Flåmsbana

Tak, ako sa inokedy inokedy (2x?) vyhováram z nepoužitia vlaku aj na prepravu do miesta určenia, v prípade Nórska asi naozaj nemusím, to už by mohlo byť naozaj na dlhé lakte. Ak to vôbec aspoň trochu kontinuálne ide. Čiže lietadlo. Pristátie v Oslo na letisku Gardermoen hneď z úvodu umožňuje zoznámiť sa so železnicou. Hala letiska je (asi "typicky seversky") značne obložená drevom a ku vlaku sa dá priamo prejsť. Možno si zvoliť osobáčik typ 69, idúci čiastočne po starej trati a zastavujúci poctivo všade, alebo mierne nosatý vlak Flytoget typ 71, ktorý za príplatok predvedie pekných 210km/h.

Normálne by nás doviezol priamo na Oslo Sentralstasjon, v našom termíne sme v Lillestrøm kvoli výstavbe presadli do náhradných autobusov a videli predmestia podrobnejšie. V hodinovej pauze a letnom počasí (tu si treba vážiť) som stihol približne pofotiť okolie stanice s operou a hurá na vlak, kvôli spomínanej prestavbe predstavovaný zasa autobusom, tentoraz priamo cez centrum do stanice Hønefoss, zhruba hodinu jazdy. Tu sa nastupuje do vlakov smer Bergen, ktoré majú počas rekonštrukcie v opačnom smere náhradnú konečnú v Drammen. Naším ďalším vozidlom je rovnako vyzerajúci typ 73, od 71 sa odlišujúci hlavne naklápaním, ktoré na svojej trati využije naozaj dosť, maximálnych 210km/h ani nie. Asi neprekvapí, že okno neotvoríte. Sedíme v triede Komfort v lokomotíve, k dispozícii je aj priestor pre dve samostatné kresielka pri okne plus káva čaj v cene. To je obľúbené a dosť to zvádza, nedostatkom kofeínu tu nikto netrpieva.

Jednotka pri svojom pomerne malom výkone 2,6MW ide svižným štýlom plyn-brzda, zákruty sa jazdia 90km/h, ostré zákruty 70km/h a 130km/h sa oplatí rozbehnúť aj len na pol minúty, úsek pri Finse umožňuje na tejto horskej jednokoľajke 160km/h. Kabína rušňovodiča je útulná asi ako v bojovej ponorke a bez rozhľadu do strán, nebyť bočných kamier nevidíte okrem trate vôbec nič. Nafotiť si kabínu bolo možné v stanici metódou priamej otázky pánovi sprievodcovi, ktorú použil takyvlaky a ono to fungovalo s úsmevom. Mám podozrenie, že pri troche drzosti by vás tam možno pustili snáď aj za jazdy..

Na Bergenskej trati možno cestovať aj klasickou súpravou ťahanou El 18, čo je varianta obľúbenej SBB Re 460. To sme neskúšali, takže neviem popísať štýl jazdy takejto súpravy s výkonom 6MW. Než sa niekomu začne zdať podozrivé náhle striedanie svetelných podmienok na fotkách, podotýkam, že počasie sa tu mení ako na horách, okrem toho už tradične používam fotky nechronologicky, ak sa to hodí.

Cestou prechádzame veľmi pomalou jazdou stanicu Hallingskeid, ktorá je momentálne v naprostej rekonštrukcii. Približne pred mesiacom sa podarilo v rámci zvárania podpáliť protilavínovú bariéru pri stanici a jednotka typ 73 prišla presne do tejto akcie. Aj keď na záchranných brzdách je jasný pokyn nepoužívať ju v prípade požiaru, či už rušňovodič, alebo niekto iný ju použil a umiestnil vlak zhruba presne ku ohňu, ktorý mu následne odpálil trolejové vedenie a NSB majú o súpravu menej. Nikomu sa nič vážne nestalo, ale pomoc sa dostavila údajne za 6 hodín, čomu sa nedivím vzhľadom na prítomnosť nanajvýš cyklotrasy Ralarvegen asi 100m nižšie.

Tá je ostatne z nášho hľadiska taktiež veľmi užitočná, vedie neustále popri bergenskej železnici a dobre sa z nej fotí. V kompletnom znení vedie z Haugastøl do Voss, prípadne možno v Myrdale odbočiť do Flåmu. Je to bývalá stavebná a servisná komunikácia trate a NSB ju propagujú na svojich stránkach. Počíta sa s transportom bikerov okolo trasy, súprava typu 69 zvládne veľké množstvo velocipédov. My sme si z nej vybrali úsek Finse- Myrdal- Flåm, pretože to malo byť únosných 50km a viacmenej dole kopcom. Stále dolu kopcom to tak úplne nie je a na mestskom bicykli s blatníčkami z požičovne je to tak akurát aj dosť, ale cesta je väčšinu času dobrá šotolinová a na svoje si prídu milovníci prírody, aj železníc.

Plus v úseku Finse- Hallingskeid ide okolo opusteného telesa Bergenskej trate, toho času obchádzaného tunelom, k pozeraniu je približne 15km zaujímavých zákrut a tunelov, vrátane bývalého vrcholového. Pre železničných archeológov naprostý ideál. Tunely sú k dispozícii, ku väčšine sa ale treba prekopať závejom. Jazdí sa taktiež okolo bývalých drážnych domčekov, v niektorých sa provozuje občerstvenie. Čiže určite okrem iného vafle. Ku spomínaným zmenám počasia musím povedať, že nórske meteopredpovede sú skôr pesimistické, takže predpoveď celodenného slabého dažďa ešte neznamená, že vám občas nezapnú aj slnko, tu prítomné jasné fotografie pochádzajú často z týchto prestávok v oblačnosti. Pekné počasie a leto vám ale nezaručia, že v miernej nadmorskej výške 1200m občas nepôjdete cez sneh, naozaj je to sever.

Takže sa dostávame ku samotnej Flåmsbana. Vedie z Flåm-u pri Aurlandsfjorden do Myrdalu na Bergenskej trati. Postavená bola 1920-1940 a pôvodne slúžila na značné urýchlenie dopravy tejto oblasti napr. do Oslo, kam sa dostanete po vode za dva dni, v lepšom prípade. Celkové prevýšenie je 865m, max stúpanie 55‰, minimálny polomer 130m, celková dĺžka 20,2km. Na trati je 9 zastávok, jedna výhybňa, 20 tunelov celkovej dľžky 6km a množstvo zárezov, zásekov v skale a lavínových galérii. Oficiálnejší, prvý používaný je smer hore zo stanice v prístavisku, uvádza si 2 m.n.m.

Ako fjordy väčšinou umožňujú, môžu tu pristávať lode bez rozmerového obmedzenia, čo sa deje denne okolo 7.30 a tvorí nie nepodstatnú časť marketingu železnice, každá loď dodá približne 1000 spiatočných cestujúcich, kvôli tomu tu pristávajú. Podľa rozpisu sme sa ob týždeň minuli s Queen Mary II, ktorá by dodala asi aj viac. Prvý vlak máva dva vozne vzadu pre "náhodných" cestujúcich, ostatné sú rezervované pre loď. Súpravy sú dve, každá má na oboch koncoch lokomotívu El 17, neposunuje sa a to je dobre, kamkoľvek fotíte, máte lokomotívu. To pre zmenu spôsobuje, že na mnohých záberoch nedokážem určiť smer.

Jedna El 17 ešte ozdobne parkuje pred depom vo Flåme. Výhodnejšie miesto je na pravej strane, len asi stredná tretina trate vedie po pravej strane doliny s výhľadom doľava. Vozne sú klasické, nič panoramického, ale otvárať sa dá asi len každé druhé okno, napriek tomu je výhľad v každom prípade zaujímavý. Jediná normálna dopravňa je výhybňa Berekvam, kde sa pravidelne križuje, okrem prvých a posledných spojov. Ostatné zastávky tvorí typizovaný žltý domček s kusom dreveného perónu a občas aj niekto pristúpi. Tu hneď pridám do prípadnej debaty, že táto trať je takmer bezvýhradne "scenic", žije z tých, čo sa prišli previezť. Ale iste sa nájdu aj realcestujúci, napr. my s kuframi do hotela. Scenéria je ostatne bezchybná skoro od východzej stanice po konečnú.

Stúpa údolím a postupne sa stále viac dostáva do svahov až po koniec, kde je treba na dosť obmedzenom priestore vystúpať o 200m. Na úvod poslednej časti vlak zastavuje v Kjosfossen, čo je zastávka medzi dvoma tunelmi a vodopádom toho mena. Zastávka je tu výhradne kvôli nemu, inam sa po skalách nedá, tak sa fotí a to zodpovedne až hromadne.

Lokomotívy a krajné vozne stoja v tuneloch, je to tak-akurát. Vo vodopáde pritom za hudby Edvarda Griega tancuju dve víly. Ale len v pracovnej dobe, takže sme ich jazdiac prvými, neskorými a poslednými spojmi nevideli. Ale hudbu budete počuť niesť sa dolinou aj z vyššiespomínaných bicyklov. Ďalej sa dostane tunelom do galérie na protisvah, nasleduje 180° obrat v tuneli do galérie nad prvou, tunelom na skalu, kde sa opäť 180° obráti skoro nad pôvodnú skalu a okolo noblesného hotela (a zastávky) Vatnahalsen galériou hore do Myrdalu.

Zhruba, plus niekoľko kľučiek, ako vidno na mapke. Tá sa ostatne príliš nedá zohnať, pokiaľ nechcem dosť zle zjednodušené pohľady, takže opäť niet nad poctivú ručnú robotu. V tomto množstve tunelov vám GPS mašinka s kreslením nepomôže, zato ale konečne viem skoro u všetkých záberov, odkiaľ sú. Šikovný program to z nej do nich zapísal.

Pridávam niekoľko snímkov z Bergenu, keď tu bol spomenutý, predsa len má vzhľadom na zameranie témy napr. pozemnú lanovku a električky, taktiež aj Oslo. A keďže do Nórska sa chodí skôr na turistiku, taktiež niekoľko pohľadov na vychádzkovú trasu Aurlandsdalen ľahkej obtiažnosti 1/3 miestnej stupnice.

Ako zvyknem, nepojednávam tu o cenách, ale tu je to žiaľ tiež povestný parameter a povedzme že asi jediný problém tejto krajiny, čiže veľmi stručná hitparáda vybraných titulov v kurze 1€=7,6NOK: Osobný vlak letisko- Oslo- 14,5€, tamtiež Flytoget- 22,36€, tamtiež Flytoget nekúpený v automate na lístky ale v okienku- 27,6€, MHD Oslo 1hod- 3,55€, pivo v hospode s minipivovarom- dobré- 11,2€, plechovka Heineken v COOPe – 4,6€, ľubovoľná hovadinka v souvenir shope- od 6,4€, ponožky s losom (akcia)- 7,7€, obed-večera, v tom polievka, hlavné jedlo, 1 nealko- 32,8-46€, bicykel na deň vo Flåme- 32,8€, Flåmsbana jedno/obojsmerný 32,8/46€,, vstupné múzea vikingských lodí 7,9€ a takto ďalej.

Pokiaľ ste to vydržali čítať až potiaľto, galériu už tiež zvládnete.

Titulná snímka: Flåmsbana poniže Berekvam © Tomas Votava