Vlakom do Nitrianskeho Pravna

spoj	štart - cieľ	odchod - príchod
Os 3023	Bratislava, Vinohrady – Leopoldov	06:39 – 07:48
Os 5143	Leopoldov – Lužianky	07:55 – 08:33
Os 5001	Lužianky – Prievidza	08:35 – 10:37
Os 5515	Prievidza – Nitrianske Pravno	13:27 – 13:44
Os 5617	Nitrianske Pravno – Horná Štubňa	14:14 – 15:32
Os 7505	Horná Štubňa – Zvolen	16:05 – 17:12
Os 7510	Zvolen – Hronská Dúbrava	19:02 – 19:12
Os 6115	Hronská Dúbrava –Banská Štiavnica	19:15 – 19:44

 

Keďže svet je najkrajší z okna regionálneho vlaku, moja cesta začína už krátko po pol siedmej na stanici Bratislava-Vinohrady. Veľakrát absolvovaná trasa je dnes spestrená východom slnka. Vchádzame do stanice Leopoldov a na vedľajšej koľaji je už naštartovaná bageta 813 036-0 do Nitry. Pozorujem, že s pribúdajúcimi kilometrami sa priamo úmerne zvyšuje množstvo snehovej prikrývky. Rovnako ako v Leopoldove, aj v Lužiankach nás už na koľaji č. 2 čaká osobák do Prievidze. Bageta sa na moje prekvapenie spája s vlakom č. 5000 Prievidza – Nové Zámky a v takejto oblúkovo–hranatej skladačke spolu poputujú po Nitru, kde „naša“ bageta končí.

 

Bageta sa v žst. Lužianky spája s osobákom do Nových Zámkov © Dávid Šajgalík

 

S bagetou som sa rozlúčil, premiérovo sa veziem hornonitrianskou traťou a to rovno novou motorovou súpravou 861 006-9 z dielne ŽOS Vrútky. Začína sa 2-hodinový výlet do Prievidze a z ľavej strany sa k nám pridáva koľaj spojky Zbehy – Jelšovce, ktorú využívajú rýchliky na trase Bratislava – Prievidza. Až po Prievidzu je nadväznosť spojov výborná. Na vlak do Nitrianskeho Pravna však čakanie vychádza na 3 hodiny a keďže chcem mať trochu času aj v Nitrianskom Pravne, neochotne mením dopravný prostriedok a po krátkej exkurzii stanicou aj mestom nasadám na autobus.

 

Stavadlo I žst. Prievidza z lávky pre peších © Dávid Šajgalík

 

V Nitrianskom Pravne obdivujem historické budovy starej radnice a rímskokatolíckeho kostola a modernú stavbu amfiteátra a ešte stíham v miestnej cukrárni aj kávu so zákuskom. Čas však uteká a tak moje kroky naberú smer stanica. Asi desať minút svižnej chôdze z centra dediny, potom chvíľa blúdenia až konečne zazriem medzi stromami posledné metre koľají. Zvláštne ukončenie trate vzniklo zrejme po sanácii rušňového depa, točne a budovy skladu. Schádzam prudkým svahom a blížim sa k naštartovanej bagete 813 009-7. Posledné minúty do odchodu mi dovoľujú len zopár záberov a rýchlu obhliadku budovy stanice. Tá už zrejme slúži iným pánom než sú železnice. Registrujem dve vlečky, do starej tehelne a do drevoskladu. Čulý ruch v areáli drevoskladu vo mne vzbudzuje nádej, že život tejto trate sa celkom nezastaví.

 

Žst. Nitrianske Pravno pár hodín pred zastavením prevádzky osobnej dopravy © Dávid Šajgalík

 

Viac prázdni ako plní sa rozbiehame a už o pár minút brzdíme na zastávke Pravenec. Perón dopĺňa len modrá búdka á la ČSAD. Staničná budova Nedožery sa zasa medzičasom zmenila na rodinný dom. Registrujem prílev cestujúcich, vlak je zrazu plný a spoločnosť mi robí trojica dievčat. Neviem aké kritériá nadeľujú tejto trati od zajtra stav „osobná doprava t. č. pozastavená“, ale počty cestujúcich v tomto konkrétnom úseku to zrejme nie sú.

 

Budova zastávky Nedožery sa časom premenila na rodinný dom © Dávid Šajgalík

 

S príchodom do Prievidze odchádza moja ženská spoločnosť a s ňou aj väčšina osadenstva vlaku a bageta ma bez prestupu ďalej vezie do Hornej Štubne. Pohľad do cestovného poriadku naznačuje, že to nie je výsada tohto vlakového spoja. Trať Prievidza – Nitrianske Pravno nie je „čistokrvnou“ odbočkou, skôr striedavým pokračovaním tratí 140 (do Novák alebo Topoľčian) a 145 (do Hornej Štubne alebo Vrútok). Dnešným zastavením osobnej dopravy do Slovenského Pravna sa Prievidza, kedysi významný dopravný uzol, stáva trochu bizarnou stanicou, ktorú už nemožno prejsť bez úvrate. Prievidzu obchádzame veľkým oblúkom z juhu a ja si ako milovník vlakov a milovník prírody v jednej osobe niekoľkokrát za hodinu zopakujem, že Horná Nitra a Turiec sú najkrajšie z okna vlaku. K úplnému šťastiu mi chýba už len možnosť otvoriť si okno.

 

Kotlina Rematy z okna vlaku © Dávid Šajgalík

 

Za stanicou Sklené pri Handlovej máme za sebou päť tunelov a trať sa začína stáčať veľkým pravotočivým oblúkom - súčasť elegantného riešenia prekonania výškového rozdielu. Najprv prechádzame mostom ponad dvojkoľajovú trať Diviaky – Zvolen, vchádzame do posledného, Štubnianskeho tunela a o chvíľu sa už pripájame k hlavnej trati a brzdíme v stanici Horná Štubňa. Konečná. Na stanici je rušno a ja v snahe zachytiť defilé motorových lokomotív rôznych typov, tvarov a farieb hľadám vhodné fotografické stanovište. Zabúdam však pozerať pod nohy, potkýnam sa a už ma gravitácia ťahá k zemi. Lokomotívy sa pomaly rozliezajú na rôzne strany, ja ostávam s rozbitým fotoaparátom. Zatiaľ čo ratujem fotoaparát a pritom vyčísľujem výšku škody, do stanice prichádza vlak Žilina – Zvolen. Môj výlet pokračuje podľa pôvodného plánu len s vedomím, že obrázky zo zvyšku výletu si budem ukladať už len do spomienok.