Vlakom na púť do Šaštína – ako to bolo v roku 2011

A teraz je tak možné uvedené chvíle sprístupniť aj čitateľom VLAKY.NET.

Zatiaľ čo minulý rok boli vypravené iba dva mimoriadne vlaky, tento rok boli už tri. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., zaviedla prvý vlak zo Skalitého-Serafínova cez Skalité (prestup na štvorvozňovú súpravu), Čadcu, Žilinu (pridanie ďalších 5 vozňov) a Trenčín s príchodom do Šaštína 9:20. Výsledná súprava tak mala spolu 9 miestenkových vozňov, pričom dva vozne boli avizované ako oddielové, zvyšok veľkopriestorových. Medzi Žilinou a Šaštínom stál vlak iba v staniciach Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Dubnica nad Váhom, Trenčianska Teplá a Trenčín s riešenými prípojmi od osobných vlakov (cestou späť zastavoval od Trenčína už vo viacerých staniciach a zastávkach). Zo Žiliny dopravil súpravu rušeň 363.146-2.

Druhá súprava pozostávala z 9 oddielových vozňov zo stanice Prievidza, kde boli obidva smery (ráno tam a večer späť) naviazané na osobné vlaky z/do Hornej Štubne a Diviak. V Zbehoch bol riešený ráno mimoriadny prípoj z Nitry, popoludní boli cestujúci odkázaní na bežné vlaky Leopoldov – Nitra. V úseku Prievidza – Leopoldov bol vlak ťahaný motorovým rušňom, ďalej pokračoval s rušňom 240.087-7. Z Prievidze odchádzal vlak 5:43 a do Šaštína mal doraziť 9:33, pričom od Leopoldova už nestál plánovane pre nástup nikde.

Tretiu súpravu tvorilo osem vozňov, pričom vozne 1 až 5 neboli povinne miestenkové, vozeň č. 6 bol rezervovaný pre cestujúcich z mimoriadneho prípojného vlaku zo Zlatých Moraviec (6:35) do Úľan nad Žitavou (7:24) a dva vozne č. 7 a 8 boli bez miesteniek. Vlak vyrazil z Banskej Bystrice 5:05 a smeroval cez Zvolen, Levice, Šurany, Galantu, Trnavu do Šaštína, pričom zastavoval v niektorých dôležitejších staniciach na trati. Vlak viezol stroj 240.054-7.

Oproti minulým rokom sa tak úroveň poskytnutých služieb ešte zlepšila, čo by mohlo viesť k postupne stabilným trasám mimoriadnych vlakov, ktoré by sa mohli zapracovať do GVD. Nutné je však upozorniť, že zatiaľ sa ich zavádzanie uskutočňovalo na základe prieskumov u jednotlivých Farských úradov a organizovaných skupín pútnikov niekoľko dní pred 15. septembrom, aby neboli zavedené vlaky vezúce vzduch...

Počasie už bolo takmer jesenné, čo nevyžadovalo klimatizované vozne a otváracie okná na nerekonštruovaných vozňoch boli v tomto prípadne pre väčšinu cestujúcich príjemnejšie. Vlaky šli relatívne načas (aspoň v mnou sledovanom úseku), čo určite prispelo k spokojnosti cestujúcich. Celkový dojem z vlaku kazili najmä grafické výtvory jedincov, ktorí sa nevedia prejaviť inteligentnejším spôsobom, čo je ale problém väčšiny železničných vozidiel na Slovensku...

Naspäť sa všetky tri vlaky vybrali postupe (ale v mierne odlišnom poradí ako prichádzali do Šaštína ráno) o 13:20 (Prievidza), 13:33 (Žilina, Skalité-Serafínov) a 14:25 (Banská Bystrica). Okrem mimoriadnych vlakov boli posilnené súpravy pravidelných vlakov 2602, 2604, 2609 a 2611 medzi Trnavou a Kútmi na 4 osobné vozne.

Železnica tak opäť ukázala svoje možnosti pohodlnej dopravy množstva cestujúcich. Je však stále v tieni cestnej dopravy, ktorá aj počas môjho fotografovania vytvárala nepretržitý hluk od automobilov brázdiacich krajinu (pri Bíňovciach je cesta I. triedy už ako vaňa vyvalcovaná od kamiónov, ktoré sa aj 15. 9. na udelenú výnimku valili jeden za druhým...). Také sú však „moderné“ trendy na Slovensku zakrývané rúškom ekonomickej efektivity...

Okolie železničnej trate v okolí Bíňoviec v spojení s príjemným septembrovým slnečným počasím mi vytvorilo v ten deň pokojnú atmosféru hodnú sviatočného dňa, pri ktorej sa dalo vynikajúco zamýšľať. Musel som sa však vzdialiť od cesty na riadny kus, aby moje myšlienky neboli rušené zvukom neustále prechádzajúcich áut. Škoda, že pokojných miest na Slovensku ubúda čoraz viac...

Ten deň však vo mne zachoval aj niekoľko negatívnych postrehov z vyspelosti národa idúceho na Národnú púť. Napríklad ráno vlak 2602 Trnava – Kúty nemal v Trnave vypísané nástupište napriek tomu, že zostávalo necelých 10 minút do odchodu. Keďže som predpokladal, že príde na nástupište 1 ako zvyčajne, rozhodol som sa ísť zatiaľ tam. Okrem mňa to predpokladalo aj ďalších približne 50 ľudí. Po príchode vlaku od Senice s dvoma vozňami staničný rozhlas stále nič nehlásil. Moje tušenie sa potvrdilo – okrem iného rušňa, ktorý na vozne nabieha pravidelne z druhej strany pre opačný smer cesty, boli spolu s ním pripojené ešte dva posilové vozne. Zatiaľ čo prvá skupinka cestujúcich už obsadila dva vozne od Senice, ostatní čakali na posilové vozne avizované železničným personálom ústne. Tie pomaly cúvali k odstaveným vozňom, no napriek tomu ešte počas jazdy na nich netrpezliví dôchodcovia otvárali dvere, aby už mohli naskočiť a obsadiť si svoje miesta. Musel ich dvakrát nahlas okríknuť posunovač, ktorý tak mal okrem starosti sledovania a hlásenia stavu koľaje pred posunujúcim dielom ešte aj otáčanie sa a dbanie na bezpečnosť netrpezlivých cestujúcich. Darmo, sme na Slovensku a tu neplatí, že s pribúdajúcim vekom sa človek stáva rozumnejším...

Nad súčasnou vyspelosťou inteligencie ľudskej bytosti som sa zamyslel ešte pri pohľade do interiéru železničnej zastávky v Bíňovciach, ktorú miestni obyvatelia stavali pred 30 rokmi v rámci akcie „Z“. Je vôbec človek ešte bytosť rozumná?

Odkazy:

1. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK)
2. Výveska.sk - informačný portál nie len o púťach

Titulná snímka: Môj prvý úlovok na rozvidnievajúcej sa zastávke Bíňovce bol Os 2602 © Ing. Marko Engler