlosti si chceme prezrieť hlavné mesto Krymu. Maršrutkou sa vezieme do centra na ulicu Puškina, ktorá spolu s ulicou Gorkovo tvoria pešiu zónu. Je už tma, ale pouličné osvetlenie ešte nerabótaet, len výklady obchodov osvetľujú ulice. Centrum hlavného mesta by mohlo byť aj lepšie osvetlené. Tmavými uličkami ideme k mešite Kebir Džami zo 16. storočia. Na nádvorí sedí skupinka starších moslimov. Emil sa s nimi dáva do reči, pýta sa ich ako sa im žije, odkiaľ pochádzajú a pod. Sú to Krymskí Tatári a keď zistia, že sme zo Slovenska, priateľsky nám podávajú ruky. Vraciame sa na železničnú stanicu, pred ktorou sedí na lavičke Lenin (socha). Prisadneme si k nemu a fotíme sa na pamiatku. Z úschovných skriniek vyberáme batohy a čakáme, kým pristavia náš vlak. O 23.15 hod. odchádzame zo Simferopoľu vlakom N 616 na východný cíp Krymského poloostrova, do Kerču.

Titulná snímka: Rýchlik N 650 „Tavrija“ Odesa - Simferopoľ v stanici Džankoj dňa 26.8.2010 © František Halčák