Pinzgauer Lokalbahn

Známky jej prítomnosti boli badateľné len pri križovaní železničných tratí v meste Linz a Salzburg, a kratučký úsek súbežného vedenia diaľnice a železnice pri mestečku Ybbs. V Salzburgu som sa pomaly začal vzdávať nádejí, že sa so železnicou ešte stretneme. Kúsok radosti mi opäť vlial úsek cesty 161 medzi mestečkami St Johann in Tirol a Kitzbuhel, kde sa popri ceste vlnila dvojkoľajná elektrifikovaná trať. Nanešťastie, tá sa v Kitzbuheli prudkým oblúkom prešvihla ponad cestu a zmizla za kopcami.

Tak som bol zmierený s tým, že železnica na dovolenke nebude (predsa len, s troma malými deťmi sa nedá behať po okolitých kopcoch a naháňať vlaky). Aké však bolo moje prekvapenie, keď som pár sto metrov od nášho apartmánu počul zvuk lokomotívy. Bol akýsi „menší“ a tichší ako burácanie našich dieslov, ale že je to lokomotíva mi bolo jasné hneď. A skutočne, zvuk patril lokomotíve 2096 vedúcej osobný vlak po krásnej úzkorozchodnej trati Pinzgauer LokalBahn. Žiaľ, minulý rok som nemal čas sa tejto atrakcii sa príliš venovať, ale tento rok som si dal záväzok, je ju, v rámci možností, aspoň trochu preskúmam.

Pohľad na obec Muhlbach. Tok rieky Salzach v týchto miestach železnička kopíruje úplne
 presne, kúsok ďalej vedie cesta (4.8.2010) © Ing. Michal Tvrdý

Základné informácie

Pinzgauer Lokalbahn je úzkorochodná trať rozchodu 760 mm vedúca z malého mestečka Zell am See až do cca 53 km vzdialenej dedinky Krimml, známej predovšetkým svojimi nádhernými vodopádmi. Zástavka je však priamo od obce vzdialená cca 40 minút peši, na druhej strane množstvo autobusových spojení túto nevýhodu vyvažuje (Vybudovanie zvyšných cca 2 - 3 km do obce Krimml by bolo pravdepodobne nerentabilné – za koncovou stanicou sa nachádza nepríjemná úžina a prudké stúpanie, čo by si iste vyžiadalo vybudovanie finančne náročného tunela a ďalších umelých stavieb).

Trať celou svojou dĺžkou vedie nádherným údolím pohoria Vysoké Taury, ktoré je najvyššie pohorie rakúskych Álp. Nerozlučným spoločníkom trate je okrem cesty aj rieka Salzach. Stanica Zell am See je miesto, kde sa úzkorozchodka stretáva s normálne rozchodnou železnicou. Cez Zell am See vedie dvojkoľajná elektrifikovaná trať z Insbrucku cez Saalfelden do Schwarzach im Pongau, čo je taká menšia železničná križovatka – trať odtiať pokračuje smerom do Salzburgu, ale zároveň je to východzia stanica tzv. Tauernskej železnice cez Alpy do Villachu).

Trochu histórie

Začiatok histórie trate siaha do konca 19-teho storočia, kedy boli v roku 1889 spracované prvé plány na výstavbu miestnej železnice. Prípravné práce a vybavovanie povolení trvalo až do roku 1896. Dňa 19.mája 1896 podpísal cisár František Jozef I povolenie na výstavbu miestnej úzkorozchodnej železnice ako odbočnej trate zo stanice Zell am See cez Mittersill až do Krimmlu. Mimochodom, toto nie je jediné spojenie cisára Františka Jozefa I s touto železnicou. Keďže cisár rád navštevoval Vysoké Taury, tak niekoľko krát použil aj služby tejto železnice – na túto príležitosť bol k dispozícii špeciálny vozeň pre cisára, ktorý je dnes vystavený pri múzeu áut v Kaprune. No a samotná prevádzka na Pinzgauer LokalBahn zacala 2. januára 1898.

Železnica od počiatku slúžila – ako mnohé iné – predovšetkým pre nákladnú dopravu (drevo a poľnohospodárske produkty) – preto je na trati vybodovaných množstvo menších staničiek, vlečiek alebo nákladísk. Avšak, vzhľadom na turistickú atraktivitu údolia boli už od počiatku v prevádzke aj dva páry osobných vlakov.
Nákladná doprava funguje dodnes, aj keď rozsahom sa nemôže rovnať svojim počiatkom. Na druhej strane sa však nosnou stala práve osobná preprava – každý deň križuje trať množstvo osobných vlakov rôzneho radenia.

Historický osobný vlak vedený lokomotívou radu 2095 na ceste zo zastávky
 Hollersbach do Mittersillu (26.7.2011) © Ing. Michal Tvrdý

Vozidlá

Spočiatku bola trať prevádzkovaná predovšetkým v parnej trakcii, až neskôr prišlo k motorizácii, ktorá zostala dodnes. Vlaky sú vedené predovšetkým motorovými vozňami alebo vratnými súpravami zloženými z riadiaceho vozňa, osobných vozňov a motorovej lokomotívy. Okrem bežnej prevádzky sú pravidelne každý týždeň v nedeľu vypravované vlaky s historickou motorovou lokomotívou a historickými vozňami. Tento kúsok histórie potom dopĺňa každý štvrtok historický vláčik na čele s parnou lokomotívou. 

V súčasnosti je teda možné na trati vidieť tieto vozidlá:
VT11-16 (ÖBB 5090) – motorové vozne, ktoré premávajú v pároch, večerné spoje cez víkend potom sólo. Výkon každého vozňa je cca 320 koní, maximálna rýchlosť je 70 km/hod. Vyrobené boli v rokoch 1986-1988.
MH3 (ÖBB 399) – parná lokomotíva voziaca raz do týždňa pár historických vláčikov. Rok výroby 1908, výkon cca 400 koní a maximálna rýchlosť 40 km/hod
VS81 - 82 (ÖBB 2096) – motorové lokomotívy, ktoré dopravujú vratné súpravy zložené z dvoch alebo troch vozňov. Výkon cca 1000 koní, maximálna rýchlosť 80 km/hod, vyrobené v roku 2007-2009
VTS101 - 103 – vložené a riadiace vozne – najnovšie vozidlá na trati – vyrobené v rokoch 2008-2009, maximálna rýchlosť 80 km/hod.
VS71 - 73 (ÖBB 2095) – objavujú sa na motorovom historickom vláčiku alebo slúžia v nákladnej doprave, resp. na pracovných vlakoch. Vyrobené v rokoch 1958-1960, výkon cca 600 koní, maximálna rýchlosť 60 km/hod.

Osobný vlak sa vydáva na 53 km dlhú cestu malebným údolím (24.7.2011)
 © Ing. Michal Tvrdý

Návšteva trate

Vzhľadom na rodinnú dovolenku s troma deťmi a nepriaznivé počasie nebol veľký priestor na skúmanie a dokumentovanie prevádzky na trati, ale aspoň chvíľka sa našla. Trať ma očarila predovšetkým svojou kvalitou po väčšine dĺžky – viac pripomína naše koridory ako lokálnu trať. Krásne čisté stanice, štrkové lôžko, kvalitne položene koľajnice s perfektnou geometriou. Pekné a čisté nástupištia s krytými prístreškami (či už na zástavkách alebo v staniciach). Veľmi milo ma prekvapil aj počet staníc, ktorý umožňuje bezproblémové križovanie vlakov aj pri relatívne hustej prevádzke.

Samozrejme, existujú aj úseky, ktoré sú už staršie, ale aj toto leto sa intenzívne pracovalo na preložke trate a budovaní novej zastávky v dedinke Uttendorf. Zaujímavosťou, u nás celkom neznámou, sú zastávky na znamenie. Znamenie pre rušňovodiča vo vlaku je bežné, čo som ale videl prvý krát, to je znamenie zo zastávky. Funguje to proste tak, že na zastávke stlačíte tlačidlo požadujúce zastavenie vlaku a na návestnom upozorňovadle pred zastávkou sa rušňovodičovi zobrazí návestný znak pre zastavenie (ak tento návestný znak nesvieti, vlak zastávkou prechádza bez zastavenia).

Po dlhom čase vykuklo slniečko. Žiaľ, len na pár minút a tak sa mi podarilo
 odfotiť aspoň trať, keď už nie vlak ... (30.7.2011) © Ing. Michal Tvrdý

Záverom

Prevádzka na trati je, ako som už spomínal, poriadne hustá (viď príloha). U nás takýto rozsah často nevidieť ani na hlavných tratiach, nieto ešte lokálkach. Zároveň je krásne vidno symbiózu autobusovej a vlakovej dopravy). Čo sa týka vyťaženosti spojov - vlaky sú vyťažené tak akurát – niektoré sú riadne plné, niektoré viac prázdne. Avšak lacná prevádzka malých a krátkych súprav určite nespôsobuje vysoké prevádzkové straty, čo sa prejavuje aj tým, že je dostatok financií na údržbu a rekonštrukciu trate.

Určite, časťou klientely sú aj turisti, ale to sa viac menej týka len historických súprav. V bežných súpravách vidieť skôr domácich obyvateľov a preto túto železnicu ťažko nazývať nejakou „atrakciou“, skôr sa jedná o bežný spôsob dopravy miestnych obyvateľov. Existuje aj autobusová doprava na rovnakej trase, avšak tá tvorí skôr doplnok k nosnej železničnej doprave (viď cestovný poriadok).

Mohutné Krimmelské vodopády – hlavná atrakcia obce Krimml, kde je konečná stanica
 železničky (24.7.2011) © Ing. Michal Tvrdý

Nuž, a naša dovolenka – tá dopadla celkom dobre – počasie bolo síce trochu nepriateľské (preto aj menej fotiek), ale deti mali možnosť si aspoň uprostred leta postaviť snehuliaka ... A aj duša fanúšika železnice si prišla na svoje .... a Pinzgauer LokalBahn zďaleka nie je jediná možnosť ... ale o tom niekedy nabudúce .

Poznámka: Ospravedlňte skromnejší počet fotiek, ale tento rok bolo počasie skutočne výnimočne zlé a tak nebolo veľa možností niečo nafotiť. A zasa stráviť rodinnú dovolenku len vysedávaním pri trati a čakaním na slniečko tiež nie je to pravé orechové. Viac fotiek si preto môžete pozrieť v galérii pri druhom odkaze.

Zdroje:

1. SLB Pinzgauer Lokalbahn
2. Die Pinzgauer Lokalbahn
3. Informačné a propagačné materiály pre turistov – tlačené alebo na rôznych web stránkach

Titulná snímka: Osobný vlak vedený dvojicou motorových vozňov radu 5090 neďaleko stanice Mittersill
 © Ing. Michal Tvrdý