Rozlúčka so sezónou na Detskej železnici

2.11.2011 8:00 Oliver Dučák

O tejto akcii som sa dozvedel počas GP vo Zvolene od nášho terčíka, ktorý mi s takým potmehúdskym výrazom v tvári (aký má asi iba on) povedal, že sa bude jazdiť tak, ako sa naposledy jazdilo v 50. rokoch, keďže bude rozlúčka s letnou sezónou na DŽ. Neskôr som si to doma našiel na internete ďalšie informácie a povedal som si, že tam skočím nie len zo zvedavosti, ale aj preto, že som si nenechám ujsť príležitosť na ďalší článok, keďže ma to v poslednom čase začalo trošku baviť.

Ráno (keďže som tam chcel byť na čas) som sa zobudil čo najskôr, ale aj trošku neskôr ako som plánoval (dôvodom bola bujará oslava z predchádzajúceho dňa, ale to sem nepatrí). Narýchlo som sa pozberal, t.j. nahádzal uniformu do batohu a utekal na električku. Po príchode na Havlíčkovu som to zobral do Čermeľa pešo, keďže som lenivý čakať na autobus pri takých krátkych trasách. Moje neskoré vstávanie sa mi vypomstilo práve pri príchode na čermeľskú stanicu, keď som sa chcel tesne pred odchodom vlaku prezliecť.

Kvôli mne ho aj trošku pozdržali (hláška z megafónu: UPOZORNENÍ PRO CESTUJÍCÍ, ŽE VLAK BUDE OPOŽDĚN Z DŮVODU ZTRÁTY LOPATKY NA UHLÍ). Počas môjho prezliekania do uniformy (dvoch uniforiem) ČSĽA sa zo mňa Terčík z chuti smial a ani sa mu nečudujem. Súprava už stála pripravená a naša Katka si spokojne bafkala z komína. Do vlaku som nastúpil ešte neupravený, ale to som už doladil. Vybral som foťák, reku že idem fotiť pre potreby článku a čo čert nechcel. Po GP 2011 vo Zvolene som zabudol dobiť batériu a tak mi skolaboval pri prvom prepade vlaku na zastávke Vpred. Ešte že tam bol Igi, takže o fotodokumentáciu bolo postarané. Streľba z koltov ma sprevádzala celý deň. Hlavne čo sa týka zastávky Vpred a stanice Alpinka (Alpinkacity).

Na Alpinke som narazil na Esenbáka, ktorý bránil svoju socialistickú vlasť pred imperialistickými živlami, čím nám parádne zlepšil náladu. Súprava sa obratom po obehu súpravy vracala do Čermeľa. Pokojnú cestu do Čermeľa som strávil rozhovorom s vlakyneťákom Braňom, ktorý sa na akciu došiel pozrieť až z Bratislavy. Po príchode do Čermeľa som sa dozvedel, že do odchodu ďalšieho spoja na Alpinku máme viac ako hodinu a tak sme išli s Braňom a Igim do neďalekého podniku na Ko..lu. Po chladivom osviežení sme sa pohli naspäť na stanicu a tam sme si krátili čas rozhovorom a bavili sme sa na pohľade ľudí keď počúvali klaksón (UPOZORNĚNÍ PRO CESTUJÍCI, ŽE VLAK JE VYPRODÁN. BUĎ SI POČKÁTE NA DALŠÍ VLAK, NEBO SE VYDÁTE VE SMĚRU VLAKU). Išlo o to, že toto hlásenie sa púšťalo cestujúcim, ktorí utekali k súprave v domnienke, že o chvíľu súprava naozaj vyrazí. O to zaujímavejšie bolo sledovať ich reakcie, keď počuli toto hlásenie. Na moje prekvapenie bolo na akcií ľudí neúrekom, až toľko, že sa musel do súpravy zaradiť i tretí (krytý) vozeň.

Hneď som sa do neho natlačil, keďže som sa na ňom ešte nikdy neviezol. Páčilo sa mi, ako je rozdelený na triedy a to na všetky tri. Prepady vlaku pokračovali na každej jazde a po druhej som už celý program poznal naspamäť. Streľba pokračovala aj v Alpinkacity, kde na stanici sherif zajímal Daltona, ktorého zradila jeho banda.
/Kedysi býval mužom zákona, ale vlastní ľudia ho nechali v pasci. A tak sa postavil na druhú stranu, aby sa pomstil. Stal sa z neho bandita a vrah, vydedenec spoločnosti. Frank Dalton, jeden z rovnako nebezpečných bratov Daltonovcov. Spolčil sa však s najhoršími svojho druhu, bandou Franka a Jimma Morgana. Pri jednej z lúpeží však Franka Daltona chytili. Viezli ho týmto vláčikom a Morganovci sa ho pokúsili vyslobodiť. Avšak zákon bol pripravený na všetko. Na to aby vláčik dorazil bezpečne do cieľovej staničky dozerali sheriff Jack Stone a sudca Parker, známy ako vešajúci sudca Parker. Ako zamotal situáciu hráč a bandita Black Jack a ako to dopadlo s Frankom Daltonom sa účastníci rozlúčkových jázd dozvedeli v predstavení Pištoľník vo WILD WEST SHOW ALPINKA/
Pri jednej z posledných jázd som sa rozprával s poručíkom južanskej armády a na zastávke Vpred sme urobili ´´dobový kontrast´´ (trošku sme pošaškovali na zastávke počas krátkeho pobytu v tejto stanici. Dobový kontrast bol ten, že on mal južanskú uniformu a ja pomiešanú ČSĽA).

Po niekoľkých jazdách som sa pobral domov nie len preto, že som bol trošku unavený, ale mal som aj doma nejaké povinnosti. Tak som sa na Katkinej poslednej jazde zviezol do Čermeľa. Poslednú jazdu bez Katky už mala odslúžiť Danka, pretože Katka sa onedlho pripraví na zimný spánok, aspoň čo ja viem. Moje zhrnutie akcie je, že aj napriek môjmu očakávaniu, že príde viac ľudí v retro oblečení bola akcia výborná. Výborná bola aj nálada a aj počasie vyšlo parádne. Teším sa už na ďalšie akcie a hlavne na otvorenie ďalšej sezóny, pri organizácií ktorej sa mi už snáď podarí nejako pomôcť.

Poznámka editora: Posledný pár vlakov v Čermeľskom údolí naozaj odviezla Danka, ale spoločne s Katkou.