Vlečka do vodárne v Káranom

17. apríla 1906 bola vložená v km 4,809 jednokoľajnej trate z Lysej do Prahy výhybka, z ktorej viedla cca 3,8 km dlhá, v tom čase už rozostavaná, vlečka k vodárni. Prevádzka na vlečke bola povolená od 1. júna 1906 a jej podoba sa postupne menila. Podľa [1] prebehla v roku 1955 jej komplexná obnova, ktorá mala za následok čiastočnú redukciu koľajiska v areáli vodárne.

Takáto obnova, ktorá však nie je v [1] zmienená, prebehla v polovici 80. rokov a je veľmi málo pravdepodobné, že by bola vykonaná s odstupom cca 30 rokov. Zrejme sa teda jedná o preklep a správny rok obnovy má byť 1985. Táto predchádzala výstavbe tretieho výtlačného rádu z Káraného do Prahy v rokoch 1986 až 1993 spoločne s výstavbou nových studňových rádov na podchytenie únikov z umelej infiltrácie. Podoba vlečky z 80. rokov ostala už nezmenená.

Výhybka K1 (24.11.2005© Peter Bado

Vlečka začínala výhybkou K1 vloženou do 2. traťovej koľaje v km 4,815. Na túto výhybku nadväzovala výhybka K2, z ktorej vlečka smerovala na Lysú nad Labem. Tu bola po cca 50 m vložená „stupňová“ výhybka bez označenia, z ktorej viedli koľaje dĺžok cca 325 a 70 m. V smere na Čelákovice viedla od výhybky K2 vlečka v dĺžke 3 450 m k výhybke K3, ktorá bola tesne za bránou vodárne. Priama koľaj od výhybky K3 bola dlhá cca 40 m. Z odbočnej vetvy pokračovala do haly bývalej kotolne a za ňou bola po cca 20 m ukončená zarážadlom.

Železničný zvršok na vlečke bol z roku 1985. Použité boli koľajnice tvaru S 49 prevládajúcej dĺžky 25 m a okrem drevených boli na približne 1/3 dĺžky použité i železobetónové podvaly PB 2. Výhybka K1 v druhej traťovej koľaji bola JT 6°. Odvratná výhybka na hradle K2 i výhybka v areáli vodárne K3 boli pomerovej sústavy. Manipulačné koľaje za výhybkou K2 smerom na Lysú nad Labem zjavne neboli dotknuté rekonštrukciou v 80. rokoch.

Výhybka K2 s hradlom (24.11.2005) © Peter Bado

Štrkové lôžko bolo tvorené pomerne jemnou frakciou, odhadom do 32 mm, v niektorých miestach bol použitý ťažený štrk. Najväčšie stúpanie bolo 7,5 ‰ a minimálny polomer oblúka 280 m. Maximálna rýchlosť bola spočiatku 20, neskôr 30 km/h. Je pozoruhodné, že ani niekoľko rokov bez prevádzky sa nepodpísalo na jej stave tak, ako to poznáme z viacerých tratí. Po drobných opravách by bola vlečka v celom úseku, mimo manipulačné koľaje pri hradle, zjazdná i v čase jej zrušenia.

Do roku 1912 na vlečke prevládala preprava stavebného materiálu. V tomto roku začalo čerpanie vody a na vlečke začala prevažovať preprava uhlia potrebného pre pohon parných strojov. Tá trvala až do roku 1934, kedy začali čerpadlá poháňať elektromotory. Využitie vlečky postupne klesalo a tak bol v roku 1971 podaný návrh na jej zrušenie, ktorý bol však vzhľadom k občasnému využitiu zamietnutý. V km 1,580 sa nachádzala výsypka, zabezpečená výkoľajkou, kam sa od konca 60., zrejme až do začiatku 90., rokov dovážal piesok pre umelú infiltráciu vody.

Brána do vodárne (24.11.2005) © Peter Bado

Okrem vodárne slúžila vlečka, pravdepodobne do začiatku 80. rokov, i Prefe v Káranom, ktorá s vlečkou susedila, neprechádzala však ňou i keď podľa oplotenia to tak vyzeralo, v km 3,602 až 3,762. Do tohto areálu sa neskôr, po zmene jeho účelu, dovážali i fľaše pre miestnu sódovkáreň a substrát pre lesné škôlky. Približne v km 1,400 vznikla zváracia základňa, kam boli od polovice 80. rokov dovážane oceľové rúry pre vodovod.

Od 90. rokov boli spestrením na vlečke sporadické jazdy nostalgických vlakov. Pravdepodobne posledná takáto jazda sa konala 28. februára 2002. K 31. marcu 2003 bola prevádzka na vlečke ukončená. Okolité mestá a obce síce vyvinuli snahu o bezúplatné prevedenie vlečky na združenie, ktoré usilovalo o jej zachovanie pre ďalšie jazdy nostalgických vlakov v rámci podpory turistického ruchu, no napriek tomu bola v roku 2004 vypracovaná štúdia prevediteľnosti a v roku 2006 bol vypracovaný projekt likvidácie vlečky, ku ktorej došlo v septembri 2007.

Posledné dráhové vozidlo na vlečke (18.9.2007) © Peter Bado

Zdroje:

Úvodná snímka: V pozadí vodáreň v Káranom (24.11.2005) © Peter Bado