Pokládka výhybiek na našich tratiach

Niekoľko desaťročí bola táto činnosť doménou koľajových žeriavov. Od 90. rokov sa začali presadzovať špeciálne stroje, avšak boli sledované i možnosti využitia iných strojov.

Prvý parný žeriav, o nosnosti 30 t, použiteľný i pre pokládku výhybiek, zaviedli ČSD do prevádzky v roku 1921 a ďalšie podobné žeriavy boli dodávané od 30. rokov. Tieto žeriavy boli určené ako nehodové a v oblasti pokládky výhybiek sa výraznejšie neuplatnili a to ani po druhej svetovej vojne, kedy počet parných koľajových žeriavov o nosnosti 15 až 50 t vzrástol približne na dvadsať. V 60. rokoch začali dodávky výkonných dieselelektrických žeriavov z NDR, predovšetkým typu EDK 300 o nosnosti 50 t, ktoré začali dosluhujúce parné žeriavy dopĺňať a neskôr nahrádzať. Spoločným znakom všetkých týchto strojov bol prostý výložník, ktorý neumožňoval ich nasadenie vo výškovo obmedzenom priestore.

Postupná elektrifikácia tratí vyžadovala techniku použiteľnú i pod trakčným vedením. Preto boli v rokoch 1968-69 zakúpené štyri žeriavy EDK 300W o nosnosti 30 t, ktorých výložník mohol byť vodorovný i pri práci. Hoci počet nových žeriavov postupne narastal, zlom nastal až v druhej polovici 70. rokov, kedy bolo v rokoch 1975-78 dovezených 14 žeriavov typu EDK 750. Tieto majú nosnosť 125 t a sú charakteristické teleskopickým výložníkom umožňujúcim prácu pod trakčným vedením. Prevažná väčšina všetkých týchto žeriavov bola dodaná k ČSD ako nehodové.

EDK 750 pri pokládke polovice križovatkovej výhybky © Peter Bado

Až v druhej polovici 80. rokov bolo výkonným jednotkám traťového hospodárstva dodaných 13 žeriavov EDK 300/5 s nosnosťou 50 t, opäť s teleskopickým výložníkom. Tieto stroje plne vyhovovali pre pokládku výhybiek na drevených, prípadne oceľových podvaloch, a boli prakticky výhradnou mechanizáciou na tomto poli. Začiatok používania výhybiek na betónových podvaloch mal však za následok ústup týchto strojov, keďže ich parametre vyhovujú pre ich pokládku iba obmedzene. Prelom v použití koľajových žeriavov nastal až v roku 2010 s nasadením žeriavu GS 150.14 TR.

Špeciálne stroje určené pre pokládku výhybiek sa u nás začali používať od 90. rokov a okrem toho, že umožňovali pokládku i výhybiek na betónových podvaloch a pod trakčným vedením, súvisel ich nákup s nástupom súkromných stavebných firiem, ktoré pre svoju činnosť hľadali vhodnú mechanizáciu. Do tejto skupiny patria TLP 550 typ T 28, DESEC TL 50 resp. TL 70 a UWG. Všetky tieto stroje umožňujú i pokládku koľajových polí, čo sa využíva pri kladení nadväzujúcich úsekoch k výhybkám.

DESEC TL 50 TSS v prepravnej polohe © Peter Bado

V roku 1992 doviezla firma N+N Litoměřice pokladač TLP 550 typ T 28 – Valditera. Stroj, vyrobený v roku 1984, prešiel viacerými úpravami a v súčasností je prevádzkovaný spoločnosťou Viamont DSP. Je tvorený traverzou dĺžky 36 m, ktorá je nesená dvojicou portálov s pásovými podvozkami. Pomocné podvozky umožňujú prepravu stroja, i so zaveseným bremenom, po koľaji. Na traverzu je možné prichytiť diely výhybky maximálnej dĺžky 45 m a hmotnosti 40 t. Týmto strojom sa pokladali výhybky s uhlom odbočenia 1:26,5 na SŽDC i ŽSR.

Prvý stroj firmy Desec, DESEC TL 50 ZSP, zakúpila v roku 1996 spoločnosť ŽS Praha, dnes Skanska, o rok neskôr druhý, s označením DESEC TL 50 TSS, zakúpila spoločnosť TSS Bratislava a dnes je v prevádzke u TSS Grade. Oba stroje sú v zásade zhodné, hoci v niektorých konštrukčných detailoch sa navzájom odlišujú. Maximálna dĺžka zaveseného bremena môže byť 32 m a hmotnosť 36 t u pokladača ZSP resp. 32 t u stroja TSS. V roku 2011 zakúpila spoločnosť Skanska novší a výkonnejší stroj DESEC TL 70 SKANSKA. Dĺžka zaveseného bremena môže byť 36 m a hmotnosť 36 t.

DESEC TL 70 SKANSKA © Ing. Tomáš Princ

Spoločnosť GJW Praha zakúpila v roku 2000 z Nemecka zostavu UWG, ktorá umožňovala pokládku celých predmontovaných výhybiek a to až do uhla odbočenia 1:14. Dnes sa táto technológia už nepoužíva. K ostatným zariadeniam možno zaradiť NMP, VYPO 8000 a MUV 69 s HR Palfinger, ktoré síce do pokládky výhybiek výraznejšie nezasiahli, avšak pre úplnosť je vhodné sa o nich zmieniť. Okrem týchto sú niektoré typy výhybiek pokladané taktiež dvojicou dvojcestných rýpadiel alebo autožeriavmi.

V druhej polovici 60. rokov bola sledovaná možnosť pokládky mostných provizórií novým zariadením, čoho výsledkom bol Nakladač mostných provizórií NMP, vyrobený v podniku MTH Vrútky. Tvoril ho štvornápravový plošinový vozeň s dvojicou otočných výložníkov. Maximálna dĺžka prepravovaného bremena na vozni bola 15,2 m, nosnosť vozňa bola 30 t a bremena bolo možné pokladať do vzdialenosti 5,70 m od osy koľaje. Nakladač pri práci nezasahoval do priechodového prierezu susednej koľaje a nevyžadoval znesenie trakčného vedenia.

Nakladač mostných provizórií; zdroj: [4]

Hoci bolo zariadenie určené pre pokládku mostných provizórií, nedostatok vhodnej mechanizácie viedol k jeho úprave a skúšobnému nasadeniu i pre pokládku výhybiek. Pri nej, v roku 1969 v uzle Čierna nad Tisou, bola oproti „klasickému“ spôsobu síce dosiahnutá úspora pracovníkov i výlukových časov a táto technológia sa zdala byť perspektívnou, no k jej významnejšiemu rozšíreniu napokon nedošlo.

V 90. rokoch vznikol u spoločnosti Stavební obnova železníc Výhybkový pokladač VYPO 8000. Bol tvorený štvornápravovým plošinovým vozňom, na ktorom bola namontovaná nástavba využívajúca prvky pokladačov PKP 25/20 a PKP 25/20i. Na plošine vozňa bolo možné prepravovať jednotlivé diely výhybiek do celkovej hmotnosti 20 t a v dĺžkach do 13,6 m. Zariadenie, vhodné iba pre pokládku výhybiek na drevených podvaloch, bolo používane pomerne krátku dobu z dôvodu nehody, po ktorej už nebolo uvedené do prevádzkyschopného stavu.

VYPO 8000 pri preprave; zdroj: archív SaZ Hodonín, divízia Sázava

V roku 1992 bola na MUV 69 spoločnosti GJW Praha namontovaná hydraulická ruka Palfinger PK 45 000 s dosahom 14,7 m a najvyššou nosnosťou 15 t. Tak vzniklo pomerne výkonné zdvíhacie zariadenie, ktoré umožňovalo, podľa okolností v kombinácii s iným strojom, i pokládku jednotlivých častí výhybiek a to i na betónových podvaloch. Pôvodne bolo uvažované s úpravou ďalšieho stroja, no nástup dvojcestných rýpadiel predznamenal ďalší vývoj. V súčasnosti je stroj mimo prevádzku.

Dvojcestné rýpadla sa postupne stali neoddeliteľnou súčasťou prakticky každej stavby. Viaceré typy sú schválené ako zdvíhacie zariadenia, čo sa s úspechom využíva i pri pokládke výhybiek. Dvojica týchto strojov disponuje dostatočným výkonom na manipuláciu s jednotlivými dielmi krátkych výhybiek. Autožeriavy predstavujú ďalšiu mechanizáciu v určitých prípadoch použiteľnú pre pokládku výhybiek. Vyžadujú však špecifické priestorové podmienky a dostatočne únosné podložie pre opory žeriavu.

MUV 69 s HR Palfinger pri pokládke výhybky v kombinácií s dvojcestným bagrom
© Ing. Igor Krajkovič

Určenie „najlepšej“ technológie nie je prakticky možné, nakoľko každá má svoje klady i zápory. Pritom žiadna stavba nie je totožná, má svoje špecifiká, a na každej vstupujú do výberu odlišné parametre - prevádzkové, technologické a ekonomické. Stále sa tak na našich tratiach môžeme stretnúť s montážou v ose, s použitím koľajových žeriavov, špeciálnych strojov, ale napr. i autožeriavov.

Literatúra:

Úvodná snímka: EDK 300/5 so špeciálnou traverzou pri pokládke výhybky 1:9-300 na betónových podvaloch © Petr Zýka