Dušičkový víkend na Hornej Nitre

Je ráno, prvého novembra. Noc bola relatívne jasná, na zemi vidieť, že mrzlo. Hoci pri pohľade na oblohu vidím kde tu nejaké to mračno, som optimisticky naladený a hovorím si, že dneska by to šlo. Vyrážam. Najskôr do garáže, kde parkuje môj dnešný spoločník. Predtým, ako s Feldou vyrazím, musím si určiť miesto, kde by sa dalo niečo odfotiť. Handlovsko vyzerá byť dosť hmlisté, preto sa vydávam smerom na Nováky, hoci do samotných Novák sa nakoniec nedostávam, ale ostávam pri dedine Koš. Môj prvý vyvolený vlak na fotenie je Os 5001.

Slniečko svieti a prízemný mráz začína pomaly ustupovať. Na onom zmieňovanom osobáku z Nových Zámkov ide na moje prekvapenie tandem okuliarnikov. Keď podídu bližšie, zistím, že prvý stroj je 750.201, druhý 750.131. Prvý kus je už komplet ošklbaný od tabuliek, akurát na druhé čelo jej pribudla akási biela náhrada. 131 bola na výpomoci vo Zvolene a takto bola prevážaná domov do Prievidze.

Ďalším vlakom, ktorý by som si rád odfotil je rýchlik 722. Ten sa u nás dá poriadne fotiť iba v zimnom období, inak naň nie je moc dobrý násvit. Presúvam sa o čosi bližšie k Novákom.

Jedná sa vlastne o súpravu od prechádzajúceho osobáku. Aj HDV by malo byť podľa obehu rovnaké, samozrejme, do hry však vstupujú periodické prehliadky či prípadné poruchy, a tak v tomto prípade došlo v Prievidzi k výmene lokomotív, do Leopoldova už smeruje 754.069. Na obrázku prechádza popri VOP Nováky.

Uvažujem, čo ďalej. Slniečko sa vcelku drží, aj keď svieti skrz opar nad pohorím Vtáčnik. Od Prievidze už nepôjde zrejme nič a na vlaky od Novák tu nemám násvit. Vraciam sa preto na miesto, kde som fotil prvý obrázok. Je niekoľko možností čo môže ísť. Napríklad baníci do Handlovej alebo bardotky do Hornej Štubne.

Tesne vedľa. Ukazuje sa v Maďarsku registrovaný okuliarnik spoločnosti PSŽ, 468.002. Kto sa o to zaujíma, isto vie, že je to lokomotíva 750.167, predtým patriaca ZSSK. Za sebou vezie 21 vozňov ložených uhlím. Vozne patria inému súkromnému dopravcovi, teda až na jeden. Kto sa lepšie prizrie, uvidí jedného zelenáča, vybočujúceho z radu. Ten patrí PSŽ, strieborniaky sú Hornonitrianske bane zamestnanecká (HBZ).

Ja ostávam na fleku, je mi totiž jasné, že ak aj baníci s vlakom do Handlovej nepôjdu, bardotky do Štubne pôjdu určite.

Nemýlim sa, chvíľu po okuliarniku fičia po novácko-košskej preložke aj červeno-šedé slečny. Zatiaľ čo okuliarnik sa s dlhočiznou súpravou dosť trápil, 751čky nemajú veľa problémov.

A čo teraz? Môžem čakať na rýchlik od Novák, ktorý pôjde za nejakých 20 minút alebo sa skúsiť povenovať trošku nákladom. Pohľad na Handlovsko mi hovorí, že hmla sa rozpustila. Samozrejme, volím možnosť číslo dva, rýchlik chodí denne, ale kedy budem mať možnosť fotiť zeleného okulára isté nie je.

Sú dve možnosti, ako sa dostať autom z Koša do Handlovej, jedna je zlá a tá druhá ešte horšia. Volím možnosť obchádzky cez Nováky. Keď prichádzam do Ráztočna, je mi jasné, že oba nákladné vlaky nestihnem. Predpokladám, že prvé šli z Prievidze do kopcov bardotky a okuliarnik pôjde za nimi. Na fleku stretávam ďalších dvoch pánov, ktorí sú dnes v tomto revíri na love.

V Prievidzi sa musel vlak súkromného dopravcu rozdeliť, pretože v 16 promile by to s 21 vozmi a 1 HDV nešlo. Okuliarnik má toho na práci aj tak dosť a jeho rýchlosť nie je závratná.

Po úspešnom vyfotení sa s pánmi rozlúčim. Zatiaľ čo ja som nechal auto v dedine na obrázku, oni ho majú nad miestom fotenia. Uvažujem, čo teraz. Je mi jasné, že mám minimálne hodinku čas, kým pôjde niečo ďalšie. Idem preto do údolia zvaného Remata, známeho aj tým, že je tu menšie lyžiarske stredisko. Sadám si na lavičku na zastávke, čas na menší oddych. Z jednej strany vidím Pekelský tunel, z druhej Bralský viadukt. Remata je ideálne miesto na rekreáciu a to človek nemusí byť železničný fanúšik. Niečo zjem, vypijem, rozjímam. Od tunela sa však rinú akési zvuky. Uvažujem, čo to môže byť, že by... Áno, je to naozaj on. Okuliarnik. Ja som si myslel, že tadeto už dávno prešiel. Ide však proti slnku a tak miesto fotky idem urobiť video.

https://www.facebook.com/video.php?v=780044702041146&set=vb.436812273031059&type=2&theater

Video som nahral na facebook, konkrétne do našej skupiny "Železnice na Ponitrí".

Prešiel nejaký ten čas a teraz by mohol už ísť hádam aj vlak dole kopcom. Vlak budem fotiť na výjazde z handlovského portálu Pekelského tunela.

Okuliarnik sa rušňovo vracia do Prievidze po ďalšiu časť vlaku. Podľa posledných info si na takéto pohľady môžeme zvyknúť, okuliarniky by sa tu mali o chvíľu objavovať aj v čele niektorých osobných vlakov.

Po chvíli mi prišla aj informácia z Turca, že dvojica 736 si ide do Skleného po manipulák. Vzdušnou čiarou je to kúsok, no na tú cestu-necestu si naším autom netrúfam. Informáciu však predsa len využijem a bardotky zatiaľ neočakávam. Vraciam sa späť do Ráztočna. Je zhruba 12 hodín a okuliarnik by už mohol byť v Prievidzi. Najbližší osobný pôjde z Handlovej 12:40. Verím, že skúsia náklad pretlačiť do Handlovej ešte pred ním.

Deje sa tak a druhý násled 57123 už stúpa Ráztočnom. Komu sa nepozdáva široký násyp, uvažuje dobre. Ešte v 90-tych rokoch slúžilo Ráztočno ako výhybňa.

Ja sa vraciam späť na Rematu. Teoreticky by som ešte mohol stihnúť vyfotiť bagetériu na vlaku zo Štubne do Prievidze.

Okrem motorovej jednotky vidieť na fotke aj portál Bralského tunela. V čase svojho postavenia to bol najdlhší tunel na Slovensku. Ak dobre počítam, teraz je na treťom mieste.

Je čas opäť trošku oddychovať. V texte sa už vyskytli názvy Bralský viadukt či Bralský tunel. Kto háda, že za tým bude nejaké bralo, háda dobre.

Nad údolím sa týči kopec s názvom Bralová skala. Pohľad z viaduktu.

Tento obrázok zase prináša trochu ucelenejší pohľad na symbiózu železnice a prírody. Fotený je priamo zo zjazdovky. Vpravo od viaduktu je za stromami schovaná zastávka, ešte trochu viac vpravo je Pekelský tunel. Vľavo od viaduktu je za miernym pravým oblúkom tunel Bralský. Ten sa dá pri vhodnom postavení zo zjazdovky aj vidieť. Na skalu vedie aj turistický chodník, ak si dobre spomínam, cesta z Rematy trvá niečo okolo hodinky. Zo skaly je potom pekný výhľad na Handlovsko, resp. kúsok pod vrcholom zase na turčiansku kotlinu.

Okuliarnik po vykrižovaní osobného vlaku v Handlovej pokračuje v ceste do Turca s druhým vlakom.

Presúvam sa opäť k Bralskému tunelu. V pláne mám fotku z jednej z borovíc, ktoré tu rastú. Nikdy by som nad lezením práve na tento strom neuvažoval, keby som nevedel, aká pekná fotka môže odtiaľ vzniknút. Pred časom som tu bol fotiť s kolegom Ivanom, ten mi ukázal, že na borovicu sa dá v pohode dostať a že výsledok stojí za to.

Bardotky, po tom čo vystrkali manipulák z Hornej Štubne na Kremnické Bane, vrátili sa späť do Štubne a konečne vezú Pn 63820 do Novák.

Uvažujem, či na tomto mieste nepočkám aj vracajúceho sa okuliarnika, ale nakoniec volím možnosť Bé. Švihám k autu a schádzam do Chrenovca.

Fotím na známom mieste pred stanicou, pod kostolom sv. Michala Archanjela. Slnko sa čiastočne schováva za oblakmi, hoci nejaké tie fotóny predsalen na Zem dopadajú. Niečo pomôže aj fotoeditor, ale aj tak nie som celkom spokojný.

Kvôli spomínanej oblačnosti sa rozhodujem pokračovať do Prievidze, kde to vyzerá o niečo lepšie a skúšam vyfotiť bardotky ešte raz.

Ostávam pri prievidzských hasičoch. Je tu o niečo viac svetla ako v Chrenovci, ale stále to nie je ktovie čo.

Pozdravím naposledy majstrov a presúvam sa o niečo bližšie k nákladnej stanici.

Presnejšie na Chrenoveckú spojku, kde vyčkávam príchodu aj zeleného okuliarnika. Aj týchto majstrov zdravím naposledy a spokojne sa vydávam domov. Posledný vlak z Prievidze už nečakám, pretože s počasím to vyzerá bledo a najbližšie miesto s násvitom je až za Ráztočnom.

V nedeľu vládne o dosť horšie počasie, ale aj tak idem skúsiť šťastie, tentokrát v smere toku rieky Nitra. Kotvím v Zemianskych Kostoľanoch.

Prvý vlak, ktorý tu fotím je rýchlik R 724. Vedie ho prvá prievidzská štvorka, 754.084. Ten grc za ňou sa objavuje na obehu 721/724 každú nedeľu. S novým GVD by mala vraj prísť zmena.

V Kostoľanoch fotím ešte odstavenú lokomotívu 740.742, súkromného dopravcu Železničné stavby Košice. Aktuálne je to jeden z troch dopravcov, ktorý vozí štrk z Horného Ponitria na stavbu koridoru. Okrem nich tu operujú ešte TSS Grade a Petrolsped Slovakia.

Po návrate do Prievidze mám v pláne zájsť ešte na nákladnú stanicu.

Dôvod mojej návštevy sú dva kusy 753.7 spoločnosti TSS Cargo. Celý víkend stáli odstavené aj so súpravou Fallsov tu v stanici.

Dlho sa mi ich nepodarilo zachytiť na trati, vlaky z a do Lučenca chodili od jari vo večerných až nočných hodinách. Pomaly sa chystám domov, ale hovorím si, že počkám ešte aj R 723. V tendeň ho viezla 754.069. Na obrázku sa už iba zotrvačnosťou rúti nákladnou stanicou. O chvíľu začne brzdiť z osemdesiatky na 60 km/h, nasleduje ľavý oblúk s predzvesťou do osobnej stanice, most ponad rieku Handlovka, to už počas brzdenia na 40 km/h, vchodové návestidlo, výhybky a zastavenie v osobnej stanici.

Už v čase fotenia rýchliku mi bolo jasné, že to nie je posledný vlak, ktorý dnes fotím. Od Chrenovca už počuť trúbenie, podľa času to musí byť jedine nákladný vlak. Po chvíli sa ozýva aj piskot okolesníkov na Chrenoveckej spojke.

Tak predsa som sa nakoniec dočkal aj baníckeho vlaku, dokonca v netradičnom zložení. Vlakový čmeliak T669.0522 ťahá za sebou na službu pohotovú T466.0606 a 20 ložených Fallsov z bane Handlová do elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch. Obyčajne na tomto vlaku chodí Caterpillar 770.613, dnes mám šťastie na pôvodnú nulku. Ani druhé HDV radené vo vlaku nejazdí do Handlovej denne. Vlak do Handlovej chodí zvyčajne s 15timi vozňami, no občas si baníci povedia, že zoberú 20 a vtedy treba na kopec aj postrk. Ložený vlak cestou dole potom odvezie iba čmeliak, pričom dopravná hmotnosť loženého vlaku je cez 1500 ton.

Po tomto vlaku fotenie počas víkendu definitívne balím, pre nevľúdne počasie ma už von nedostane nič. Verím, že vás tento fotočlánoček aspoň zaujal a že čas nad ním strávený nepovažujete za zabitý. Majte sa, stretneme sa pri trati.