VLAKY.NET 2004 - 2014

Mnohí z nás sú zároveň i účastníkmi tejto jazdy, ktorá má symbolicky na desiate výročie cieľ cesty rovnaký, ako tomu bolo pri výročí prvom - Banskú Štiavnicu. Dnes však nejde len o také ledajaké cestovanie a stretnutie s tvárami známymi i neznámymi. Ide o cestovanie v čase, ktoré je možné aj priamo tu vo virtuálnom priestore, ak podľahneme príležitosti zaspomínať si na začiatky existencie VLAKY.NETu a zhodnotiť roky minulé.

Tieto spomienky sa podarilo zhmotniť v knihe Desaťročie VLAKY.NET, ktorú sme vám pred pár dňami predstavili a máte možnosť zakúpiť si ju prostredníctvom e-shopu, ale nech by bola akokoľvek dokonalá, nemôže obsiahnuť naše vlastné myšlienky. Teraz vážne - koľkí z vás si pamätajú na celkom prvé nesmelé krôčiky nášho portálu, respektíve na prvý kontakt s ním? Jeho zakladateľ, Marián Madara alias MAYO, spomína na úplné začiatky takto:

"Aj tento príbeh sa v podstate začal písať pri kamarátskych rozhovoroch. Tie sa odohrali v jednom z mojich predchádzajúcich zamestnaní, kde sa mi vtedajší kolega Tomáš zvykol po príchode do práce pochváliť, aká bola jeho ranná cesta vlakom zo Záhoria do Bratislavy. Postupne ma zaúčal do základných princípov železnice, vysvetlil mi, prečo napríklad nechodili zelené elektrické rušne v okolí Bratislavy, prečo som červené elektrické rušne pred mojim príchodom z Košíc do Bratislavy nikdy nevidel, vysvetlil mi čo znamenajú jednotlivé kombinácie svetiel na železničných semafóroch, ako som vtedy návestidlá nazýval. A mne to pomaly začalo dávať zmysel. V železnici som začal vnímať systém, podľa ktorého tento gigantický kolos funguje a na základe ktorého si medzi sebou rozumejú ľudia, ktorí sa nikdy predtým v živote nestretli.

A tak sa stalo, že za prvé nasporené peniaze som si kúpil digitálny fotoaparát. Vtedy to ešte nebol artikel, ktorý bolo možné kúpiť v supermarkete z týždňovej výplaty. Prvé fotografie patrili, ako inak, vláčikom. Keď už fotky boli nasnímané a uložené v počítači, naskytla sa otázka, čo s nimi? Bolo by fajn ich uverejniť na nejakom mieste na internete, aby si ich mohli pozrieť aj ďalší. Avšak v tom čase stránok na zdieľanie fotografií bolo ako šafránu. A vtedy bol položený základ toho, čo počas nasledujúcich 10 rokov prerástlo v niečo, čo dnes poznáme pod značkou VLAKY.NET. Prvé fotografie vláčikov sa objavili na internete, k ním občas pribudla nejaká aktualita, nejaký zážitok z cesty vlakom. Ale čo bolo najpodstatnejšie, začali sa pridávať ďalší ľudia, ďalší aktívni prispievatelia našich stránok, ich ďalší tvorcovia."

Fotografická spomienka na leto 2004 (721.047 v čele motorového vlaku Štúrovo - Levice), nám tiež pripomína ako ten čas letí...

Konštrukcia stránky vznikala v Mariánovom voľnom čase od začiatku roka 2004, až v marci dosiahla štádium, kedy do nej -vtedy ešte v neverejnom móde - bolo možné pokusne uploadnúť prvé aktualitky. Súčasne s tým vznikali aj ostatné, nám dobre známe sekcie - diskusné fóra, intterná pošta, burza a iné. V apríli 2004 už práce pokročili natoľko, že stránka sa konečne mohla bez hanby verejne ukázať v sieti internetu všetkým ostatným. Dátumom, odkedy začala pravidelne prinášať aktuality zo sveta železníc je však až 17. máj 2004. Odvtedy má toto obdobie na prelome apríla a mája, v ktorom sa okrem prírody prebudil a "zakvitol" jeden nenápadný portál, osobité postavenie medzi všetkými ostatnými.

Stránka však nemohla a ani nikdy nestála na jedinom človeku, ale o jej chod sa starali viacerí redaktori a spolupracovníci. Počas jej existencie až do súčasnosti sa takto vystriedalo celkovo 13 ľudí, z ktorých každý sa svojim spôsobom pričinil o jej napredovanie:

Martin Beták (Djexpres)
Marián Dujnič (Garin)
Jozef Gulík (Dodi)
Peter Krušinský (Peršing)
Marián Madara (Mayo)
Igor Molnár (Igi)
Roman Pethö (T478.1001)
Marián Rajnoha (M@jo)
Miroslav Sekela (Mirec)
Marián Šimo (Koko)
Milan Vojtek (Shalomek)
Ivan Wlachovský (Pio)
Zbyněk Zlinský (Zbyněk)

Desiate narodeniny, ktoré si dnes pripomíname, však nedosiahol VLAKY.NET len tak, sám od seba. Kde by dnes bol, nebyť vášho záujmu, vašich aktualít, reportáží, informácií a príspevkov v diskusiách? Preto je dnešné výročie naše spoločné.