Prečo navštíviť trať č. 154, alebo čo všetko skrýva Banská Štiavnica a jej okolie

Akurát došlo k obmedzeniu počtu vlakov, len na dva skoré ranné a na dva popoludňajšie spoje slúžiace prevažne obyvateľom Banskej Štiavnice a okolia na dopravu do zamestnania do vzdialenejších miest.

Je otázne, ako bude vývoj železničnej dopravy na tejto trati pokračovať ďalej, ale zrušenie zastavovania všetkých rýchlikov z a do Bratislavy v prestupovej stanici Hronská Dúbrava, zrušenie možnosti pricestovania do Banskej Štiavnice z Bratislavy rokmi obľúbeným prvým ranným rýchlikom (najbližší prípoj ide o niekoľko hodín) /silný argument zachovania železničného spojenia mesta UNESCO so svetom pre bežného, po pohodlnom cestovaní (v normálnom čase a s normálnymi čakacími dobami na prestup) túžiaceho turistu pomaly neexistuje/, nesplnenie sľubu zavedenia autobusovej dopravy v Banskej Štiavnici na vlakovú stanicu k vlakom a od nich, ignorovanie optimalizácie dopravy v regióne ponechaním súbežných vlakových a autobusových spojov v rovnakom čase, asi veľký rozvoj železničnej doprave neprinesú. Bodaj by štatistiky vyťaženosti vlakových spojov ukázali opak a teda oživenie železničnej dopravy v regióne a tým jej jasnú a optimistickú budúcnosť.

Cieľom tohto článku však nie je zamýšľať sa nad neutešeným stavom a nejasnou budúcnosťou železničnej dopravy na trati č. 154. Tieto úvahy prenechajme iným, tým, ktorí sú za situáciu zodpovední a ktorých úlohou, ako zvolených zástupcov spoločnosti, je situáciu riešiť k všeobecnej prosperite a rozvoju regiónu. Skôr si skúsme priblížiť rôzne zaujímavosti a zvláštnosti Banskej Štiavnice a jej okolia.

 
Dominantou Trojičného námestia je súsošie sv. Trojice, ktoré vzniklo na pamiatku utíšenia moru, 
ktorý v Banskej Štiavnici vypukol v roku 1710. Súsošie sv. Trojice bolo dokončené v roku 1759 
a nahradilo pôvodný morový stĺp z roku 1711. © Ing. Peter Kálman

Banská Štiavnica a jej okolie sú známe najmä ťažbou drahých kovov a to najmä zlata a striebra. Prvé zmienky o baníckej činnosti sú staršie ako 1000 rokov. Aj keď dnes je už baníctvo v oblasti na ústupe a jedinou v súčasnosti funkčnou zlatou baňou je štôlňa Rozália v Banskej Hodruši, storočia rozkvetu banskej činnosti zanechali v regióne svoje stopy, a to aj v dobrom slova zmysle.

 
Vstup do šachty Rozália sa nachádza na brehu Horného Hodrušského tajchu, pri spodnej stanici vleku 
lyžiarskeho strediska Salamandra resort. Voda z tajchu sa využíva na umelé zasnežovanie zjazdovky. 
V pravej časti obrázku hotel Salamandra, ešte vo výstavbe, v súčasnosti je už v prevádzke 
a ponúka vysoký štandard ubytovania a ďalších služieb. © Ing. Peter Kálman

Je to predovšetkým starobylé mesto Banská Štiavnica, zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Historické centrum mesta ponúka množstvo príjemných zákutí, nachádza sa tu niekoľko múzeí (www.muzeumbs.sk) , viacero historických kostolov, starý zámok, nový zámok, súkromný pivovar, množstvo príjemných reštaurácii, penziónov a podobne.

 
Evanjelický kostol bol postavený staviteľom Sivákom, podľa projektov viedenského architekta 
J. S. Thallhera v rokoch 1794 až 1796. © Ing. Peter Kálman

Zaujímavou atrakciou mesta je určite aj prechádzka botanickou záhradou pri strednej lesníckej škole, kde sa okrem iného nachádza niekoľko mohutných sekvojí. Za zmienku určite stoja aj miestne cintoríny, kde ležia viaceré osobnosti kultúrneho a spoločenského života.

 
Detail kvetu lekna v jazierku v botanickej záhrade. © Ing. Peter Kálman

Asi väčšina návštevníkov Vysokých Tatier pozná Zamkovského chatu na začiatku Malej Studenej doliny. Avšak už menej sú známe osudy jej zakladateľa, Štefana Zamkovského. Štefan Zámkovský chatu začal stavať v roku 1942, už v roku 1943 chata ubytovala prvých hostí. O chatu a hostí sa spolu s manželkou Ľudmilou vzorne staral, až kým neprišlo znárodnenie, kde im bola chata odobratá, nesmeli na nej ani pracovať ako zamestnanci a museli ju opustiť. Chvíľu ešte pracovali na Bilíkovej chate, avšak k dátumu 1.4.1952 dal Štefanovi Zamkovskému zamestnávateľ (Tatranské chaty, komunálny podnik) výpoveď, na čo dala výpoveď aj jeho manželka. Manželia boli donútení z Tatier odísť a posledné roky života strávili v Banskej Štiavnici a okolí.

 
Súčasný stav turistickej chaty pri jazere Počúvadlo, kde ako chatár pôsobil Štefan Zamkovský. 
(chata bola nájdená podľa dobového obrázku z publikácie „Štefan Zamkovský a Vysoké Tatry“ 
od autora pána Ivana Bohuša, a na základe rozhovorov s miestnymi obyvateľmi). © Ing. Peter Kálman

Najprv Štefan Zamkovský pôsobil ako správca chaty na turistickej chate pri jazere Počúvadlo, neskôr ako pracovník na benzínovej čerpacej stanici v Banskej Štiavnici. Tu aj životom unavený dňa 15. mája 1961 vo veku len 54 predčasne zomiera a je pochovaný na jednom zo štiavnických cintorínov, cintoríne s názvom Lazaret.

 
Pracháreň je jednopodlažná kamenná budova vzdialená 2,1 km od Banskej Štiavnice smerom na Levice. 
Budova bola postavená v polovici 18. storočia ako hlavný sklad čierneho trhacieho prachu pre banskoštiavnicky 
banský revír. V roku 1781 bol na objekt namontovaný jeden z prvých bleskozvodov v bývalom Uhorsku, 
vyhotovený podľa výkresov profesora A. Ruprechta. Objekt slúžil pôvodnému účelu do 20. rokov 20. storočia, 
dnes ho spravuje Slovenské banské múzeum. © Ing. Peter Kálman

Celá Banská Štiavnica a jej okolie je však predovšetkým poznačené banskou činnosťou a jej technickými pamiatkami. Priamo v Banskej Štiavnici sa nachádza múzeum v prírode – banícky skanzen, ktorého súčasťou je aj sprístupnená banská štôlňa (v skanzene sa nachádza aj parná lokomotíva pôvodnej banskej železničky). Rovnako je možné po predchádzajúcej dohode vstúpiť aj do prostrednej štôlne v Banskej Hodruši (Banská Hodruša je pôvodný názov hornej časti súčasnej obce Hodruša Hámre), či štôlne Glanzenberg v centre Banskej Štiavnice.

 
Vstup do Prostrednej štôlne v obci Banská Hodruša. © Ing. Peter Kálman

Množstvo bývalých štôlní s viac či menej opravenými vstupnými portálmi však nachádzame v celom regióne. Známym technickým dielom regiónu je aj sústava vodných diel – tajchov, slúžiacich v minulosti pre zabezpečenie potreby vody pre banské strojné zariadenia.

 
Prekrásna farba hladiny tajchu Vodárenská, nachádzajúceho sa asi 15 minút 
peši z centra Banskej Štiavnice. © Ing. Peter Kálman

Dnes sú tieto tajchy využívané prevažne ako rekreačné vodné plochy, sú charakteristické hlbokým a kamenistým dnom a je v nich čistá a chladná voda, kde pri troche šťastia možno nájsť aj raka. Avšak napríklad Dolné hodrušské jazero je dodnes využívané aj pre banícke účely a to pre úpravňu vyťaženej rudy.

 
Hrádza Dolného hodrušského tajchu s výrazne zníženou hladinou vody, kde pekne vidieť 
strmé skalnaté brehy a veľkú hĺbku, čo sú typické znaky všetkých tajchov. © Ing. Peter Kálman

Za zmienku stojí aj návšteva okolitých miest a obcí a to napríklad blízkych liečebných kúpeľov Sklené Teplice, mesta Vyhne s aquaparkom a pivovarom, obce Svätý Anton s veľkým poľovníckym kaštieľom a podobne.

 
Zátišie pri potoku v kúpeľnom parku v kúpeľoch Sklené Teplice. Skaly okolo potoka 
sú sfarbené od minerálov vyvierajúcich horúcich prameňov. © Ing. Peter Kálman

Možno som mal opis lokality začať vetou, že sa nachádzame v chránenej krajinnej oblasti Štiavnických vrchov. Hlboké zmiešané lesy ponúkajú hodiny a kilometre výletov pre turistov, či cyklistov.

 
Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), vzácny a chránený obojživelník 
je typický pre Štiavnické vrchy. © Ing. Peter Kálman

Pre ilustráciu spomeniem aspoň najvyšší vrch Štiavnických vrchov, 1009 m.n.m. vysoké Sitno. Pri opisovaní prírodných zaujímavostí Štiavnických vrchov však nemožno zabudnúť na Žakýlske pleso. Pojem pleso sa spája predovšetkým s Vysokými Tatrami, pričom za pleso je považované prírodné vysokohorské jazero, ktoré vzniklo v skalných priehlbinách ako pozostatok topiacich sa ľadovcov po poslednej dobe ľadovej. Žakýlske pleso síce nevzniklo z topiaceho sa ľadovca, avšak s plesom má napriek tomu niečo spoločné. Žakýlske pleso je malé jazierko v Štiavnických vrchoch, v katastri obce Podhorie, ktoré vzniklo po ukončení vulkanického formovania už v treťohorách. V roku 1986 bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku a v súčasnosti k nemu vedie náučný chodník.

O zaujímavostiach tejto lokality by sa dalo písať ešte veľmi dlho, avšak to už nechávam na množstvo kvalitných publikácii, ktoré sa kráse Štiavnických vrchov venujú. Vráťme sa však späť k železnici. Trať č. 154 je verejnosti najmä známa ako Trať Mládeže. Mládež z viacerých krajín Európy prišla, aby mohla stráviť niekoľko dní pod vedením odborných pracovníkov na stavbe novej železničnej trate.

 
Kamenný nápis TRAŤ MLÁDEŽE vo svahu nad traťou pri obci Hronská Breznica. © Ing. Peter Kálman

Dodnes túto udalosť pripomína nápis nad traťou pri obci Hronská Breznica, ktorý je pravidelne obnovovaný a udržiavaný. Napriek tomu, že pôvodná úzkorozchodná trať bola po otvorení Trate mládeže demontovaná, v krajine možno nájsť po nej množstvo pozostatkov a to najmä násypy, zárezy, priepusty.

 
Akvadukt bol vybudovaný na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z Kolpašských 
vodných nádrží v Banskom Studenci do úpravarenských zariadení v Rybníkoch pri šachte František 
v Banskej Štiavnici. Akvadukt bol postavený v roku 1873 v súvislosti s výstavbou úzkokoľajnej železnice 
Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, ako premostenie pôvodného jarku nad zárezom železničnej trate. 
Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu, ktorým tiekla voda. 
Akvadukt bol v prevádzke do roku 1980. © Ing. Peter Kálman

Súčasnosť na trati patrí obmedzenej osobnej doprave, kde kraľujú motorové vozne 812 (vyskytujú sa tu napríklad stroje 0,33, 034, 035, 059, 061), avšak občas si svoje sily v náročnom stúpaní vyskúša aj dnes pomaly historická 810 s motorom LIAZ ML 634, napr. 810 405.

 
Motorový vozeň 812 061-0 v Banskej Štiavnici. © Ing. Peter Kálman

 
Mrazivý súmrak zastihol v Banskej Štiavnici 812 035-4. © Ing. Peter Kálman

 
V horúci letný podvečer zdoláva 810 405-1 posledné metre k cieľovej stanici Banská Štiavnica. © Ing. Peter Kálman

Vďaka nádhernej prírodnej scenérii, výhodnej polohe blízko Zvolena a relatívne dobrej možnosti zavedenia mimoriadnych vlakov sa trať č. 154 už niekoľko rokov teší občasnej muzeálnej prevádzke. Je to najmä tradičné každoročné podujatie Nacková Štiavnica, v réžii staručkej M 131.1053+Bdlm.

 
Historický motorový vozeň M 131.1053 so svojím staručkým vzduchom chladeným 12-valcom 
TATRA T 301 je častým návštevníkom Banskej Štiavnice. © Ing. Peter Kálman

Banská Štiavnica je však aj častou destináciou mimoriadnych vlakov v rámci medzinárodnej súťaže parných rušňov GRAND PRIX Zvolen, ktorá je organizovaná už od roku 1998 vždy začiatkom septembra na nákladnej stanici vo Zvolene. V posledných rokoch do Banskej Štiavnice zavítali napríklad vozidlá U36.003, 331.037, 422.0108, T 466.0253, 464.001, 423.041 a v septembri 2012 aj M 262.004.

 
V roku 1999 sa na koľaje železničnej stanice Banská Štiavnica na chvíľku vrátila aj U36.003. © Ing. Peter Kálman

Pohľad na rozľahlú krajinu okolo Banskej Štiavnice zo Sitna ponúka pohľad na krajinu, ktorá je poznačená viac ako 1000 ročnou, prevažne podzemnou ťažbou drahých kovov.

 
Pohľad na Banskú Štiavnicu a jej okolie z brál tesne pod vrcholom Sitna. © Ing. Peter Kálman

Baníctvo krajinu určite zmenilo, určite kedysi bola viac zalesnená, určite tu neboli uzatvorené lokality s prepadliskami, neboli tu tajchy a kilometre podzemných chodieb. Snáď sa nemýlim, keď poviem, že napriek tomu možno vzhľad krajiny hodnotiť pozitívne a pohyb človeka v tomto prostredí pôsobí naňho príjemne a blahodárne.
Už dlhšiu dobu v médiách možno sledovať občasné správy o boji obyvateľov Kremnice a Detvy proti záujmom zahraničných spoločností o ťažbu zlata v týchto lokalitách povrchovým spôsobom. Jednoduchým zadaním výrazu „gold mine“ do ľubovoľného internetového vyhľadávača nachádzame obrázky krajiny ako napríklad:

 
 Letecký pohľad na povrchovú zlatú baňu – kráter s mesačnou krajinou. 
(http://en.wikipedia.org/wiki/File:Round_Mountain_gold_mine,_aerial.jpg)

To čo naši predkovia nedokázali zničiť za 1000 rokov, my chceme za niekoľko desiatok rokov. Možno v miestach, kde je hustota osídlenia nízka, alebo žiadna, takéto mesačné krajiny nikomu nevadia, avšak ani Kremnica, ani Detva vyprahnutými, opustenými, pustými miestami na mape už niekoľko storočí nie sú..

A keď už hneď budeme ignorovať znehodnotenie prírodných, kultúrnych a iných hodnôt oboch lokalít v prospech argumentu rozvoju regiónu a nových pracovných príležitostí, položme si otázku: Aké pracovné príležitosti to budú a za akú cenu? A aká bude pridaná hodnota tejto novej práce, keď sa ruda u nás len vyťaží, ale zlato sa spracuje niekde ďaleko a niekým úplne iným? Jednoduché porovnanie pridanej hodnoty spracovanej tony ocele:

1. tona ocele vo forme plechov navarených ako maličká časť lodného trupu napríklad v lodenici v Komárne.. (aj keď je to samozrejme práca veľmi ťažká a fyzicky náročná)
2. tona ocele spracovaná na švajčiarske hodinky

Rád by som sa mojím laickým pohľadom a porovnaním dvoch fotografii mýlil. Ak nie, možno je ešte čas zastaviť tieto ťažby.

Možno týmto záverečným zamyslením som kúsok odbočil od trate č. 154, avšak považoval som si za povinnosť upriamiť pozornosť na dôvtip našich predkov, ktorí tak dlho dokázali využívať bohatstvo Štiavnických vrchov a napriek tomu nám dokázali zanechať prostredie, v ktorom je radosť žiť, či tráviť voľný čas.

Možno Vás zaujali niektoré zo spomenutých zaujímavostí Banskej Štiavnice a jej okolia, možno sa rozhodnete prísť si ich pozrieť osobne. Skúste túto návštevu spojiť práve so železničnou traťou č. 154, možno tým prispejete k zlepšeniu štatistík využívania železničnej osobnej dopravy v regióne a jej záchrane či rozmachu v budúcnosti.

 
Banská Štiavnica, Nový Zámok. © Ing. Peter Kálman

 
Portál Belianskej dedičnej štôlne, štôlne začali raziť v roku 1524, banské práce boli ukončené v roku 1959. 
Celková dĺžka štôlne bola asi 8700 metrov. Štôlňa sa nachádza pri obci Banská Belá. 
Fotografia dokumentuje stav portálu z mája 2012, v súčasnosti je portál vzorne zrenovovaný. © Ing. Peter Kálman

 
Banská Hodruša – katolícky kostol sv. Mikuláša, pochádza z roku 1387, prestavaný bol asi koncom 15. storočia. Pod kostolom je krypta. Pri schodoch vedúcich do kostola je socha sv. Jozefa, ktorá pochádza zo štôlne Jozef.  © Ing. Peter Kálman

 
Evanjelický kostol na Počúvadle. Kostol bol postavený v roku 1801. Postavil ho murársky majster Anton Langerl. Kostol má sieňový priestor s dreveným stropom. V roku 1833 bol zakúpený organ a v roku 1836 bola postavená zvonica. Zvon bol zakúpený v roku 1895. Cennou pamiatkou je kazateľnica, ktorá je staršia ako stavba kostola. Pochádza z 2. polovice 17. storočia a má ušnicovú ornamentiku. (popis uvedený na informačnej tabule pri kostole) © Ing. Peter Kálman

 
Centrum Banskej Hodruše – zvážňa, tu sa vyťažená hornina prekladá z banských vozíkov do nákladných áut, 
odkiaľ sa odváža do flotačnej úpravne, ktorá sa nachádza rovnako v obci. Zariadenie je v prevádzke aj v súčasnosti, 
prekladá sa tu hornina vyťažená v štôlni Rozália, ktorá sem prichádza podzemnou banskou železničkou. © Ing. Peter Kálman

 
Banská Štiavnica – Klopačka je dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. 
Vo vežičke klopačky je umiestnené zariadenie, na ktorom sa klopaním zvolávali baníci do práce. 
Pri zvuku klopačky sa odbavovali aj banícke pohreby a rôzne banícke slávnosti. 
Prízemie budovy sa v minulosti používalo ako väznica pre baníkov odsúdených banským súdom. 
Dnes sa v budove nachádza čajovňa. © Ing. Peter Kálman

 
Banská Štiavnica – jedným z charakteristických znakov dreveníc je, že nemajú komín, dym z pece v kuchyni 
vychádzal pod strechou v podkroví, zadymené podkrovie jednak slúžilo ako udiareň na uskladnenie potravín, 
jednak dym konzervoval a chránil drevenú stavbu strechy i celého domu, lokalita pri objekte Pracháreň. © Ing. Peter Kálman

Literatúra:

• Durbák M., Kaňa R., Lichner M. a kolektív: Sprievodca po technických pamiatkach Banskej Štiavnice a okolia, Banská Bystrica, Štúdio HARMONY, s.r.o., ISBN 80-968547-4-7
• Vozár J., Gindl J.: Banská Štiavnica a okolie, sprievodca po pamiatkach, Banská Bystrica, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1968, ISBN 82-008-1968
• Bohuš I.: Štefan Zamkovský a Vysoké Tatry, Tatranská Lomnica, Vydavateľstvo I&B, 2011, ISBN 978-80-89575-00-8
• Lackovič M.: Chodníky k plesám, Banská Bystrica, Vydavateľstvo IKAR, 2011, ISBN 978-80-551-2386-8