S fotoaparátom za vlečkovými rušňami
Naša záľuba vo fotení vlakov má rôzne podoby. Niekto rád fotí idúce vlaky na trati, niekomu stačí fotiť rušne v depe, či v stanici, niekto sa zameriava len na určitý typ hnacích vozidiel, iný zas hľadá rôzne pracovné stroje. Nech už je to tak, či onak, každému z nás sa občas pritrafí fotiť i rušne vlečkové. Stretnete ich niekedy náhodou, tak si ich vyfotíte.
Ale mnohí z nás vlečkové rušne fotia cielene. Vyhľadávajú možnosti ako sa dostať do niektorého podniku a vyfotiť si tam podnikový rušeň. Ja som robil takmer štyri desaťročia v podniku s asi najväčšou vlečkou na Slovensku, vo východoslovenských železiarňach, ktoré sa od novembra 2000 nazývajú U.S. Steel Košice. V jednej svojej reportáži píšem podrobnejšie o práci v Haniske. Niektoré fotky rušňov železiarní, ktoré sú v tejto reportáži, boli aj v reportáži predošlej. Dávam ich sem preto, aby ste pri prezeraní tejto reportáže nemuseli preklikávať inam.
T 211.0632 na pomníku pred budovou vo VSŽ Košice © Ondrej Krajňák
Na pomníku stojí preto, lebo je to prvý rušeň, ktorý došiel do podniku v roku 1960, keď sa železiarne začali budovať. Za zmienku stojí stroj na zábere č. 007. Je to diaľkovo riadený elektrický stroj, ktorý tlačí súpravy ložených vozňov do výklopníka. Medzi zamestnancami sa nazýva teležka. Ako toto pomenovanie vzniklo, neviem povedať. Len sa domnievam, že vzniklo z nejakej sovietskej skratky typu stroja. Teležky vraj boli dovezené zo ZSSR. Na zábere vidno, že zberače napätia má naboku.
Niektoré rušne sa tu objavia dva a jeden dokonca tri razy. Stále v inom nátere. Na zábere 025 sú dva rušne, T 448 0641 a T 448 873, ktoré som fotil práve v čase, kedy došli zo Zvolena. Boli v prenájme ako výpomoc, zrejme za podnikové stroje, ktoré sa vo Zvolene v tom čase podrobovali rekonštrukcii na stroj 724. Na záberoch 026 a 027 sú zase dva stroje - 740 649-9 a 740 853-7 zo ŽOS Vrútky, ktoré boli tiež len zapožičané. Takýchto prenajatých rušňov sa v tomto podniku vystriedalo viac.
740.853-7 U.S. Steel Košice v Haniske © Ondrej Krajňák
Ďalšou vlečkou, ktorú som navštevoval častejšie, je vlečka TSS v Haniske pri Košiciach. Neskôr sa to volalo Železničné stavby. Z tejto vlečky mám zábery 055 až 068. Od čísla 059 nasledujú fotky rôznych rušňov z rôznych vlečiek. Väčšinu z nich som fotil náhodou. Len na niektoré som sa vybral cielene. Aj pri cielených výletoch na vlečky nie je vopred zaručený úspech. Aj tu musíte mať často aj trochu šťastia. Napríklad na zábere 069 je rušeň LDH 45-017. Keď som bol v roku 1997 na liečení v Trenčianskych Tepliciach, vybral som sa jedného dňa vlakom do Lednických Rovní.
Vedel som, že sú tam sklárne, tak som sa išiel pozrieť, či niekde cez plot neuvidím ich podnikový rušeň. A šťastena stála pri mne. Ich podnikový rušeň práve posunoval a vyťahoval vagóny z vlečky, tak som si ho mohol odfotiť. Na záberoch 070 a 071 je rušeň T 239 0025 vo Ferone Košice. Do areálu tohto podniku nebolo problém sa dostať, takže som si ho mohol fotiť dva krát. V roku 2001 som fotil v Haniske pri Košiciach rušeň V-60 1754 (072). Stál pod oknami našej budovy snáď dva dni, potom sa stratil. Neviem, alebo nepamätám, za akým účelom bol v Haniske a komu patril.
V- 60.1754 v Haniske pri Košiciach © Ondrej Krajňák
Možno išiel na zošrotovanie. V Kriváni som fotil z okna rýchlika malého kocúra T 212 1595 (075). Neviem, komu patril. Jeho brata, T 212 1596 som fotil o rok neskôr vo Vrútkach (076). Keď som býval v Košiciach na sídlisku Nad jazerom, často som chodil do roboty tak, že som išiel zo sídliska peši okolo hydinárskych závodov, sila, mlyna, kovošrotu a iných podnikov, ktoré stáli na mojej trase do Barce na stanicu. Tak som tam v roku 2001 objavil pekne natretý rušeň T 448 721, ktorý patril firme Izra (077).
V máji 2003 som sa vybral vlakom do stanice Slavec jaskyňa. Vzal som si aj bicykel. Chcel som tam počkať na podnikové rušne vápenky. Asi som si vybral zlý deň, ale vo fabrike sa nič nehýbalo. Tak som pozbieral odvahu a zašiel som na vrátnicu firmy. Opýtal som sa vrátnika, či mi nevie povedať, kedy budú pristavovať vozne do stanice. Vrátnik mi to povedať nevedel, dokonca mi povedal, že dnes určite nie, lebo nevidel ísť do roboty rušňovodiča. Preto zavolal vedúceho dopravy a povedal mu o mne. Predstavte si, že pán vedúci prišiel na vrátnicu a pozval ma do ich garáže, kde stojí rušeň T 444 0037.
T 444.0037 podniku Kalcit Gombasek © Ondrej Krajňák
Dovolil mi ho odfotiť (078). Potvrdil slová vrátnika, že dnes pristavovať nebudú. Videl som v diaľke aj malého kocúra. Stál natlačený medzi vozňami a ešte v proti svetle, takže na fotenie nie ideálne postavenie, ale aj tak som k nemu nemohol ísť, lebo pán vedúci sa ponáhľal na poradu. Bol som spokojný aspoň s jedným úlovkom. Tak som sa pekne poďakoval a natešený som sa pobral na bicykli smerom domov. Mal som čas, bolo pekné počasie, tak som išiel na bicykli po Turňu nad Bodvou. Tu som na stanici fotil U. S. Steel rušeň 770 511-4 s vlakom kamenár pre železiarne (079). Domov som už cestoval vlakom.
Kocúra T 211 1720 vlečky Solivary Prešov (080) som fotil tak, že sme raz s rodinou cestovali vlakom cez Prešov. Z vlaku, ešte pred stanicou, som zbadal tento rušeň. Pri prestupovaní sme mali dosť času, tak som zo stanice zabehol k Solivaru a vyfotil som si tento stroj. O záberoch 082 a 083 by som mohol vyprávať dlhšie. Fotil som ich v decembri 2003 na koľajach bývalej Magnezitky v Košiciach. Nebol som tam vtedy sám. Bol tam so mnou mladý kamarát Lukáš z Bratislavy. Musím povedať, ako sme sa zoznámili.
T 238.0038 na vlečke Komag Košice © Ondrej Krajňák
Raz, v roku 2003, som v robote kráčal po ceste v koľajisku v Haniske. Išiel som na niektoré pracovisko riešiť nejaké služobné problémy, keď tu vidím oproti mne muža s asi pätnásťročným chlapcom. Ešte sme sa ani nestretli a pán už vykročil proti mne a ospravedlňujúcim tónom mi vysvetľoval, prečo sú tu. Bál sa, že im vytknem, že tu nemajú čo robiť a podobne. Ja som si kľudne pána vypočul. Vysvetlil mi, že sa zaujímajú o vlaky a tak si chceli podnikové rušne vyfotiť. Boli vyľakaní, čakali, čo im poviem.
A ja som im povedal, že ja som nakazený podobným syndrómom vlakofilstva, takže ich plne chápem, nech si dávajú pozor aby sa im nič nestalo. Pozval som ich k nám na návštevu. No a tak potom v decembri Lukáš prišiel k nám a behal po košických vlečkách. Na tej magnezitárskej vlečke som bol s ním. Pekné rosničky, jednu zelenú a jednu modrú (086, 087) som v júli 2004 stretol na stanici v Slovenskom Novom Meste náhodou. Stáli odstavené s vozňami na opravy a montáž trolejového vedenia firmy ELTRA. Na fotkách 088 – 091 sú rušne firmy Interport.
T 669.5501 Interport v Haniske pri Košiciach © Ondrej Krajňák
Je to prekladisko rôznych tovarov zo širokorozchodných vozňov do normálnerozchodných. Situované je vedľa Centrálneho prekladiska rúd U. S. Steel Košice. Širokorozchodný rušeň T 669 5501 (090, 091) pracoval dlhé desaťročia pre železiarne. Rušne na záberoch 092 až 096 vznikli v jeden deň na jednej plánovanej, cielenej akcii. Organizátorom bol Igi. On ma pozval, tak som to neodmietol. Aj na tejto akcii bol s nami Lukáš z Bratislavy. Cestovali sme z Košíc traja autobusom do Rožňavy. Tu nás čakal jeden mladý muž, Igiho kamarát, ktorý nás autom odviezol do Kovostroja Dobšiná.
Mali sme šťastie, lebo ešte pred Dobšinou, na stanici Vlachovo, kde je odovzdávkové koľajisko vlečky Kovostroj, práve posunoval rušeň T 334 0905. Vyfotili sme ho a išli sme do fabriky. Igi na vrátnici vybavil potrebné formality. Vstup do podniku mal vopred vybavený a tak sme šli do podniku a fotili odstavený rušeň T 444 1503. Tento stroj pracoval pôvodne vo VSŽ. Kovostroj Dobšiná bol istý čas dcérskou spoločnosťou Východoslovenských železiarní, takže asi tak sa dostal do Dobšinej. Cestou z Dobšinej do Rožňavy sme sa zastavili v Nižnej Slanej. V areáli bývalých Železorudných baní sme fotili dva rušne (094 a 095).
T 448.0947 v Nižnej Slanej © Ondrej Krajňák
Pofotili sme a vrátili sme sa autom do Rožňavy. Kamarát, ktorý nás vozil autom, musel ísť preč, nám sa ale domov ešte nechcelo, mali sme dosť času. Štyri rušne, štyri trofeje za jeden deň sa nám málilo, tak sme sa autobusom presunuli do Lubeníka. A tu sme mali šťastie na rušeň T 419 1514 (096) magnezitových závodov Slovmag. V Jelšave sme sa do fabriky nedostali, tak sme počkali autobus a pobrali sa domov. Päť trofejí za jeden deň asi stačilo. Ak som niečo napísal nesprávne, alebo nepresne, Igi ma môže opraviť, alebo doplniť. Nemám presné poznámky z tohto výletu, pamäť už vekom slabne.
Rušeň T 334 0624 (097) som fotil v roku 2005 v areáli podniku Zdroj Košice. Zaujímavosťou tohto stroja je to, že tam stál na koľaji, ktorá už nemala na konci koľaje výhybku a napojenie na ďalšiu vlečkovú koľaj. Proste stál na krátkom koľajnicovom páse, ktorý nikam neviedol. Ako sa potom odtiaľ dostal, neviem. Rušeň 740 949-3 na snímke číslo 098 som fotil síce v Haniske pri Košiciach na koľajach vlečky Železničné stavby ale predpokladám, že tam bol odstavený len z núdze. Zrejme pracuje pre niektorého súkromného dopravcu.
740.949-3 v Haniske pri Košiciach © Ondrej Krajňák
Na snímke číslo 099 je žltý rušeň T 448 0524 v depe Haniska pri Košiciach. Videl som, sfotil som, ale neviem, akej firme patrí. Zrejme bol v depe na opravu. Ani osud rušňa T 334 0087 (100) nepoznám. Fotil som ho náhodou na stanici v Kapušanoch pri Prešove. Podľa čísla by mal patriť železnici. Ale to by mal logo našich spoločností na kabíne. Preto si myslím, že je to podnikový rušeň nejakej firmy v okolí. Rovnako nepoznám ani majiteľa rušňa 740 804-0. Fotil som ho náhodou na stanici v Michaľanoch. Je možné, že aj tento pracuje pre súkromného dopravcu. Takýchto strojov v súčasnosti stretávame na tratiach dosť veľa.
Aj rušeň 742 622-4 (103) stál na stanici v Čani a zrejme čakal na svoju záťaž. Alebo, že by patril nejakej firme na údržbu tratí? Preto to číslo 622? V Čani som fotil aj prasiatko T 212 0562 (104). Patrí firme ŽPSV, ktorá sa nachádza blízko stanice. Vyrábajú sa tam rôzne betónové prefabrikáty a tiež betónové podvaly pre železnice. Vo Vagónke Trebišov stál odstavený zelený rušeň T 334 dosť dlho. Číslo som nevidel. Keď ho začali pomaly rozoberať, nasadil som teleobjektív a torzo som odfotil (106). V areáli podniku stojí aj modrý širokorozchodný čmeliak, stále na tom istom mieste (107). Zaujímalo by ma jeho číslo.
Vlečka Vagónky Trebišov s neznámym rušňom © Ondrej Krajňák
Bol som pri vrátnici podniku. Hovoril som s vrátnikom. Povedal mi, že je veľmi ťažké získať povolenie na vstup a fotenie. Hneď naproti vrátnici stojí rušeň 772 001-4. Nemohol som ho ani cez plot fotiť, lebo sú tam pred vrátnicou kamery, a keby ma zachytili že fotím, mal by z toho potom sám vrátnik problémy. Na snímkach 108 a 109 sú podnikové rušne firmy Palma Sečovce. Tieto rušne som fotil legálne. Raz som sa obšmietal okolo vrátnice, pozeral som z diaľky na rušne. Po chvíli prišiel ku mne SBS-kár, že čo by som rád. A ja mu rovno, že odfotiť tie dva rušne by som chcel.
A on na to, že žiadny problém. Zavolá vedúceho a s ním si ich pôjdem vyfotiť. A aj sa stalo. Zavolal vedúceho, vedúci so mnou išiel k mašinkám a ja som si ich vyfotil. I to sa stáva. Dobrí ľudia ešte nevymreli. Pán vedúci mi prezradil, že je voči mne ústretový preto, lebo aj on má koníčky a vie, aké to je, keď mu niekto bráni tešiť sa z tých koníčkov. Ja som sa na stanici v Sečovciach už niekoľko krát pýtal výpravcu, kedy pristavujú vlečkári vozne. Vyfotil by som si tie rušne pri posune v stanici, ale výpravcovia mi nikdy nevedeli povedať termín pristávky.
710.694-8 na vlečke Palma Sečovce © Ondrej Krajňák
Že to vraj nie je pravidelná nakládka, takže vlečkári len jeden deň vopred oznámia pristávku. Rušne na snímkach 110 až 112 sú podnikové rušne Chemko Strážske. Odovzdávkové koľajisko je medzi podnikom a železničnou stanicou. Raz pri rodinnom výlete, keď sme išli okolo, som zbadal , že oba rušne sú na odovzdávkovom koľajisku, tak som tam zaparkoval a odfotil som si ich. Jeden rušeň mal dokonca otvorené dvere do kabíny a rušňovodiča nikde. Tak som drzo vliezol do kabíny a vyfotil si pôvodné číslo. Tie rušne sú zo série vyrobenej pre Poľsko. Mali označenie také, že za číslom bolo aj písmeno P.
A na záver posledné tri zábery 113 až 115 vznikli z okna z rýchlika. Aj to je jeden zo spôsobov, ako vieme získať fotografiu mašinky, ktorá nám do zbierky chýba. Ale to už vlastne všetci poznáte a určite ste si to už vyskúšali. Tento spôsob lovu má však jednu nevýhodu, a to takú, že ak na rušni nevidno logo firmy, tak sa z rýchlika nedozviete, komu stroj patrí. To je asi všetko z mojej zbierky vlečkových rušňov. Budem rád, ak ma niekto opraví, alebo doplní, najmä pri fotkách rušňov, ktorých osud nepoznám.Galéria
Súvisiace odkazy
- Zoznam železničných vlečiek v ČR a SR, 30.12.2021 8:00
Diskusia
