Vlakom na púť do Šaštína

Tým už je v súčasnosti najčastejšie osobný automobil. Ale na niektoré púte sa dá ešte stále cestovať aj vlakom. A to nie hocijakým, ale prednostne určeným pre návštevníkov pútí.

Napríklad z dôvodu konania púte v Levoči už každoročne ožíva aj trať Spišská Nová Ves – Levoča, na ktorej je inak osobná doprava neprevádzkovaná. Podobne už od 90. rokov minulého storočia občas jazdia aj mimoriadne vlaky smerujúce 15. septembra do Šaštína na celonárodnú púť. Práve táto akcia ponúka spestrenie inak postupne upadajúcej osobnej dopravy na trati Trnava – Jablonica – Kúty.

Po elektrifikácii trate Trnava – Kúty (1982) boli motorové vozne presunuté na neelektrifikované trate a na osobné vlaky sa nasadili prevažne klasické súpravy zložené z troch veľkopriestorových osobných vozňov maďarskej výroby (Bh, resp. Bhm) a kombinovaného osobného vozňa so služobným oddielom BDs. Zvláštnosťou bola ich vozba elektrickými rušňami S 458.0/210, ktoré boli pôvodne určené na posun a vozbu ľahších manipulačných vlakov. Medzi Kútmi a Trnavou, prípadne až po Galantu, však zabezpečovali osobnú dopravu a to až do úplnej náhrady elektrickými jednotkami radu 560 (SM 488.0), ktorá sa uskutočnila postupne medzi polovicou 80. až do polovice 90. rokov. Rušne radu 210 boli presunuté najmä na novoelektrifikovanú trať Šurany – Levice – Zvolen.

Aj pokusy nahradiť staré maďarské vozne Bh/Bhm novšími nemeckými Bymee začiatkom 90. rokov nedopadli veľmi úspešne najmä pre problémy so služobnými vozňami, ktoré sa používali pôvodné BDs. Tie neumožňovali využitie centrálneho zatvárania dverí na vozňoch Bymee. V tom čase skončilo aj vozenie rýchlikov z Nemecka cez Československo do Budapešti s vozňami smerujúcimi až k Čiernemu moru po trati cez Jablonicu (čím sa vyhýbali zaťaženému bratislavskému uzlu).

Úplné ovládnutie osobnej dopravy elektrickými motorovými jednotkami radu 560 bolo ešte narúšané nasadzovaním rušňov radu 240 (S 499.0) na klasické súpravy niektorých ranných a večerných spojov. Nový pár vlakov 2644/2643, ktorý mal zabezpečovať najmä odvoz študentov a pracujúcich z Trnavy okolo tretej hodiny do Smoleníc, odkiaľ sa po obehnutí súpravy rušňom vracal späť do Trnavy, priniesol ešte zaujímavosť v podobe päťvozňovej súpravy (4 veľkopriestorové osobné vozne Bh a jeden vozeň BDs). Potom už osobné vlaky na trati v úseku Trnava – Jablonica patrili iba elektrickým jednotkám.

Čoraz viac klesajúca osobná doprava začala skracovať aj dĺžky súprav elektrických jednotiek radu 560. Namiesto troch vložených vozňov sa používali už prevažne iba dva, až elektrické jednotky začali nahradzovať súpravy dvoch osobných vozňov (2 x Bh, 2 x Bymee alebo Bh a BDs alebo B a BDs, prípadne iné kombinácie), ktoré viedli opäť rušne radu 240. Takéto dvojvozňové súpravy nakoniec úplne ovládli trať Trnava – Jablonica – Kúty a elektrické jednotky boli presunuté do Nových Zámkov (depo v Trnave opustili).

Rušne zo šesťdesiatych rokov s dvoma vozňami pôvodného označenia Bymee (ktoré sa menilo z dôvodu vytvorenia miesta pre vlakvedúceho a vyhradenia miesta pre bicykle), prípadne starších B alebo Bt, tvorí v súčasnosti celodenné obsadenie všetkých osobných vlakov. Je len iróniou súčasného kapitalizmu, že modernejšie stroje radu 210, ktoré by sa mohli rekonštruovať pre umožnenie ovládania z rekonštruovaných osobných vozňov s riadiacim stanovišťom, chátrajú v Leopoldove, pretože už patria nákladnému dopravcovi, ktorý ale pre ne nemá využitie...

Vráťme sa však k „pútnickým“ vlakom na trati do Šaštína, ktorých jazda sa uskutočnila naposledy 15. septembra 2010. A nešlo len o jeden pár mimoriadnych vlakov, ale hneď o dva páry. Jeden viedol do Šaštína zo Zvolena (odchod 4:26) cez Banskú Bystricu, Vrútky a Žilinu a druhý z Nitry (odchod 7:05) cez Hlohovec. Vlaky boli načasované k začiatku hlavného programu a nadväzne na jeho ukončenie. Úctyhodné boli aj dĺžky súprav, ktoré sa už len tak na trati Trnava – Kúty nevyskytujú. Zvolenský vlak ponúkol 9 vozňov, nitriansky 6. Mimoriadnosťou sa stal aj dvojsystémový rušeň 362.001, ktorý viezol zvolenský vlak. Okrem toho boli v roku 2010 posilnené aj pravidelné vlaky na 3 vozne (napr. 2682/2685) a 5 vozňov (2607/2686).

Železničná doprava tak opäť dokázala svoje možnosti aj v nárazovej doprave veľkého množstva cestujúcich, ktorých okrem pohodlia dopravila oveľa bezpečnejšie než by to dokázali osobné automobily alebo autobusy (aj keď bez umelej klimatizácie, ktorá však bola v ten deň celkom príjemná aj „prírodná“ napriek rannej hmle). Zároveň sa znížilo riziko nehody nie len na výrazne zaťaženej cestnej komunikácii Trnava – Jablonica – Senica prekonávajúcej hrebeň Malých Karpát mnohými zákrutami v stúpaní v lese, ale aj iných nadväzujúcich cestách a čiastočne sa vyriešili aj problémy s parkovacími možnosťami priamo v Šaštíne. Určite sa uľavilo aj obyvateľom obcí na uvedenej ceste, cez ktoré už aj tak jazdí veľa automobilov vytvárajúce nie len exhaláty, ale aj nepríjemný hluk. Pravda, už to bolo ťažšie sa potom pri spiatočnej ceste staviť na nákupy v niektorom obchodnom alebo obchodno-zábavnom centre, ako je to už na Slovensku tiež zvykom...

Záujem o takéto vlaky je závislí najmä od propagácie, ktorú by mala vykonávať samotná Železničná spoločnosť Slovensko (ak samozrejme má záujem takéto vlaky viesť), ale aj jednotlivé farské úrady, ak majú záujem spolupodieľať sa na riešení dopravy stoviek ľudí z celého Slovenska na takúto akciu, pretože mnoho ľudí, ktorí chcú takúto akciu navštíviť, ale vlakom nedochádzajú denne, nemajú možnosť čítať vývesky na staniciach o mimoriadnych vlakoch, ale automaticky siahajú po aute...

Zároveň služby, ktoré im dopravca na takomto vlaku predvedie, môžu výrazne ovplyvniť skupinu obyvateľstva, ktorá zatiaľ často vlakmi necestuje, ak sa v budúcnosti budú rozhodovať pre použitie niektorého dopravného prostriedku pri cestovaní na mimoriadne akcie (napr. nedávno realizovaná akcia s istou obchodnou sieťou dopadla pre mnohých ľudí s výsledkom „Už nikdy vlakom...“ – prečo asi...).

Z pohľadu samotnej trate Trnava – Kúty nie sú takéto vlaky zachraňujúce ekonomickosť jej existencie (ide o zlomok toho, čo vyžaduje trať celoročne a čo celoročne dostane na tržbách). Táto trať však má iný účel (odklonová a alternatívna pre tranzit, miestna obsluha osobnou aj nákladnou dopravou). Je to však významná pomoc pri zabezpečovaní celoslovenskej dopravy počas podobných nárazových požiadaviek (cestná sieť je oveľa náchylnejšia na nárazové akcie ako železničná doprava), pričom infraštruktúra nevyžaduje žiadne zvláštne opatrenia (zvyčajne len rozumné polohovanie mimoriadnych vlakov pre umožnenie križovania a nepreťažovania napájacej sústavy).

A na záver mi zostáva popriať veľký počet spokojných a príjemne dopravených pútnikov na tohtoročnú púť a tiež vhodné počasie, aby si aj fotografi železníc prišli na svoje...

Poznámka:

Vzhľadom na ešte neujasnené konanie tohtoročných mimoriadnych vlakov na púť do Šaštína v čase písania tohto príspevku odporúčam sledovať stránky Železničnej spoločnosti Slovensko alebo na Výveske, ktoré by mali uviesť presné informácie, či sa tohto roku jazdy uskutočnia alebo bude možné použiť len pravidelné vlaky na trati Trnava – Kúty.

Odkazy:

1. ZSSK - Slovakrail 
2. Národná púť do Šaštína - Výveska.sk

Titulná snímka: Akoby obyčajný vlak 2686 z Trnavy smer Kúty v stanici Smolenice... 15.9.2010 © Marko