S Ušatou na Pravnianskom jarmoku

Podľa pôvodných plánov mala byť na týchto jazdách v čele mimoriadnych vlakov prievidzská Karkulka T 444.0055. Keďže ale Ušatej 464 001 bola predĺžená revízia kotla, v čele vlakov sa objavila práve táto parná krásavica a Karkulke mala pripadnúť vozba požiarnych vlakov.  Čo čert nechcel, Karkulka sa zaťala a aj napriek veľkému úsiliu chlapcov z Prievidzského parostrojného spolku a neustálym opravám, nechcela za žiadnych okolností spolupracovať. A tak sa mohla len zo šturcu pozerať na tú parádu, ktorá sa diala na prievidzskej stanici. Úlohy požiarneho vlaku sa nakoniec zhostila traťovácka MUV-ka. Pri plnení suda na MUV – ke z vodného žeriava sa Janko Lošonci zapotil nielen zvnútra, ale aj zvonku a dlhšiu dobu potom vydával pri chôdzi čvachtavé zvuky :-)

O deviatej hodine zaznelo v prievidzskom depe pískanie a z rotundy depa pomaličky vyšla Ušatá 464 001, smerujúc ku súprave vlaku.

Počas celého dňa jazdila na  všetkých mimoriadnych vlakoch kompletná flotila osobných vozňov, ktoré vlastní  Prievidzský parostrojný spolok : reštauračný vozeň WRRm, vozeň AB, vozeň Bc a vozeň Bh.

O niekoľko desiatok minút už bol prvý mimoriadny vlak pristavený pri nástupišti žst. Prievidza a prví cestujúci mohli nastupovať. Medzi cestujúcimi sa objavila aj jedna známa rodinka, ktorá nevynechá žiadnu mimoriadnu jazdu. Len nám nešlo do hlavy, ako sa do tej Prievidze vlastne dostali, keďže nevystúpili ani z jedného vlaku, ktoré v ten deň ráno došli do Prievidze.
Počas dňa boli pre návštevníkov boli pripravené tri páry mimoriadnych vlakov, ktoré zastavovali na všetkých zastávkach po trati. Osobne ma zarazila nízka účasť miestnych obyvateľov na týchto jazdách, vo všetkých vlakoch bolo vždy veľa neobsadených miest. Nekorešpondovalo mi to s veľkou nevôľou, ktorú vyvolalo zastavenie osobnej dopravy na tejto trati. Každopádne, tí ktorí sa prišli previezť vlakmi, určite neodchádzali nespokojní.

Ušatá pri Nedožeroch © Peter Nikmon

Počas pobytu druhého páru mimoriadneho vlaku v Nitrianskom Pravne sme sa s kamarátom Jožom Šoltesom zašli pozrieť do centra obce, na jarmok. K videniu boli klasické veci, ktoré sa dajú vidieť na všetkých jarmokoch, odpustoch a hodoch. Kúpili sme si neoriginálnu kofolu, predávanú pod originálnym názvom a oddychovali sme v tieni košatého stromu v parčíku ( horúčava v ten deň bola poriadna ). Z neďalekého pódia sa začali šíriť zvuky bicích a gitár, ktoré zneli dosť zaujímavo,  a tak sme plní očakávania čakali, aká rocková skupina bude mať vystúpenie.  Po pár minútach Jožo sklamane zahlásil : „Podľa tej zvukovej skúšky som čakal, že to bude koncert nejakej vážnej metalovej skupiny a ono je to Otto Weiter“. Keďže tento druh hudby nie je pre nás to „pravé orechové“, dopili sme a pobrali sa späť na stanicu. Verím ale, že Otto Weiter sa svojej úlohy zmocnil zodpovedne a návštevníci boli s jeho koncertom spokojní.

Horúci deň s Ušatou zbehol veľmi rýchlo a nakoľko  pracovné povinnosti sa nedali odložiť, musel som sa s prievidzskými kamarátmi rozlúčiť a posledným vlakom sa pobrať do Nitry. Aj touto cestou sa im ešte raz chcem poďakovať za perfektne odvedenú prácu. Pochvalu si zaslúži aj Ušatá, ktorá opäť nesklamala, aj keď do konca jednej jej etapy života zostávajú už len dva mesiace. Verím, že po septembri sa po krátkom čase opäť vráti v plnej sile na naše koľaje.