Keď sme s kamarátom riadili poľský úzkorozchodný vlak

4.8.2013 8:00 Helmut Böhme

Už neviem v ktorom roku to presne bolo, stalo sa to kedysi v deväťdesiatych rokoch v októbri. Vlastne sme mali namierené na trať Stare Bojanowo – Welichowo. Neprimerane autom, ale pri stave poľských železníc to skoro nejde ináč, keď chcete dačo zvládnuť v primeranom čase. Nečakane sme prešli cez priecestie a kamarát začal hľadať na mape, čo by to mohlo byť za trať.

Bola totiž úzkorozchodná a koľaje lesklé, čo znamenalo, že tam muselo pravidelne dačo chodiť.

Aj keď kamarát hundral, odbočil som na cestu paralelnú k trati, a ajhľa, za chvíľou nám prišiel oproti nákladný vlak s Lxd2 a normálnorozchodnými nákladnými vagónmi na podvalníkoch. Otočil som auto a sledovali sme vlak až do cieľovej stanice Opatówek. Tam som filmoval, ako normálnorozchodná lokomotíva odtiahla vagóny. Ako posunovač videl nemeckú značku nášho auta, prišiel ku nám s otázkou: „Máte pálenku? Došla mi vodka“. Chcel som ho odbiť, ale skákal mi s prázdnou fľašou pred kamerou, takže som nemohol filmovať. Kamarát vytiahol 20 zlotých, na to ten človek zajasal a utekal do obchodu kúpiť pálenku.

Strojvodca úzkorozchodného rušňa nám kýval, nech prídeme k nemu na lokomotívu. Komunikácia voľajako fungovala, zo znalosti slovenčiny sme trochu rozumeli, aj slovníkom a rukami-nohami sme sa akosi vypomohli. Strojvodca sa najprv ospravedlnil za toho korheľa, že to vraj je jeden z najhorších pracovníkov, čo tam majú a tiež ho neznáša. Potom nám ukázal podrobne celý rušeň, predstavil nám svojho pomocníka a hovoril, že potom ide ešte vlakom do mesta Zbiersk, ale už nie naspäť. Keby sme chceli, tak by sme sa mohli zviesť na rušni, jeho pomocník by to zvládol aj sám, a on by išiel naším autom paralelne podľa trati.

Stanica Opatówek Wąskotorowy; zdroj: Ogólnopolska Baza Kolejowa

Bojazliví ľudia by si možno povedali „Len toto nie, veď Poliaci furt kradnú autá“, ale rozprávali sme s nimi predtým niekoľko hodín, tak sme cítili, že im môžeme dôverovať. Išli ešte na kávu a keď sa vrátili, predal som slávnostne kľúč od môjho auta a vyliezli sme na lokomotívu. Pomocník nám ukázal páku, s ktorou sa riadi rýchlosť s tým, že musíme ísť maximálne 20 km/h, lebo koľaje sú zlé. Často aj pozeral nazad, či sme náhodou nestratili vagón. Pred Zbierskom sme zastavili na stúpaní, pomocník sa ohlásil paní výpravkyni a dostal súhlas k vjazdu do stanice.

Keď sme chceli pokračovať v ceste, rušňu sa nechcelo. Vieme, ako to v októbri je, keď sú šmykľavé koľaje od množstva spadnutých listov. „Žiadny problém“, hovoril pomocník. Potom nám ukázal dve tlačidlá, kde bolo napísane „pieskovať“ respektíve „vypnúť ochranu proti preťaženiu“ a keď ich stlačil, najprv sa len preklzávali kolesá, ale za niekoľko minút sa vlak predsa len dal do pohybu. Po príchodu do Zbierska vyliezol z hytláku ten korheľ a hovoril nám „Dám vám tip, ta pani výpravkyňa je dobrá v posteli“. Keď to počula, nahlas zahrešila, zobrala výpravku a dala mu poriadne na zadok. Na to ten človek zobral svoj bicykel i išiel domov.

Stanica Zbiersk; zdroj: Ogólnopolska Baza Kolejowa

Medzitým dorazil aj strojvodca s mojim autom a pozval nás ku sebe domov na večeru. Jeho manželka nám uvarila chutný typický poľský bigos, pili sme kávu a kecali niekoľko hodín o všetkom možnom. Potom začal mudrovať, kde prenocujeme. Hovoril som, nech sa nestará, vrátime sa autom a keď na mne príde únava, tak by sme si na okraji cesty alebo v lese niekoľko hodín zdriemli v aute. „To nemôžete urobiť“, hovoril. „Teraz je október a v noci je zima. Viete čo, mám 5 km odtiaľ známu, ktorá má penzión a dokonca hovorí nemecky, lebo za NDR bola v Erfurte na brigáde česať chmeľ“. Tak sme tam za 35 DEM vrátanie raňajok prenocovali a do Starého Bojanowa sme pokračovali druhého dňa.

Rád by som tu aj ukázal fotky a video, ako sme ten vlak fotili a riadili, bohužiaľ CD, na ktorom to mám vypálené, už nefunguje. Niekoľko mesiacov na to sme sa tam zasa zastavili, tak môžem aspoň ukázať video, ako sme našich poľských kamarátov zasa stretli a filmovali sme ich vlak na ceste z Turka do Zbiersku. Vtedy som filmoval iba analógovo, na pásku, tak kvalita nie je valná: