T 435.0 alias 720 na Slovensku

Malé hektory radu T 435.0 (720) sa stali prvými motorovými rušňami na normálnom rozchode, ktoré sa vyrábali vo väčšom počte a dočkali sa širšieho uplatnenia nielen na posune, ale už aj v traťovej službe. Ako sme už spomenuli, podnik ČKD pri ich konštrukcii vychádzal z typu T 434.001-008 (r. 1953-57), a to doslovne, keď súčiastky určené pre stavbu posledných dvoch kusov objednanej série (T 434.009 a 010), vrátane podvozkov, použil v roku 1958 pre stavbu dvoch prototypov upravenej verzie – T 435.001 a 002.

Do vývoja a vzniku malých hektorov vkladali v ČKD to najlepšie čo mohli - všetok svoj um a skúsenosti. Vďaka tomu sa pre čoraz vyzretejšiu konštrukciu rozhorela iskierka nádeje, že sa konečne podarí zostrojiť motorový rušeň, ktorý dokáže spoľahlivo slúžiť v traťovej službe. Vedenie železníc však malo iný názor a o T 435.0 záujem nejavilo. Elektrický prenos výkonu skrátka nebol "v móde" a netrpezlivo sa čakalo na výsledky s prenosom hydraulickým, ktorý mal byť tým skutočným nositeľom pokroku v modernej dízlovej trakcii. Hydraulika však zápasila s ťažkosťami, jej vývoj sa omeškával a prvé výsledky, ktoré prinášal, beztak neboli priaznivé. Na druhej strane ponúkala ČKD už viac-menej otestovaný typ T 435.0, ako jediné momentálne východisko. ČSD preto nemali na výber a v podstate proti svojej vôli boli nútené siahnuť po tomto rušni s elektrickým prenosom výkonu, aby až neskôr zistili, aký kvalitný a užitočný pomocník sa z nechceného "dieťaťa" vykľuje.

T 435.093 v stanici Horná Štubňa. (snímka Jozef Gulík st.)

Z výroby prichádzajú na územie Slovenska v roku 1959 (od marca do augusta) rušne T 435.009-012, 026, 029-034, 039, 041, 043. Ak si odmyslíme číslo 039, určené pre Spišskú Novú Ves, tak všetky zvyšné kusy si podelili medzi seba iba dve depá - Vrútky a Čierna nad Tisou.

Dodávky z výroby v r. 1959:

T 435.009 Vrútky
T 435.010 Čierna n.Tisou
T 435.011 Čierna n.Tisou
T 435.012 Vrútky
T 435.026 Vrútky
T 435.029 Vrútky
T 435.030 Čierna n.Tisou
T 435.033 Vrútky
T 435.034 Čierna n.Tisou
T 435.039 Spišská N.Ves
T 435.041 Vrútky
T 435.043 Čierna n.Tisou

Koncom roka 1959 však prichádzajú ďalšie dva kusy, a to redislokáciou spoza rieky Moravy, konkrétne išlo o T 435.005 z depa Praha-střed a T 435.022 z Olomouca, pričom oba hektory sa udomácnili v Spišskej Novej Vsi.

Od júla 1960 do septembra 1961 prichádza na Slovensko prevádzková posila v podobe ďalšej výrobnej série, ale už v opačnom garde - tj. podelené do väčšieho počtu diep, ale už po menej kusov. Nové rušne išli tentoraz nielen do Čiernej nad Tisou, ale svoj ukážkový exemplár dostali už aj Poprad, Žilina, Košice, Bratislava, Prievidza, Nové Zámky, Prešov, aj Zvolen.

Dodávky z výroby v r. 1960 (júl - november):

T 435.050 Čierna n.Tisou
T 435.066 Poprad
T 435.072 Žilina
T 435.073 Poprad
T 435.079 Košice

(Okrem toho aj v roku 1960 prichádza posila z Čiech, v podobe T 435.049 z depa Most do Spišskej Novej Vsi)

Dodávky z výroby v r. 1961 (jún - september):

T 435.088 Bratislava
T 435.092 Prievidza
T 435.093 Nové Zámky
T 435.0103 Prešov
T 435.0104 Zvolen
T 435.0115 Žilina

T 435.0012 ako staničná záloha v žst Martin 1. septembra 1990. (snímka autor)

V roku 1962 sa udomácňuje v Poprade T 435.004, ktorý opustil svoj dovtedajší domov v Prahe střed. Príležitostne sa však v dostupnej dokumentácii objavujú aj iné čísla, u ktorých okolnosti príchodu na Slovensko nie sú spoľahlivo potvrdené - či teda prišli priamo z výroby, resp. až neskôr, redislokáciou a v ktorom roku. Jedným z nich je napríklad T 435.078 - ako účastník pracovného úrazu tranzitéra v stanici Čierna nad Tisou v roku 1961:

Dňa 12. mája 1961 o 15.05 h v žst Čierna nad Tisou utrpel pracovný úraz tranzitér Július. Menovaný prechádzal cez koľaje a nedával pozor, lebo svoju pozornosť upriamil na opice, ktoré boli v dvoch vozňoch na 5. koľaji a na zamestnancov ČSD, ktorí tieto opice obzerali. Tak sa stalo, že vkročil do koľaje č. 3 priamo pred pomaly idúci (4 - 5 km/h) posunujúci rušeň T 435.078. Keď to zbadal, chcel urobiť krok späť, ale narazil chrbtom na jeho pravý nárazník, načo ho rušeň zvalil medzi koľajnice a prešiel celý ponad neho. Pritom sa mu prvá päta dostala pod koleso rušňa. Rušňovodič Vojtech zastavil až na upozornenie posunovača, ktorý stál pri koľaji č. 4 a celý prípad videl. Tranzitér Júlus utrpel pomliaždeninu päty pravej nohy a chodidlo mu museli neskôr, v OÚNZ Trebišov, amputovať. (spis z vyšetrovania úrazu)

Takto početné "stádo", ktoré zahŕňalo už asi tridsiatku strojov, však nemalo dlhé trvanie, keďže už v rokoch 1963-64 zaznamenávame hromadný odsun malých hektorov späť na územie Moravy a Čiech. V tomto období odchádzajú: T 435.004, 005, 010, 011, 022, 026, 030, 043, 049, 050, 079, 0103, 0120. Žiadny iný typ motorového rušňa sa nesťahoval "hore-dole" cez rieku Moravu v takom množstve, ako práve malé hektory. Z posledných menovaných sa už na Slovensko nevrátil žiadny, s výnimkou 004, ktorý opakovane prichádza v roku 1967 z Brna-Maloměřic do Vrútok, kde potom už strávil celý zvyšok svojho aktívneho života.

Dôvodom na ich hromadný odchod bol príchod nového a výkonnejšieho typu posunovacieho rušňa - T 458.1, ktorý sa ako veľká voda dovalil v roku 1963 a "zaplavil" najmä východ republiky. Čierna nad Tisou dostala v uvedenom roku až 26 týchto silákov a tak sa, prirodzene, menšie hektory stali nadbytočnými, avšak nielen v Čiernej, ale aj v niektorých iných depách.

Inak pre zaujímavosť, najnižším číslom na Slovensku bol T 435.002, ktorý bol však iba zapožičaný na krátokodobú výpomoc z LD Plzeň do RD Košice v období od júna do decembra 1965. Vráťme sa však ešte o tých päť-šesť rokov späť a pozrime sa, ako sa T 435.0 udomácňovali na našom území a aké pracovné úlohy sa im v jednotlivých depách ušli.

T 435.0009 doviezol manipulačný vlak zo Šiah do stanice Čata, okolo roku 1978. (snímka Jozef Gulík st.)

Tak napríklad v okolí Vrútok začínali malé hektory svoju kariéru pozvoľna, na staničných posunoch a až časom začali ich výkony pekne gradovať. Ale zatiaľ ešte nepredbiehajme. Dozvedáme sa totiž, že od 6. apríla 1959 sa začali na staničnom posune v Ružomberku objavovať nové T 435.009 a 013 (možno išlo o preklep a správne má byť 012 ?), kde nahradili dovtedajšiu parnú trakciu. Okrem toho je predpoklad ich nasadenia v tom čase na posun aj priamo vo Vrútkach.

Ich skutočná sláva a elitné výkony však začínajú až o dva roky neskôr, s nástupom GVD 1961 / 62. V pamätnej knihe stanice Handlová, sa pri tejto príležitosti píše:

Novým grafikonom vlakovej dopravy 1961/62 boli dané do prevádzky dieselelektrické lokomotívy so zaťažením 400 ton vo smere Handlová - Horná Štubňa. Výhoda je v tom, že tie môžu ťahať s príprahom pri zaťažení 800 ton. Pri zahájení dopravy dies.-elektrickými rušňami dňa 20.5.1961 boli prítomní náčelník dráhy s. Benda, jeho I. námestník s. inž. Hökl. Skúšobná cesta so zaťažením 1021 sa vydarila. Vlak 7570 cestu ukončil v Hornej Štubni načas.“

Ale ako to už býva, nikto nie je nenahraditeľný a u rušňov to platí dvojnásobne. Stroje, ktoré boli pred časom moderné a preberali výkony od svojich slabších a starších súkmeňovcov, musia odovzdávať štafetový kolík ďalej, ak už nevládzu držať krok s dobou. Predzvesťou dôležitej zmeny a odchodu T 435.0 z náročných výkonov na handlovskej trati bola skúšobná jazda so Sergejom dňa 7. marca 1973. Keďže dopadla úspešne, už od mája 1973 boli malé hektory definitívne nahradené sovietskymi T 679.1 a v týchto zemepisných šírkach im zostal už len staničný posun v Hornej Štubni. Faktom zostáva, že T 435.0 si viac ako jedno desaťročie spoľahlivo odslúžili v ťažkej nákladnej doprave na tejto horskej trati. Najlepší dôkaz ich kvality a toho, že ČSD dostali skutočne prvý motorový rušeň schopný traťovej služby.

Aj v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, mali tú česť spoznať kvality T 435-iek. Ich začiatky v tomto dopravnom uzle zaznamenáva opäť pamätná kniha:

Počnúc dňom 4. 4. 1960 na dobu 2 mesiace boli zavedené odklony vlakov Česká Třebová - Žilina (cez Bratislavu) a opačne vzhľadom na prevádzanú elektrifikáciu trate Púchov - Přerov, čo sa prejavilo vo zvýšenom počte o 7 párov vlakov na uvedenej trati. Ako výpomoc nám boli dodané 3 dieselelektrické lokomotívy série T 435.0 (domovské depo Ostrava hl.), ktoré sa veľmi dobre osvedčili na bratislavských spojkách v rozvoze miestnej záťaže. Dňom 30. 6. 1960 boli lok. depu Bratislava hl. pridelené 3 rušne série T 435.0, ako náhrada za ostravské, ktoré po skončení výluky boli vrátené späť do depa Ostrava.

Aj depo Nové Zámky, kde sa v priebehu 1960-tych rokov udomácnilo zopár T 435.0 (009, 041, 093, 0104), im našlo využitie v traťovej službe. Hoci nie v takej náročnej, ako tomu bolo v prípade trate Horná Štubňa - Prievidza, ale každá práca sa počíta. Od 3. júna 1973 práve nimi nahradilo novozámocké depo dovtedajšiu parnú trakciu na spojnici Úľany nad Žitavou - Vráble - Zlaté Moravce, ale zaskakovali príležitostne aj na iných tratiach, ako dokazuje vyššie priložená snímka stroja T 435.0009. Pôsobenie malých hektorov na juhu Slovenska sa skončilo zhruba na prelome 1970-tych a 1980-tch rokov, kedy sa všetky porúčajú na sever, do diep Vrútky a Poprad.

V depách Poprad a Spišská Nová Ves našli T 435.0 uplatnenie jednak vo vozbe Mn vlakov na hlavnej trati, ale prijímali aj vedľajšie výkony, napr. na tratiach Poprad - Kežmarok - Podolínec, Spišské Vlachy - Spišské Podhradie. "Veľkým výletom" do cudziny sa však môže pochváliť T 435.039, ktorý bol v období od októbra 1961 do januára 1962 zapožičaný do Sovietskeho zväzu, na posun v stanici Čop. 

V priebehu 1980-tych rokov boli rušne radu T 435.0 sústredené na severe Slovenska - v depách Vrútky (Kraľovany), Poprad a Spišská Nová Ves, v ktorých v tom období začína aj ich postupné rušenie. Prvými zrušenými na území SK sa stávajú v júni 1986 dva rušne súčasne: 0009 v Poprade a 0104 vo Vrútkach (po zrážke s T 669.0021 dňa 19.9.1985 v Hornej Štubni). Nového číslovania sa v roku 1988 dožilo ešte 14  strojov (720.004, 012, 029, 030, 033, 034, 041, 066, 072, 073, 088, 092, 093, 115), ale rozdelenia republiky a vzniku ŽSR v roku 1993 už iba rovná polovica, a to nasledovných 7 kusov: 004, 029, 041, 066, 073, 092 a 093.

Rýchly ústup z dávnych pozícií však nepoľavil, ale pokračoval v nasadenom tempe - v Poprade najmä po príchode nových 731 v r. 1992 - a aj zostávajúce stroje viac-menej už iba postávali a ako zastarané a nepotrebné čakali na svoj rýchly koniec. Keď v roku 2000 zrušili popradského 720.066, zostali už len kraľovianske 720.041 a 093, ktoré ale poctivo slúžili na posune. 720.041 sa porúčal v roku 2002. A keď 15. januára 2004 prevzalo MDC stroj 720.093 (ktorý sme inak ešte aj v priebehu roka 2003 mohli vídať na staničnom posune v Kraľovanoch), uzavrela sa tým jedna kapitola pôsobenia malých hektorov na Slovensku. Tento vybraný exemplár píše tú ďalšiu už len ako muzeálny exponát.

Zima 2002 / 2003 bola pre budúci muzeálny stroj 720.093 posledná v jeho pravidelnej službe. "Deduško" takto odpočíval na stanici v Kraľovanoch dňa 12. 12. 2002. (snímka autor)

720 4 - T 435.04

Sériovým rušňom radu T 435.0 predchádzala začiatkom roka 1959 ešte malá, iba 5-kusová séria, označená ako T 435.0495-0499 s výrobnými číslami ČKD 4355-4359. Zvláštne označenie slúžilo pre ich odlíšenie od ostatných T 435.0, nakoľko išlo o stroje prispôsobené na široký rozchod 1524 mm (až neskôr sa určilo, že ŠR hnacie vozidlá budú mať inv.č. začínajúce číslicou 5). Ako také boli určené pre posun na širokom rozchode v Čiernej nad Tisou, kde v tom čase slúžili ešte parné rušne radu 555. Do Čiernej nad Tisou prichádzali na prelome januára a februára 1959, a boli hneď zaraďované do posunovacej služby.

Všetkých päť kusov, podobne ako klasické T 435.0, sa však už v rokoch 1962/63 stáva prebytočnými, nakoľko svojim výkonom ich tromfla nová posila pre široký rozchod, a to veľký hektor radu T 458.0 dodaný v počte 8 kusov. Rad T 435.04, starý iba dva-tri roky, však prirodzene neodchádza do výslužby, ale po previazaní na normálny rozchod sa zaraďuje ku svojim „kolegom“ T 435.0 v depách Poprad a Nové Zámky. Zaujímavosťou je, že aj po presťahovaní sa na rozchod 1435 mm im zostávajú bez zmeny pôvodné inventárne čísla 0495-0499.

T 435.0495 reko na 1435 mm 09.02.1968 - Poprad
T 435.0496 reko na 1435 mm 08.04.1968 - N.Zámky
T 435.0497 reko na 1435 mm 02.06.1967 - Poprad
T 435.0498 reko na 1435 mm 15.03.1967 - N.Zámky
T 435.0499 reko na 1435 mm 26.08.1967 - N.Zámky

Hoci v roku 1971 zaznamenávame výskyt rušňa T 435.0496 na trati Handlová -  Horná Štubňa a v roku 1974 na staničnom posune v Leviciach - z čoho vyplýva, že bol v tom čase stále používaný v obvode depa Nové Zámky - všetkých päť strojov sa už v 1980-tych rokoch sústredilo pod Vysokými Tatrami, v rušňovom depe Poprad. Prvým zrušeným je v roku 1984 práve spomínaný T 435.0496, nasledovaný v roku 1989 hektorom 720.499, ktorému po pristavení do opravy v ŽOS Česká Třebová zistili deformáciu hlavného rámu v jeho prednej časti.

Zostávajúce tri stroje sa ešte na samom počiatku 1990-tych objavujú na čele Mn vlakov, ale rovnako ako ich klasickí „súkmeňovci“ T 435.0 (720), majú svoje roky spočítané. V roku 1990 prichádza rušiaci výnos pre 720.495, v roku 1992 pre 720.497 a napokon v roku 1993 pre 720.498, ktorý sa aspoň na krátky okamih stal jediným zástupcom 720.49x v parku novovzniknutých Železníc Slovenskej republiky.

Na záver si obrazom pripomeňme, že malé hektory pôsobili pod označením T 435.05 aj na našich vlečkách. Najviac z nich - až 6 kusov - prevádzkoval bratislavský Slovnaft. Snímka stroja T 435.0538 sa dochovala v archíve kvôli jeho kolízii s autobusom na priecestí dňa 5. januára 1968. (snímka archív MV SR)