Ako si žije „Rajecká Anča“

23.6.2013 8:00 Ing. Michal Melicher

Lokálna trať zo Žiliny do Rajca , familiárne nazývaná „Rajecká Anča“ bola v roku 2003 na čiernom likvidačnom zozname regionálnej železničnej dopravy na Slovensku a tak počnúc dňom 2. Februára 2003 sa na nej osobná doprava zastavila pre údajnú nerentabilnosť. Že toto rozhodnutie nebolo správne, sa ukázalo už o pár dní keď bola osobná doprava obnovená a na rozdiel od množstva iných tratí dostala tak šancu na prežitie.

Poďme sa pozrieť ako sa miestnej železnici do Rajca darí 10 rokov po opätovnom spustení osobnej dopravy.

Železničná trať zo Žiliny do Rajca je dlhá 20,8km a do prevádzky bola uvedená 10.októbra 1899. V počiatočnej ére bola jediná medziľahlá stanica v Lietavskej Lúčke, nákladiská boli na zastávkach Žilina – tehelňa, Bytčica a Porúbka, zastávky aj v Rajeckých Tepliciach a Poluvsí. Pôvodne sa uvažovalo nad predĺžením trate do Prievidze cez Nitrianskeho Pravno, avšak ostalo len pri projektoch a stavebných povoleniach. Po druhej svetovej vojne, bola trať znovu otvorená 15.júla 1945. Vďaka následnej industrializácii a nárastu objemu prepráv po železnici sa z nákladísk Bytčica a Konská pri Rajci stali stanice, časom pribudli zastávky Zbyňov a Kľače. Začiatok 21. storočia bol spojený so spomínaným zastavením osobnej dopravy, jej obnovení len v obmedzenom rozsahu, ako aj s poklesom objemu nákladných prepráv. Znamenal tak aj koniec dopravnej služby v stanici Konská pri Rajci. Poslednou výraznejšou zmenou bol rok 2005 a začlenenie trate do „pseudo“ integrovaného dopravného systému s čím súviselo aj vybudovanie novej zastávky Žilina – Solinky.

Podvečerný manipulačný vlak s brizolitom z Rajca opúšťa Konskú. 4.11. 2008
foto: autor

Zo stanice Žilina trať odbočuje z Bratislavsko – Čadčianskeho zhlavia ešte pred rušňovým depom, a prudkým ľavým oblúkom sa otočí o 90 stupňov smerom na juh. Železnica prechádza mestskou zástavbou a nasleduje zastávka Žilina záriečie. Od roku 2003 je budova v správe združenia Truc sphérique, ktoré tu prevádzkuje bar a organizuje kultúrne podujatia pod hlavičkou „Kultúrny uzol Stanica“. Tesne za zastávkou sa nachádza vlečková koľaj, ktorá je pravdepodobne určená pre výcvikové stredisko obranných a záchranárskych zložiek SR. V km 4,2 nasleduje zastávka Žilina – Solinky a trať pokračuje zástavbou až do stanice Bytčica. Stanica má 2 dopravné a 4 manipulačné koľaje. Do stanice ústi rozsiahly vlečkový areál, v súčasnosti sa využíva len časť z neho, najvýznamnejší prepravca je podnik Ferona. Na vlečke posunuje vlastný rušeň T448. Trať opúšťa Žilina a zakrátko ústi do stanice Lietavská Lúčka s 3 dopravnými a 1 manipulačnou koľajou. Do stanice je zaústená vlečka cementárne, ktorá prepravuje ucelené vlaky do Zemianskych Kostolian. Ostatná nakládka a vykládka v stanici prebieha len sporadicky. Za Lietavskou Lúčkou trať definitívne opúšťa prímestskú zástavbu a pokračuje malebným údolím rieky Rajčianky do zastávky s nákladiskom Porúbka. Tá je situovaná na okraji obce, osobná zastávka by bola omnoho praktickejšia bližšie k Žiline, priamo pri domovej zástavbe. Na nákladisku sa pravidelne nakladá drevo. Nasleduje zastávka Poluvsie a ďalej mohutná budova rekonštruovanej zastávky Rajecké Teplice. V súčasnosti je budova úplne uzavretá. V miestnej časti Konská sa nachádza bývalá železničná stanica, t.č. zastávka s nákladiskom Konská pri Rajci. Koľajisko sa využíva na príležitostnú nakládku dreva a na odstavovanie vozňov určených na nakládku do Rajca. Pred konečnou stanicou sú ešte zastávky Zbyňov a Kľače. Stanica Rajec má 3 dopravné a 2 manipulačné koľaje. Na žilinskom zhlaví sa nachádza zdevastovaná budova bývalej výhrevne. Do stanice ústi aj vlečka, ktorá nevedno či sa ešte aspoň občasne používa. V Rajci je veľmi významná nakládka brizolitu (nakladacie zariadenie je umiestnené priamo pri manipulačnej koľaji), občasne sa nakladá aj drevo. Južné zhlavie stanice je ukončené zarážadlom.

Nakládka brizolitu v Rajci. 4.11. 2008
foto: autor

                                    Pn 55021 s cementom z Lietavskej Lúčky neďaleko zastávky Žilina Záriečie. 23.3. 2013
                                                                                      foto: autor

    Najväčšia traťová rýchlosť je 60km/h, zábrzdná vzdialenosť 400m, rozhodné sklony sú do hodnoty 15‰. V úseku Lietavská Lúčka – Rajec je trieda zaťaženia C4, s normatívom dĺžky vlaku len 265m (so súhlasom výpravcu ŽST Rajec 400m). Na zvyšnom úseku je trieda D3 s normatívom dĺžky 460 resp. 600m. Dopravná prevádzka v úseku Bytčica – Rajec sa riadi telefonickým dorozumievaním, ponukou, prijatím a odhláškou. Na trati Bytčica – Žilina je automatické hradlo bez návestného bodu. Železničná stanica Bytčica má svetelné skupinové odchodové návestidlo S1-3 v smere do Žiliny. Vchodové návestidlá a ich predzvesti sú tiež svetelné. Stanica Lietavská Lúčka je bez odchodových návestidiel, vchodové návestidlá aj s predzvesťami sú svetelné. Bývalá stanica Konská mala mechanické vchodové návestidlá, predzvesti boli nahradené tabuľkami s krížom. Podobne aj stanica Rajec, ktorá má ale svetelné vchodové návestidlo. Všetky stanice majú ručne prestavované výhybky. Stanice Rajec a Bytčica majú v službe jedného výhybkára, Lietavská Lúčka dvoch (napriek tomu „nešťastný“ vlak pri križovaní trávi 10 minút !). Dopravná služba je od 4:00 do vlaku 3521 (cca 20:10 hod), počas výluky dopravnej služby nesmú ísť medzi stanicami žiadne vlaky.

770.072 manipuluje s Mn 86541 v stanici Bytčica. 9.4. 2013
foto: autor

Mn 86542 po vykrižovaní s Mn 86541 opúšťa Lietavskú Lúčku na čele s 751.112. 19.2. 2013
foto: autor

V osobnej železničnej doprave boli spočiatku nasadené parné rušne, typické pre miestne trate, označované ako rad 310. Prvé vo veľkom nasadené motorové rušne, boli radu T444.1 (726) so súpravou osobných vozňov. V roku 1984 ich turnusovo nahradili motorové vozne M262 (830) s prípojnými vozňami Bix (020). Tie vydržali na „Rajeckej Anči“ do roku 1999, kedy boli nahradené novými motorovými vozňami 811. Na krátky čas sa veľké 830-ky ešte do Rajca vrátili, a to hneď po obnovení osobnej dopravy v roku 2003. Netrvalo dlho a ich vozbu opäť prevzal rad 811. V roku 2008 sa začali na vlakoch objavovať motorové jednotky 813/913 ktoré dnes zabezpečujú všetku turnusovú prevádzku. Rada 811 sa na trati objavuje už len veľmi výnimočne.

813/913.018 v zastávke s nákladiskom Konská pri Rajci. 4.11. 2008
foto: autor

V GVD 2002/2003 premávalo na trati 8 osobných vlakov v párnom a 9 vlakov v nepárnom smere. 2.februára 2003 boli všetky osobné vlaky bez náhrady zrušené. Po dvoch týždňoch, 17.februára, na základe zmluvy medzi ZSSK a Slovenskou investičnou a realitnou spoločnosťou, a.s. bola osobná doprava opätovne obnovená v rozsahu 7 párov vlakov. O nezmyselnosti aktu zastavenia dopravy svedčí aj fakt, že v súčasnom GVD už na trati premáva 11 vlakov v jednom a 12 vlakov v opačnom smere. Z osobných skúseností môžem povedať že vlaky chodia veľmi slušne vyťažené počas celého dňa. Od roku 2005 sa prepravné odbavenie cestujúcich vykonáva samoobslužným výpravným systémom s tarifou ŽRIDS. Automaty sú umiestnené na všetkých zastávkach a cestujúci má možnosť zakúpiť si aj kombinovaný lístok na Žilinskú MHD (nie však opačne).

Križovanie vlakov v stanici Lietavská Lúčka – MJ 813/913.017 a 018. 4.11. 2008
foto: autor

Aj nákladná železničná doprava je na tejto trati pri porovnaní s inými regionálnymi traťami veľmi silná. Pravidelná nakládka a vykládka prebieha v staniciach Bytčica, Lietavská Lúčka aj Rajec a v nákladisku Porúbka. V GVD 2012/2013 sú na trati zavedené 2 páry manipulačných vlakov. Prvý vlak 86540 odchádza v pracovné dni zo Žiliny po 6.-tej hodine ráno, do Rajca príde pred 9.-tou hodinou. V prípade že v Rajci, Konskej ani Porúbke nie je žiadna záťaž, skončí vlak už v Lietavskej Lúčke. Opačne vyrazí ešte pred obedom, do Žiliny dorazí podľa situácie. Druhý manipulačný vlak ide v pracovné dni len v prípade nakládky brizolitu v Rajci alebo cementu v Lietavskej Lúčke. Zo Žiliny odchádza zvyčajne po 9.tej ráno, ak ide až do Rajca, často „stvrdne“ v Lietavskej Lúčke až do vykrižovania s protiidúcim 86541. Do Žiliny sa teda vracia vo večerných hodinách. Ak sa v Lietavskej Lúčke nakladá ucelená súprava 17 vozňov Uacs ložených cementom, je táto stiahnutá buď prvým manipulačným vlakom do Žiliny, alebo je už z Lietavskej Lúčky vypravená ako vlak 55021. Rušeň sa pre tento vlak dostaví na Mn vlaku zo Žiliny alebo častejšie ako samostatný rušňový vlak. Cement sa zvykne nakladať spravidla 2-krát do týždňa, najčastejšie v utorok a v piatok. Brizolit sa nakladá podľa zákazok, 1 – 3 krát do týždňa. Výnimočne je Mn86540/1 zavedený aj v sobotu, najmä pre potreby cementárne v Lietavskej Lúčke.

771.094 mimoriadne v sobotu na Mn 86541 L. Lúčka – Žilina odchádza z Bytčice. 18.5. 2013
foto: autor

771.054 ako Rv 75940 smere pre záťaž do Lietavskej Lúčky, Žilina Záriečie. 20.3. 2013
foto: autor

Už dlhé roky v nákladnej doprave na trati kraľujú ťažké motorové rušne 770/771. V súčasnosti sú to spolu s výkonmi do Marcheggu poslednú traťové nasadenia týchto strojov u ZSSK Cargo. Najčastejšie sa na trati vyskytujú stroje 770.058 771.020 a 054, ďalej aj 771.056, 072 a 094. V posledných rokoch ich už pravidelno-nepravidlne dopĺňajú aj rušne 751 a to 037,112 a 191. Veľmi zriedka sa na trati objavil aj niektorý z rušňov 742 z RD Žilina.

Ucelený vlak cementu 55021 opúšťa Lietavskú Lúčku na čele s „oravskou“ 751.191. 9.4. 2013
foto: autor

„Rajecká Anča“ prežila „lokálkovú skazu“ v roku 2003, aj naďalej však prežíva svoje každodenné problémy. Ako všade na železnici na Slovensku, je toho veľa na zlepšenie. Po zrušení dopravne Konská, súvisiacej určite s poklesom výkonov a snahou ušetriť kde sa dá, a nedávnom opätovnom navýšení dopravných výkonov v osobnej doprave sa toto zrušenie (ako mnoho ďalších na ŽSR) ukazuje ako nie najšťastnejšie. Pri hodinovom takte osobných vlakov , nie je možné v úseku Lietavská Lúčka – Rajec vedenie iných ďalších vlakov. Tieto vlaky musia prejsť v doobedňajšom sedle, resp. podvečer pred začatím VDS a preto často postávajú hodiny v staniciach a prípadné ďalšie navýšenie dopravy by bolo veľmi problematické. Pre naplnenie potenciálu nosnej dopravy v Rajeckej doline, ktorý trať určite má, by bolo potrebné zamyslieť sa aj nad zvýšením komfortu cestujúcich zvýšením traťovej rýchlosti, odstránením 10 minútového pobytu križovania vlakov v Lietavskej Lúčke inštaláciou samovratných výhybiek či rekonštrukciou nástupných hrán, prístreškov a podobne. Myslím, že práve lokálne trate chybne trpia dlhodobo akýmsi „nepovšimnutím“ zo strany manažéra infraštruktúry.