Stručný balkánsky železničný románik

Keďže sme danú trasu doteraz absolvovali vždy len v noci, konečne bola príležitosť vychutnať si ju naplno aj objektívom fotoaparátu. A tak som sa po niekoľkých „cvaknutých“ panorámach priľahlých miest zameral práve na železničné objekty.

Belehradské zátišie s vozňami na prepravu automobilov © Bc. Martin Grendel

Cesta ubiehala pomerne rýchlo a po necelých dvoch hodinách sme sa ocitli v Novom Sade. Pre mňa doposiaľ nepoznanom meste, čo automaticky znamenalo nevyhnutnosť porozhliadať sa. A kde inde začať ako priamo v stanici a jej okolí?

Budova železničnej stanice Novi Sad © Bc. Martin Grendel

Len pár metrov od budovy stanice ma zaujal muzeálny exponát parnej lokomotívy a socha železničiara. Vďaka tabuľke na mašinke som pochopil, že slúži ako spomienka na rok 1883, kedy prešiel po trati medzi Novim Sadom a Suboticou prvý vlak. Rušeň tu bol na túto počesť umiestnený 15.4.1988.

Pamätník venovaný železničnej histórií © Bc. Martin Grendel

Po presune do centra mesta, kde sme si naplno užívali leto a voľno niekoľko dní, som sa na stanicu opäť dostal až v podvečer nášho odchodu zo Srbska. A hoci som bol pri fotografovaní upozornení na zákaz tejto činnosti v priestoroch stanice policajtom, predsa som len stihol čo-to nafotiť.

Rušeň 621-111 počas posunu alebo Pozdrav z Jihlavy © Bc. Martin Grendel

Keďže milujem Balkán a do Srbska sa budem určite aj v budúcnosti vracať pravidelne, nabudúce sa budem snažiť navštíviť aj širšie okolie samotnej trate. Myslím si, že stanice v Belehrade a Novom Sade mám zmapované dostatočne. Na škodu je len fakt, že tu nepremáva až toľko vlakov ako v iných, vyspelejších krajinách Európy ...