Vernisáž výstavy: Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora

Do redakcie VLAKY.NET prišla milá pozvánka z Múzea dopravy. 13. marca 2014 krátko po 13:30 hod odzneli úvodné prejavy, ktoré by som zhrnul v krátkosti do jednej vety: Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora je jednou z dvoch normálnerozchodných ozubnicových železníc, existujúcich dnes v Európe. Od roku 2008 je chránenou kultúrnou pamiatkou. Výstava je stručným zmapovaním histórie tejto železnice, popisom jej technického zariadenia a prezentáciou aktivít, zameraných na jej využitie pre rozvoj cestovného ruchu zavedením turistických parných vlakov.

Výstava bude otvorená v rámci stálej expozície od 14. marca do 17. apríla 2014 a potom sa bude sťahovať do Tisovca.

Pri tejto príležitosti si dovolím pripomenúť, že VLAKY.net chcú tiež prispieť k obnovení historickej parnej prevádzky na trati. Ešte stále je možnosť prihlásiť sa na brigádu v Tisovci, ktorá sa uskutoční dňa 22. marca 2014. Prihlasiť sa môžete na tomto odkaze: Brigáda VLAKY.NET na zubačke v Tisovci.

Výstavu otvorili PhDr. Peter Maráky a Ing. Jiří Kubáček, CSc.

Niečo z histórie trate

Zdokonalenie spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci sa stalo predmetom rokovania uhorského parlamentu už roku 1872, keď bol (v dňoch 12. a 15.3.) schválený zákonný článok č. X o výstavbe spojovacej železnice. Jej výstavbe zabránili najprv technické problémy (pri prechode pohoria medzi Malohontskou a Zvolenskou župou by bolo treba akceptovať stúpanie väčšie ako 30 ‰), neskôr i hospodárska kríza 70. rokov. Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmannom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo - železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najskôr úsek Podbrezová - Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora - Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora - Bánovo (Gömörvég) so stúpaním až 50 o/oo sa v dĺžke 15,777 km, prvýkrát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl a pomerne ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, povoľujúci osové zaťaženie až 14 ton.“

Expozícia

Na 41,2 km dlhej trati Podbrezová - Tisovec so 4 stanicami a 1 výhybňou bolo vybudovaných   6 výpravných budov, 3 sklady, 1 výhrevňa a 12 strážnych stanovíšť. Len 1 zo 48 úrovňových priecestí bolo kryté závorami. Ťažký horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam: najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. Premiestnenie stanice v Podbrezovej, vynútené rozširovaním železiarní, si roku 1912 vynútilo postaviť tu novú výpravnú budovu.
Prevádzka na jednotlivých úsekoch bola otváraná v týchto termínoch: Podbrezová - Pohronská Polhora 15.12.1895 a Pohronská Polhora - Tisovec 3.11.1896.

Dvojlamelová Abtova ozubnica

Na ozubnicovej trati Tisovec - Pohronská Polhora boli prevádzkované 4 ozubnicovo-adhézne rušne triedy T VIb (od roku 1911 rad 41 MÁV, ČSD 403.5), vyrobené v lokomotívke Floridsdorf roku 1896 (výr. č. 1014 až 1016) a roku 1900 (výr. č. 1430), ktoré tu dopravovali osobné i nákladné vlaky.

Expozícia

Pre výstavbu druhého úseku z Pohronskej Polhory do Tisovca bolo nutné vzhľadom na sklonové pomery použiť dvojlamelový Abtov ozubnicový systém v dvoch úsekoch stúpania železničnej trate z oboch strán sedla Zbojská. Ozubnicové úseky majú celkovú dĺžku 5836 m s najväčším sklonom 50,2 promile tesne pred sedlom. Trať z Pohronskej Polhory vo výške 615 metrov nad morom do štyri kilometre vzdialenej Zbojskej vo výške 735 metrov n. m.
Dvojlamelová abtova ozubnica bola vybudovaná v úseku medzi železničnou stanicou Pohronská Polhora a výhybňou Tisovec-Bánovo . Ozubnica nezačína hneď v železničnej stanici, ale až na konci obce Pohronská Polhora. Náročný terén si vyžiadal vybudovanie odvážnych vysokých násypov a hlbokých skalných zárezov a výstavbu viacerých viaduktov, najznámejšie sú „Čertov viadukt“ , „viadukt Pod Dielom“ a viadukt Teplica.

Dobové dokumenty.

Po vypuknutí SNP sa partizánske skupiny pokúsili o prerušenie dopravy v okolí Tisovca práve zničením tohto viaduktu. Zámer sa im nevydaril, lebo asi po týždňovej oprave bola po ňom obnovená železničná prevádzka. Most zničili až ustupujúce nemecké jednotky v noci z 27. na 28.1.1945. Do základov boli zničené piliere a úplne rozbité konštrukcie. Na sklonku vojny ustupujúce nemecké vojsko vážne poškodilo trať na viacerých miestach, poškodené boli viaceré viadukty vrátane viaduktu Pod dielom. Po vojne tu boli vybudované len provizórne drevené mosty. Aj napriek prísnemu sledovaniu vznikalo na drevených mostoch k menším, či väčším požiarom.

Expozícia

Pri požiari 22. marca 1952 došlo k vážnemu poškodeniu medzi Bánovom a Zbojská, z tohto dôvodu  došlo k zastaveniu nákladnej a neskôr aj osobnej dopravy. Na drevené mosty okrem požiarov veľmi nepriaznivo vplývalo počasie. Až v roku 1959 bol do prevádzky uvedený nový most Pod Dielom a prevádzka bola obnovená. V roku 1961 sem boli dovezené dva diessel -hydraulické rušne radu T426, ktoré mali zabezpečovať najmä nákladnú dopravu. Tie boli neskôr prevezené do Čiech. 

Expozícia

Železničná trať je vzájomne poprepletaná s hlavnou cestou z Tisovca do Brezna, ale všetky križovania sú mimoúrovňové. Pôvodná trať obchádzala v Tisovci masív zvaný Kášterec a bola do železničnej stanice zaústená úvraťou. Pôvodne odchádzali vlaky z Tisovca úvraťou a práve tunel umožnil jej odstránenie.
Na nákladnú a osobnú dopravu tu boli nasadené ozubnicovo-adhézne rušne vyrobené roku 1896 v „lokomotívke“ vo Floridsdorfe pre túto trať. Išlo o tri kusy tendrových rušňov s usporiadaním D2´.  Označených neskôr ČSD ako 403.5. Svojimi parametrami patrili medzi najvýkonnejšie ozubnicové rušne. Na ozubnicovej trati bola stanovená maximálna rýchlosť 15 km/hod.

Film o železničnej trati: