Ušatou do Nitry

Výprava za Ušatou začala už tradične deň vopred. Vždy ma viac fascinovali prípravy na jazdu ako samotné vozenie sa. Piatok tesne poobede sme sa aj s Kokom súkali von z jeho gumokolesa v rušňovom depe Prievidza. Ušatá bola čerstvo podpálená a čierny dym pomaly stúpal k oblohe. Pec hltala hromady drevených trosiek, ktoré chlapci z PPS vytrvalo znášali k rušňu. Kuriči kúrili, druhá partia sa zas venovala čisteniu kanálu v rotunde rušňového depa. Tretia skupinka sa trápila zas s kúrením osobného vozňa. Karkulka (T444.0055) skladala postupne súpravu mimoriadneho vlaku do Nitry. Na mňa tradične padla úloha dokumentaristu.

Podkurovanie Ušatej © Ivan Wlachovský

Čistenie kanálu v RD Prievidza © Ivan Wlachovský

Čas utekal ako bláznivý. Kúrilo sa naplno, až plamene šľahali. Rýchlo sa zvečerievalo. Tlak vody stúpol konečne na správnu hranicu a Ušatá sa pohla smerom ku skládke uhlia. Začalo nekonečné kýblovanie. Funguje to tak že sa vytvorí reťaz kýblovačov a tí si podávajú plné kýble uhlia zo skládky až do tendra. Pri kýblovaní vznikol aj krátky inštruktážny film:

Video. Kýblovanie. Klikni na obrázok. Otvára samostatné okno.

Dokýblované. Tma už bola ako vo vreci. Kuriči ďalej udržiavali oheň. Ostatní zasadli do „kuchyne“ k vynikajúcemu segedínu. Čas už dávno preskočil polnočnú hranicu.

Večerný oddych v kuchyni. © Ivan Wlachovský

Neostávalo nič iné ako si natiahnuť budík na ozaj skorú rannú hodinu. Odchod vlaku z Prievidze bol naplánovaný na siedmu hodinu a desiatu minútu. Predtým bolo nutné načerpať vodu do rušňa, poskladať súpravu a aj ju predkúriť.

464.001 Ušatá pripravená na jazdu. © Ivan Wlachovský

Impozantná sedem vozňová súprava ťahaná dvojicou rušňov (T444.0055 a 464.001) sa z Prievidze pohla presne v stanovený čas 7:10 hod. Nasledovala zastávka Partizánske (7:52 - 7:55 hod) a potom križovanie v ŽST Veľké Bielice (8:00 - 8:10). Vo veľkých Bieliciach sme križovali okrem protiidúceho osobného vlaku spoločnosti ZSSK Slovensko aj súpravu výsypných vozňov ťahanú a aj tlačenú dvojicou rušňov radu 740 spoločnosti AWT. Prvá časť jazdy do Nitry sa skončila v ŽST Topoľčany o 8:30 hod.

V Topoľčanoch nastal posun. Súprava sa rozdeľovala na samotný parný vlak a na vlak požiarny. Ušatá dočerpala vodu z hasičskej striekačky. Polhodinka pobytu ušla ozaj rýchlo. Pokiaľ sa chlapci zvŕtali popri mašinách, ja som sa zvŕtal s kamerou. Výsledok:

Video. Ušatá v Topoľčanoch. Klikni na obrázok. Otvára samostatné okno.

Všetko sa podarilo a už  čistokrvný parný vlak o 9:00 hod bol pripravený na odchod. Výpravca však nechodil a nechodil. Konečne s 10 minútovým meškaním auto salónový vlak vyrazil. Však v zásade nejaká tá minútka hore-dole. Pre mňa to však malo v konečnom dôsledku fatálne následky. Vlak odišiel a vyšplhal som sa na Karkulku. Po odhláške sme sa aj s požiarnym vlakom vydali za Ušatou. Plán bol taký, že Ušatú dobehneme v Lužiankach a opäť sa podarí čo-to nafilmovať. Chyba lávky. Meškanie z Topoľčian spôsobilo, že nám to na požiarnom vlaku už nevyšlo. Nekompromisná návesť stoj v Jelšovciach znamenala to, že z Lužianok oproti nám vypravili osobný vlak a Ušatá nám z Lužianok ušla. Čo už, snáď nabudúce.

Do Nitry sme dorazili akurát na koniec slávnostného uvítania vlaku. Cestujúci nastúpili do pripraveného autobusu a odviezli sa na výstavisko, kde zúril autosalón. My ostatní sme sa venovali Ušatej.

464.001 Ušatá v Nitre. © Ivan Wlachovský

Samozrejme, že sa načerpala voda. Nasledovala Rv jazda po triangli Nitra – Zbehy – Jelšovce, aby Ušatá aj cestou domov bola otočená pekne komínom dopredu. To všetko sa však už udialo bezo mňa, lebo v tom čase som už sedel vo vlaku na trase Nitra – Nové Zámky – Bratislava.

464.001 Ušatá a jej posádka v Nitre. © Ľudovít Vanek

Tak ako vždy som si po čase užil parnej nostalgie takpovediac zo strany personálu a nie ako cestujúci. Chlapci z PPS ďakujem za pozvanie, opäť rád prídem.