V dňoch 22. a 23. marca sa konala brigáda v Tisovci. Oznam o tejto akcii sa objavil na stránkach magazínu VLAKY.NET s dostatočným predstihom. Zapáčila sa mi táto akcia. Zariadil som si doma rodinné záležitosti a prihlásil som sa. Túto akciu som chcel využiť i ako cestovateľský výlet.
Naplánoval som si to tak, že prídem v sobotu do Tisovca, porobím čo mi prikážu, vyspím sa tu a ráno o 8:06 vlakom Os 6752 vyrazím do Brezna. Tam počkám rýchlik R 821 Horehronec a týmto rýchlikom pôjdem cez Červenú Skalu a Margecany (mojou obľúbenou traťou) domov. Lenže Bufalo mieni a Terčík zmení. Ale poďme poporiadku.
V sobotu 22. marca som z našej dediny vycestoval autobusom o 3.50 hod. do Košíc, aby som o 5.23 hod. mohol rýchlikom R 810 Gemeran pokračovať do Jesenského. Všetko prebiehalo hladko. Autobus prišiel do Košíc s predstihom, takže som mal dosť času sa presunúť na železničnú stanicu. Zakúpil som si cestovný lístok a na prvom nástupišti ma už čakal môj rýchlik. Urobil som si dva nočné zábery (001,002) bez statívu na môj vlak a zaujal som miesto vo vozni. Cesta ubehla normálne, bez nejakých mimoriadností. Do Jesenského sme dorazili načas. Po vystúpení z vlaku som chcel vyfotiť nákladný vlak s dvomi rušňami rady 756 na čele, ale vlak sa už pohýnal, tak som stihol len v rýchlosti urobiť zábery na bočný pohľad týchto vynovených rušňov (003,004).
Prestúpil som do pristaveného motorového vozňa 812 016-4, ktorý ma ako vlak 6730 odviezol do Rimavskej Soboty (006,007). Mal som aj takú možnosť, že ostanem v Jesenskom do 8.44 hod. a do Tisovca sa poveziem vlakom 6706 priamo, bez prestupovania v Rimavskej Sobote. Lenže to vyše hodinové čakanie v Jesenskom sa mi nepáčilo. Radšej som zvolil vyčkať tých 80 minút v Rimavskej Sobote. Túto stanicu som ešte osobne nenavštívil, tak som chcel urobiť ďalší bod do mojej pomyselnej mapy navštívených staníc. Po príchode do Rimavskej Soboty som si urobil na slnkom vyhriatej lavičke raňajky z domácich zásob. Poprechádzal som sa po stanici, pozrel a vyfotil stanicu aj z ulice (010).
Staničná budova žst. Rimavská Sobota z ulice © Ondrej Krajňák
Na fotkách 006,007,008 vidno pod strechou nástupišťa zvislé biele latky. Tieto drevené akoby záclonky, slúžili kedysi za čias rozvinutého socializmu ako podklady na umiestnenie transparentov s plamennými heslami. Takýmto spôsobom sa zdobili viaceré stanice. V stanici už stál motorový vozeň 812 029-1. Tieto dva motoráky, teda ten môj 812 016-4 a 812 029-1, odišli po ôsmej hodine niekam na tisovecké zhlavie. O 8.13 dorazil z Tisovca vlak Os 6705 tvorený motorovým vozňom 812 002-8. Hneď po jeho zastavení zašli na tento motorový vozeň vyššie spomínané dva vozne už spojené do dvojice a vytvorili tak trojvozňový vlak, ktorý hneď o 8.15 odišiel do Jesenského ako vlak 6244 (008,009).
Krátko pred deviatou prišiel z Jesenského opäť môj motoráčik 812 016-4, ktorým som prišiel do Rimavskej Soboty a teraz už ako vlak 6706 ma odviezol do Tisovca. Do Tisovca sme dorazili načas, o 9.58 hod. Už po vystúpení z vlaku som videl, že brigádnici makajú. Zvítal som sa s priateľmi, prezliekol som sa do pracovného a pustil som sa do práce aj ja. Budova bývalého staničného bufetu sa má premeniť na múzeum. Čo všetko sa tu robilo, opísal už
Pio vo svojej veľmi rýchle spracovanej a zverejnenej reportáži, ktorú ste si mohli prečítať
ešte za horúca. Preto tu nebudem opisovať to, čo už tu napísané bolo. Chcem len povedať, že každý, kto tam bol, svojím spôsobom pomohol. Každý si zverenú prácu urobil. Spoznal som nových ľudí.
Brigádnici v akcii © Ondrej Krajňák
Na dobrosrdečnosť domácich, ktorou nás rozmaznávali, budem dlho spomínať. Je to kraj veľmi dobrých ľudí. Je to kraj s krásnou prírodou. Žičilo nám aj počasie. Podvečer, keď sa už práce dokončovali, ma oslovil môj kolega z nášho klubu KHKV Terčík, či s ním nepôjdem do Čierneho Balogu. V prvej chvíli som si myslel, že žartuje. Ale keď mi povedal, že tam ide aj na noc, tak som neváhal. Zbalil som si svoje veci, rozlúčil sa s priateľmi a len tak, v pracovnom oblečení sme nasadli do jeho auta a vydali sa do Čierneho Balogu. Išiel s nami ešte jeden člen nášho klubu Dominik. A tu sa začína meniť môj pôvodný cestovateľský plán. Je jasné, že úsek trate 174 Tisovec – Brezno už vlakom neprejdem.
Hneď po príchode do Čierneho Balogu sme sa zvítali s domácimi a vybrali sme sa do neďalekej krčmy na pivo. Cestou sme stretli ešte jedného domáceho, ktorý sa pripojil k nám. V krčme sme posedeli, popili nejaké pivá a vrátili sa na staničku. Zaľahol som hneď do postele a spokojne zaspal. Ráno o siedmej ma zobudili, na stole už boli pripravené raňajky. Najedol som sa, v rýchlosti som urobil niekoľko záberov staničky a pred ôsmou sme sa už viezli autom späť do Tisovca. Ja som však do Tisovca nešiel. Mňa vyložili na stanici v Brezne, aby som tu mohol pokračovať v mojom cestovaní. Bolo iba osem hodín, môj rýchlik Horehronec má ísť až o 10.47, tak čo tu budem robiť tak dlho? Uvažujem. Chodil som po opustenej stanici, fotil som.
Stroj na orezávanie konárov s príznačným menom v žst. Brezno © Ondrej Krajňák
Napríklad starý betónový odpadkový kôš (088) so značkou ČSD. Stál tam pre mňa zvláštny stroj, ktorý som videl prvý raz, označený ako Bobor a zrejme slúži na orezávanie konárov okolo trate (086, 087). Vtom pristavili motorový voz i s prívesným vozňom. Pozrel som do cestovného poriadku a zistil som, že táto súprava odíde ako Os 7708 o 8.26 hod. do Banskej Bystrice. Ak sa s ním do Bystrice zveziem, budem mať dosť času počkať svoj rýchlik tam. A tak som aj urobil. Kúpil som si cestovný lístok do Banskej Bystrice a hneď aj ďalší pre cestu späť z Banskej Bystrice do Košíc. Nastúpil som do prívesného vozňa a usadil som sa na zadné sedadlo, aby som mohol sledovať trať. Bolo to celkom zaujímavé.
Tak som sa viezol a spomínal na staré časy, keď v Podbrezovej bola stanica plná nákladných vozňov. Nie ako dnes. Zopár vozňov a rušeň 746 012-4 (093), ktorý zrejme čakal na ďalšie vozne zo železiarní. Spomínal som na to, keď do cementárne Šalková denne prichádzal ucelený vlak naložený vysokopecnou troskou z VSŽ Košice. Tieto troskové vlaky išli z Hanisky pri Košiciach cez Košice, Margecany a Červenú Skalu do Šalkovej. Nikdy nezabudnem na ten dunivý zvuk Sergejov, ktoré ťahali hore hladovou dolinou ťažké nákladné vlaky. Poznám túto trať, poznám tento kraj, pretože mám príbuzných na Dobšinskej Maši, čiže na Dedinkách. Už dobrých päťdesiat rokov sem chodievam. Kedysi tu bol čulý dopravný ruch. A dnes?
Budova zastávky Dedinky © Ondrej Krajňák
Žiadna nákladná doprava. Zastávka Stratená bola kedysi dokonca aj hláskou. Bolo tu návestidlo, nakoľko traťový úsek medzi dopravňami Mlynky a Dobšinská Ľadová Jaskyňa je 10 km. Urýchlil sa tým sled za sebou idúcich vlakov. Nuž a takto zahalený v spomienkach som sa dokymácal až do Banskej Bystrice. Poprezeral som si stanicu. Aj tu bolo predpoludním málo ľudí. Málo vlakov. Práve odchádzal rýchlik EX 222 Detvan. Po jeho odchode stanica zmĺkla. Prešiel som na druhé nástupište a tu som si počkal na svoj rýchlik. R 821 Horehronec prišiel načas. Ťahal ho rušeň 754 055-2, ktorý ešte stále odoláva blonskiáde (098). Nastúpil som do posledného vozňa, do predposledného kupé (v poslednom bol fúrik pojazdného bufetu), aby som mohol cez zadné okno niečo vyfotiť.
V Polomke som fotil nešťastné priecestie , na ktorom 21.2.2009 pri zrážke vlaku s autobusom zahynulo 12 ľudí. Aspoň si myslím, že to, čo som na snímkach 100 a 101 zachytil, je ono priecestie. Už je vybavené výstražnými svetlami. Počas jazdy som cez zadné okno fotil niekoľko pre mňa zaujímavých staníc a zopár tunelov. Stalo sa mi však, že som Telgártsky tunel prespal. Nejako som sa pozabudol. Až keď vlak vbehol do tmy, som si uvedomil, že už je tu špirálový tunel. Fotil som potom tunely medzi Dobšinskou Ľadovou Jaskyňou a Dedinkami (106-114). Táto trať je veľmi zaujímavá. Viezol som sa tade veľa krát, ale vždy sa sem rád vraciam. Aj preto som volil cestu domov z Tisovca po tejto trati. Za Stratenou, medzi Stratenským a Hamrickým tunelom sa Hnilec začína rozširovať.
Stratenská píla © Ondrej Krajňák
Tu začína (končí) vodná nádrž Palcmanská Maša. Na snímke 115 je vidno v pozadí Stratenskú pílu a tu je vidieť, že to už nie je riečka, ale vodná nádrž. Trať pretína túto širokú vodu dvakrát (116,117), kým sa dostane na vysoký násyp, ktorý rozdeľuje túto priehradu na dva celky. Jeden väčší, ktorý siaha k obci Dedinky a tá menšia časť vodnej nádrže obmýva brehy osady Dobšinská Maša, ktorá správne patrí pod obec Dedinky. Za týmto násypom, hneď pri priehradnom múre je zastávka Dedinky. V časoch minulých, boli Dedinky vyhľadávanou rekreačnou oblasťou jak v lete, tak i v zime. Vlakmi sem dochádzali stovky rekreantov. Teraz tu vystúpili dvaja ľudia (120). V Dedinkách v stanovom tábore stanovalo kedysi veľmi veľa turistov.
Prikladám pohľadnice z čias minulých. Na snímkach 127 a 128 je stanový tábor pri priehrade. Sú to pohľadnice zo šesťdesiatych rokov. Na snímke 128 ešte nestál hotel Priehrada. Na snímke 129 je hotel Priehrada začiatkom sedemdesiatych rokov. Na parkovisku pred hotelom stoja osobné autá tejto doby. Na zábere 130 je celkový pohľad na priehradu z čias, keď zastávka Dedinky bola ešte drevená. Pod priehradným múrom je vidieť osadu Palcmanská Maša, podľa ktorej dostala pomenovanie i vodná nádrž. Ale v minulosti sa v rôznych publikáciách objavoval i názov priehrada Dedinky. Za Dedinkami až po Margecany ma už nič zaujímavé neupútalo, tak som už viac cez špinavé sklo zadných dverí nefotil.
Pohľadnica z čias, keď ešte zastávka Dedinky bola drevená © Otakar Nehera
Sedel som, pozeral z okna na tie krásne lesy a opustené osady vôkol trate, ktoré ožívajú už len počas víkendov. Starí obyvatelia tejto hladovej doliny už vymreli a mladí odišli za prácou. Prevažná väčšina chalúp už slúži len na rekreáciu. Cesta mi rýchlo ubehla a už som bol v Margecanoch. Vyfotil som si tu dva motoráky (122, 123) a trochu skrytú za vagónmi žehličku s favoritom (124). K tej žehličke chcem dodať, že tá mašinka slúži v Margecanoch už takmer dvadsať rokov. Fotil som ju v Margecanoch 6.1.1995 ešte s pôvodným číslom E 458.0050 (125). Môj prípojný rýchlik R 603 Čingov meškal asi 15 minút, ale mne to nevadilo. Svoj autobus z Košíc do Sečoviec som stíhal a tak som sa mohol spokojne vrátiť domov.
Výlet to bol vydarený. Brigáda užitočná. Som rád, že som sa tejto akcie zúčastnil. Spoznal som nových ľudí. Mám kopec nových zážitkov.
Úvodná snímka: Tisovecká súprava T 444.1082 s vozňami © Ondrej Krajňák
