140 rokov električky v Drážďanoch

Ešte trocha histórie

Prestavba systému z konského na elektrický pohon končilo 1. augusta roku 1900 a 25. augusta toho istého roku narukovala definitívne posledná „koňka“ do vozovne Trachenberge. Od roku 1906 prešli električky do mestských rúk. Pre nedostatok pohonných hmôt pred koncom druhej svetovej vojny električka aj dopravovala tovar.

Po ťažkom bombardovaniu od 13.2.1945 až do 12.5.1945 bola doprava na veľkej čiastky siete prerušená, od 12.5. aspoň zasa premávala v predmestiach. Od prvého apríla roku 1951 sa stal dopravný podnik národným podnikom a od 16. augusta 1993 zasa akciovou spoločnosťou. Zatiaľ čo od 70. rokoch 20. storočia ne drážďanskej sieti premávali české električky, máme teraz už len mestské električky zo závodu firmy Bombardier z Budyšína.

Oslavy

Jubileum sa oslávilo 29. a 30. septembra tohto roku vo vozovni Trachenberge. Nevýhoda bolo, že až krátko pred podujatiam oznámili, čo vlastne kedy bude. Predpokladal som, že zaujímavejší časť bude v sobotu. Bohužiaľ stanovili súťaž električkových vodičov na nedeľu, na ktorú som ale už mal v predpredaji zakúpený český lístok SONE+, ktorý som nechcel nechať prepadnúť.

Aby si ľudia mali kde sadnúť, dostávali takéto kartóny

Aspoň som sledoval predstavenie zahraničných tímov, kde samozrejme nesmeli chýbať dvaja vodiči z partnerského mesta Ostrava (bohužiaľ mi práve zlyhal akumulátor, keď sa predstavovali, tak ostali bez fotky). 

Predstavuje sa dvojica vodičov z Viedne

Vodič vľavo sa volá Sobotka, asi má z dôb cisársko - kráľovskej monarchie českých predkov. (A možno aj príbuzných medzi českými politikmi.)

A to je tím dopravákov z Budapešti

Ten napokon v nedeľu zvíťazil. Dvojica z domáceho drážďanského dopravného podniku (bez fotky) sa dostala na druhé miesto.

Detská električka „Lottchen“

Predtým mali pre tento účel starší typ „Gotha“, ktorý sa teraz nachádza v múzeu NDR v Pirne.

Nízkopodlažná električka Bombardier

Zvláštnosťou v Dráždánoch je moderná nákladná električka

Tá transportuje autosúčiastky z nákladnej stanice Dresden-Friedrichstadt do podniku Volkswagen u Straßburkského (bývalého Fučíkového) námestia, a jej prechádzanie sa dokonca ukazuje na zastávkach. Jej meno je vlastne slovná hra: car = auto, go = jazdiť ale aj cargo = nákladná doprava.

Pri oslavách „Cargotram“ otvorili a urobili v nej javisko

Na ňom napríklad hrali hudobné skupiny a predstavovali sa súťažiace tímy vodičov.

Taký pohár dostal víťazný tím

Po 16. hodine sa chystali električky na kavalkádu do stredu mesta

Kĺbová električka pri kavalkáde na Wallstrasse

Kĺbové električky sa v Drážďanoch veľa neosvedčili a boli odovzdané do iných miest, tento exemplár chodil niekoľko rokov iba na „Okružnej jazde mestom“.

Za NDR to bolo to maximálne možné: dva motorové vozne a príves

V tej dobe viac kapacita transformačných staníc nedovolila. Teraz už vleky nemáme a chodia aj tri spriahnuté motorové vozne.

Dodatok: Ako som bol vodičom drážďanskej električky

V roku 1984 som robil u počítačové firmy Robotron. Súdruhovia potrebovali devízy, tak mali blbý nápad, že máme naše počítačové centra exportovať do kapitalistického zahraničia. Síce sme predali dve do Iraku, ale inač – čo narobíte, keď' ste 14 rokov za svetovým štandardom a furt len napodobňujete výrobky firmy IBM? Síce som sa prihlásil aj robiť v zahraničí, ale keď' máte v západnom Nemecku príbuzenstvo, čo k tomu ešte pred rokom 1961 utekalo cez Západní Berlín do NSR, tak súdruhovia s tím samozrejme nesúhlasili.

Tak nám ostalo na robote iba čítať noviny, počúvať rádio a hrať šachy, a pretože ma to nebavilo, rozpomínal som si na reklamu v električkách, že ľudia sa nemajú iba voziť, ale aj sami vodiť električky. Absolvoval som 6-týždenný kurz teórie, potom sme vyrazili s učiteľom získať znalosť trati a po záverečnou skúške som mal ešte po 20 služieb vpravo odo mňa skúseného vodiča, ktorý dával pozor, aby som robil všetko správne. Potom som vo voľnom čase už vodil samostatne.

Autor ako vodič električky

Neskôr som mal aj nehodu. Odbočil som v noci doľava, naraz vidím, ako frontálne na mňa mieri trabant. Zastavil a zvonil som a ten furt na električku. Nastal veľký rachot, Trabant narazil na bok električky, ale potom išiel proste ďalej a zmizol pod železničným mostom smerom do centra. Náhodou za mostom stali dvaja policajti, videl som ich predtým, ako práve pokutovali cyklistu, ktorý išiel bez svetla. Keď' počuli ten rachot, tak skočili na cestu, zastavili ten trabant a zistili, že vodič bol tak opitý, že stratil prehľad.

To som robil do roku 1999, kedy prišiel do dopravného podniku manažér z Mannheimu, ktorý podnik tak nemilosrdné racionalizoval, že dokonca nútili niektorých kmeňových vodičov presťahovať sa do dopravného podniku vo Frankfurte nad Mohanom, takže pre nás v druhom pracovnom pomere proste robota už nebola.

Odkazy:

1. Tramvajová doprava v Drážďanech - Wikipedie
2. DVB - Dresdner Verkehrsbetriebe AG –oficálne stránky
3. V Drážďanech po 41 letech naposledy zacinkaly tramvaje Tatra - iDNES.cz
4. Nákladní tramvaj CarGo Tram v Drážďanech na stránkach SPŽ
5. 140 Jahre Straßenbahn in Dresden – fotogaléria na Drehscheibe Online Foren
6. 140 Jahre Dresdner Straßenbahn - YouTube - video