Ako som sa stal železničiarom
Nikdy by som si nebol pomyslel, že sa mi práve v Poľsku splní môj detský sen. Železničiarsky sen. Nezasadol som síce na stanovište rušňovodiča, ako som si od ranej mladosti predstavoval a želal, ale aj v roli „konduktora“ diaľkových vlakov, ktorú mi život napokon doprial, sa cítim byť vo svojej koži. Rozpoviem vám teda, ako to všetko bolo ...
Niežeby ma v starej práci v Call Center už žrali mrle, ale keď som si v internete prezeral stránky venované železniciam a vlakom, natrafil som na zuaujímavú informáciu, že PKP Intercity hľadá sprievodcov pre novú kategóriu vlakov EIC Premium. Priznám, že napriek celkom slušným zárobkom v starej firme sa mi predstava brázdiť trate v najlepších vlakoch v Poľsku zdala byť veľmi atraktívna. Veď by som konečne mohol mať prácu, ktorá ma baví. Tak som si nalial ružového vína a po dôkladnom preštudovaní požiadaviek som zhruba za 20 minút napísal motivačný list, zaktualizoval som životopis a poslal som to 2 dni pred deadlinom do PKP Intercity.
Život šiel medzitým ďalej, práve som sa ako tak zabýval v čerstvo prenajatom byte v krásnom prostredí pri jazere a borovicovom lese, v plánoch bolo aj „presťahovanie“ mojej Labradorky z Považskej ku mne do Poznaňa. Dlho sa z PKP IC nik neozýval, tak som pomaly aj zabudol na to, že som sa vôbec o niečo také uchádzal. Ani som o tom nikomu nevravel. Veď načo...
Tri jednotky ED 250, Warszawa Grochów, 9.10.2014 © Róbert Žilka
V jeden krásny júlový deň sa mi však cez obedňajšiu prestávku v dnes už starej práci ozvala nejaká mladá pani z PKP IC, ktorá mi položila pár otázok. 6 týždňov po zaslaní môjho listu. Plný nádeje som jej povedal o svojich očakávaniach, dôvodoch, prečo sa uchádzam o ponúkanú pozíciu atď. Jednou z otázok bolo, či by som bol ochotný jazdiť aj vlakmi TLK. To ma už rozosmialo. Chcem predsa ísť na štreku a ona sa ma pýta takéto hlúposti. Jedno bolo už vtedy isté. Ak ma vezmú, opäť sa budem musieť sťahovať, keďže cez Poznań Pendolino tak skoro jazdiť nebude. Warszawa, Katowice, Wrocław, Gdynia alebo Kraków. To sú mestá, medzi ktorými dnes jazdí Pendolino a kde je nábor nových pracovníkov. Počas 19 mesiacov, ktoré som od januára 2013 strávil v prekrásnom meste Poznań (ak sa vyberáte do Poľska, rozhodne kašlite na Warszawu a navštívte Poznań), som sa sťahoval spolu 4x. A keď som našiel to optimum na bývanie, začalo sa rysovať ďalšie sťahovanie...
Pohovor
Keby som ale bol vedel, aká strastiplná príprava a množstvo formalít bude predchádzať začatiu práce v decembri 2014. O 2 dni neskôr sa mi dotyčná pani ozvala ešte raz s tým, že ma pozývajú na pohovor do Wrocławi. Miesto konania: VIP čakáreň na hlavnej stanici Wrocław Główny, nepochybne najveľkolepejšej stanici v Poľsku. To už sa leto chýlilo ku svojej druhej polovici.
Vzal som si teda bez udania dôvodu vynútené voľno v práci (v Poľsku sú zákonom garantované 4 dni v roku), po ceste som sa previezol po reaktivovanej trati Wrocław-Trzebnica a späť, ubytoval sa u kamošovho brata, kde sme vypili po pivku (ktoré mu dodnes visím!). Na druhý deň ráno ma čakal deň plný výziev. Tzv. „rekrutacja“ prebehla pomerne inovatívne. Z 30 osôb sa dostavilo na pohovor 10. Trochu zaskočení sme boli všetci úvodom stretnutia v angličtine, ktorým prešli všetci zúčastnení. Anglický jazyk bol jednou z podmienok. Na nemčinu sa ma nikto nepýtal, tak som sa sám počas interview pripomenul. Prvou „ostrou“ úlohou bolo skupinové zadanie, kde sme mali postaviť podľa predlohy papierové plachetnice. Nepostavil som ani jednu, napriek tomu moja skupina vyhrala. Samozrejme nešlo o žiadne plachetnice, ale o preukázanie rol jednotlivca v skupine a iné psychologické predispozície.
ED 250-009 počas testov, úsek Prabuty-Susz, 8.11.2014 © Róbert Žilka
Ďalším zadaním bol matematický test, ako z hlavy vypočítať napr. vydávanie výdavku z 50 €, keď lístok stojí 81 zl., kurz 1 € = 4,20 zl a cestujúci má 51% zľavu. Paradoxne teraz prijímať eurá v hotovosti nemôžeme. Prešli sme aj testom vedomostí z geografie Poľska, slepú mapku by som asi zvládol aj keby som bol slepý. Už horšie to bolo s niektorými pamätihodnosťami v krajine, tam som zaváhal viackrát. Zavážili asi scénky s ťažkým klientom. Úplne primitívne sa mi zdali byť otázky o Pendoline a poľských železniciach. Ako napr. aký rýchlostný rekord stanovilo Pendolino na PKP, čo znamená Pendolino po poľsky alebo z koľkých členov sa skladá jednotka ED 250 (ETR 610 najbližšia švajčiarskej verzii). Preklepli si nás aj v scénkach s ťažkým klientom (mierne vulgárne po poľsky upierdliwy klient). Ja som dostal staršieho pána, ktorému vadil pes spolucestujúceho v kupé vozňa 1. triedy. Castingový maratón sme zakončili písomným testom z angličtiny.
Zhruba 2 týždne po pohovore som dostal mail, že sa mám dostaviť na zdravotnú prehliadku do železničnej nemocnice v Poznani. Najskôr som nechápal, či to mám považovať za úspešné pokračovanie začatej cesty k železnici. Začiatkom augusta sme teda všetci úspešní prešli lekárskou prehliadkou (RTG pľúc, ušné, očné, krv, moč, psychotesty). Na rozdiel od Slovenska je aj pre vlakové čaty v Poľsku vyžadovaná 1. kategória zraku aj sluchu. Vychádzajúc s „čistým štítom“ aj zo zdravotnej prehliadky som v starej práci zavelil, že si prosím výpoveď. A to som ešte zhruba týždeň po poslaní životopisu s motivačným listom poskytol svojmu dnes už bývalému zamestnávateľovi rozhovor do firemného časopisu, v ktorom som sa zmieňoval najmä o železnici ako o svojom koníčku. Jedna z viet znela: „Okamžite po uvedení cestovných lístkov do obehu si beriem voľno a snáď sa mi podarí byť hneď 14.12.2014 jedným z prvých cestujúcich v Pendoline“.
Školenie
Zásadnou otázkou bolo, kde sa vôbec školenie bude konať. Ako som už naznačil, mohol som si vybrať z niekoľkých destinácií, v ktorých budem pracovať. Dilema bola len medzi Gdyniou a Wrocławom. Wrocław je atraktívne mesto blízko českých a pomerne aj slovenských hraníc. Mám tu taktiež veľmi dobrých kamarátov. Ale sú tu 3 „ALE“ - prakticky na všetky smery prebieha na hlavných tratiach modernizácia alebo sú nejaké obmedzenia, po škrtnutí EC Wawel do Hamburgu tu už nejazdia žiadne medzištátne spoje a Wrocław je najteplejším mestom Poľska a ja tie čoraz horúcejšie letá proste nemusím...
A tak po dlhšom zvažovaní padla voľba na Gdyniu. Prosím nemýliť s Gdańskom, Gdynia je dvojslabičná a menšia a je štvrtou rychlíkovou stanicou za Gdańskom. Mladé prímorské mesto takmer bez pamätihodností. Aspoň v porovnaní s charizmatickým Gdańskom. Ale je tu more, trate na všetky smery sú už hotové (ak teda pominiem stavbu novej Pomorskiej Kolei Metropolitarnej medzi stanicami Gdańsk Wrzeszcz a letiskom v Rębiechowe).
Ešte počas posledných 2 týždňov v starej práci som dostal mail z PKP Intercity, v ktorom som si mohol vybrať miesto absolvovania tzv. stażu stanowiskowego. Teda 3 týždne pozorovania práce na rôznych stanoviskách. To som samozrejme využil a vybral som si svoje dovtedajšie pôsobisko Poznań, aby som nemusel platiť zbytočne za posledný mesiac ubytovania. Na stáži nás bolo 10, z toho žiadna žena (!). Hneď v prvý deň som ako prvý absolvoval jazdu vlakom TLK Zielonogórzanin v úseku Poznań Główny-Zielona Góra a naspäť vlakom TLK Bachus, kde som sa prizeral kontrole cestovných dokladov. Na svoju prvú kontrolu som si však ešte netrúfol...
ED250-012 vchádza do ŽST Iława Główna, 2.12.2014 © Róbert Žilka
Ďalšie dni sme strávili postupne na stanoviskách ako vozmajster, pokladník vnútroštátnej a medzinárodnej pokladne, posunovač. Škoda, že nás nepustili na rušeň. Po 3 týždňoch sme boli presunutí na školenia, ktoré sa konali v Gdyni, Wroclawi a Warszawe. Z nepochopiteľných dôvodov som na školenie musel ísť do Wroclawi, aj keď som mal sľúbené, že budem pracovať v Gdyni. Tak by som si v pokoji našiel bývanie počas školenia v Gdyni. Ale keďže sa považujem za optimistu, našiel som pozitívum aj na tomto riešení. Počas školenia vo Wroclawi som si za 90 złotych (v menšom Poznani stojí aktuálne už 122 zł) kúpil mesačný celosieťový lístok na MHD a prejazdil som celú električkovú sieť s výnimkou jedného rekonštruovaného úseku v centre mesta.
Školenie prebiehalo od 08:00 do 15:00, mali sme zabezpečené raňajky formou skromných švédskych stolov (v predposledný deň školenia sa mi medzi paradajku a uhorku ušiel aj veľký sušený komár). Jeden z kolegov zabezpečoval obedový catering, za čo mu v mene všetkých aj touto cestou ďakujem, inak by sme to tam asi neprežili. Na víkendy sme mali osvedčenie na bezplatnú jazdu domov a naspäť. Ja som mal ten problém, že som bol v podstate bezdomovcom, keďže z bytu v Poznani som sa definitívne vysťahoval. Jedinou možnosťou ako sa nezruinovať bolo dochádzať na víkendy do Warszawy k babke. Na cestu z Wroclawi do Warszawy som si vybral vlak TLK 61100 Śnieżka (Jelenia Góra - Wrocław Gł. - Ostrów Wlkp. - Łódź Kaliska - Warszawa Wschodnia), ktorý trasu prešiel za 6 h 15 min s príchodom do hl. mesta o 21:55. Aby som niečo mal z víkendu, vracal som sa vždy v nedeľu o 16:20 vlakom EIC 1609 Górnik, ktorý do Wroclawi prichádzal vždy plný a zmeškaný 20-30 minút (okolo 22:30), keďže jeho trasa viedla po intenzívne modernizovanej CMK s mnohými jednokoľajnými úsekmi, Katowice, Kędzierzyn Koźle a Opole.
Na školení sme preberali nielen tarifu, prepravný poriadok, ale aj konštrukciu osobných vozňov, železničnú signalizáciu, medzinárodné a špecialné prepravné podmienky do všetkých susedných krajín (SCIC-IRT, SCIC-NRT, CIV a pod.). Najťažšie však boli a sú rôzne špeciálne ponuky, systém štátom garantovaných zliav (celkovo je 27 rôznych skupín cestujúcich, ktoré majú nárok na zľavy, tzv. ulgi ustawowe). Toto vyžaduje trpezlivosť a pevné nervy. Len pre ilustráciu, vojnový veterán a zároveň invalid 1. kategórie má vo vlakoch TLK a IC zľavu 78%, vo vlakoch EIC a EIP 2. triedy 51% a v 1. triede týchto vlakov 37%. Žiaci majú zľavu 37%, študenti 51%. Dôchodcovia nemajú zľavu žiadnu, iba ak sú v jednom z klubov, ktoré majú dohodu so žel. dopravcami a v takom prípade majú 37% zľavu na 2 jazdy v roku. Okrem toho majú možnosť vybaviť si ľudia starší než 60 rokov za 150 złotych ročne zľavu 50% na všetky vlaky spoločnosti PKP Intercity v obidvoch triedach. Pes asistent (s osobou ZŤP) alebo „normálny pes“ platí 15,20 zł lístok na jednu cestu bez ohľadu na vzdialenosť a pes sprievodca (s osobou nevidomou) má zľavu 95% c obyčajného cestovného, takže tu sa cena ráta už kilometricky. A teraz si skúste predstaviť, že pokladňa vystaví zlý lístok a vy to musíte vo vlaku dávať do poriadku. Do toho má cestujúci prestup na inú kategóriu vlaku alebo chce prejsť z druhej do prvej triedy... Nie nie, neodradilo ma to od školenia. Vôľa byť na vytúženom stanovisku bola silnejšia.
Školenie z prvej pomoci s externou firmou, Wrocław Gł., peron 6, 26.9.2014 © Róbert Žilka
Inštalácia akumulátorových výstražných svetiel, Warszawa Grochów, 8.10.2014 © Róbert Žilka
Skúšky sa odohrali v areáli najväčšej odstavnej stanici Poľska - Warszawa Grochów, kde sme popri teoretickej časti (vozne, signalizácia, vnútroštátna a medzinárodná tarifa i prepravný poriadok) mali aj praktickú časť priamo pri vozňoch, kde mnohí pohoreli. Praktickou (ústnou) časťou som ja osobne prešiel pomerne úspešne, nevedel som najlepšie rozlúštiť číselné UIC označenie na vozni Amnouz. Kolegovi sa ušla aj otázka, koľko % hasiaceho prípravku sa nachádza v práškovom hasiacom prístroji vo vozňoch. Písomnú časť zo signalizácie a vozňov som dokonca urobil najlepšie v rámci našej skupiny s výsledkom 31 z 33 bodov. Sám som bol šokovaný.
Zo 17 ľudí nespravilo na prvýkrát skúšku z našej skupiny 7 ľudí. Po jednom opravnom termíne nás zostalo napokon 16. K tomu treba prirátať skupinu z Warszawy a Gdynie, čo dáva spolu 54 nových ľudí z vonkajšieho prostredia (teda ľudí nespojených so železnicou). Pre lepšiu predstavivosť, svoje CV poslalo počas náboru 1 500 záujemcov. Okolo 400 ďalších už skúsených sprievodcov a vlakvedúcich nám je nápomocných na palube vlakov kategórie EIC Premium. Prekvapený som zostal, keď mi hneď na začiatku prišla ponuka urobiť rozhovor do firemného časopisu Puls Intercity. Z každej základne PKP IC chceli mať rozhovor s jednou osobou a zo severu od mora si vybrali mňa...
Počas jázd pod dozorom s najlepšou varšavskou čatou, EIC „Kaszub“, 12.11.2014 © Róbert Žilka
Keď som sa konečne dozvedel, kedy podpisujeme pracovnú zmluvu, dal som zbohom Warszawe a začal si hľadať ubytovanie na severe Poľska. Našiel som ho pomerne rýchlo a vo veľmi dobrých podmienkach, v meste Rumia vzdialenom 10 km od Gdyni Głównej, kde vždy začíname a končíme pracovnú zmenu (na rozidel napr. od Warszawy, kde všetci začínajú a končia na Grochowe, kde je potrebné niekedy aj 30 minút ísť k svojej súprave). Od trate bývam cca 100 metrov, na stanicu treba ísť zhruba 10 min pešo. Dojazd je prakticky optimálny, jazdí tu Szybka Kolej Miejska w Trójmieście (SKM Trójmiasto), v špičke dokonca každých 7 minút, ktorú dopĺňajú osobné vlaky Przewozów Regionalnych relácie Gdynia-Hel. Čas jazdy 11-18 minút. Dojazd na nočnú je zabezpečený nočnou SKM, ktorá jazdí každú hodinu. Ešte v starom GVD 2013/2014 bolo treba ísť na prvú zmenu z domu ráno o 03:05.
Pracovná zmluva bola teda úspešne podpísaná. S jazykovým certifikátom si človek dokonca prilepší v prepočte o cca 100 € k platu mesačne. Čuduj sa svete, medzi „dotované“ cudzie jazyky popri angličtine, nemčine, ruštine či francúzštine patrí aj čeština.
SU46-004 a EP09-038 s TLK 18108 „Pobrzeże“ počas napäťovej výluky, Prabuty, 8.11.2014
© Róbert Žilka
Most Lisewski nad riekou Wisła, 2.12.2014 © Róbert Žilka
Odchod vlaku EIP (poľské Pendolino) dňa 14.12.2014 zo stanice Gdynia Główna © Róbert Žilka
Prínosom novej práce je aj zľava na cestovné lístky. Ročný sieťový lístok na vlaky PKP IC (všetky kategórie vrátane EIP) stojí 233 zł, jednorazový na osobáky 2 zł. Tu niektorí dopravcovia bohužiaľ neuznávajú naše zľavy, menovite SKM Warszawa a Arriva RP. Napriek tomu sa nezadržateľne blížim k prejdeniu všetkých tratí Poľska činných v osobnej preprave. Najviac ich zostalo pochopiteľne na nedostupnom juhu. Ach, že som do tej Krynice nešiel, kým som bol na Slovensku... Nárok na FIP-ky nudeme mať po prepracovanom roku vo firme. Firma nám zabezpečíla okrem toho ošatenie, menovite starý a nový oblek. Typické staré čierne obleky a vestu s oranžovou kravatou nosíme na všetkých vlakoch okrem EIP. Na Pendoline už máme krásne postave prispôsobené obleky z lepšieho materiálu, tmavomodrú kravatu a sivú vestu. Košele majú zapínanie nie len pod hrdlom, ale aj okolo uzla kravaty po vzore vlakových čiat v Deutsche Bahn. Namiesto vyšitého loga firmy na starých oblekoch máme pripínací gombík s logom na nových. Takže z roboty sa po odopnutí loga firmy dá ísť rovno na súkromné stretnutie. Topánky máme letné aj zimné, ja ešte čakám na plášť a zimný kožuch, ktorý sa aktuálne šije. Pokiaľ ide o vybavenie, dostali sme aj tablety Lenovo, ktorými majú vlakvedúci odosielať celú „papierológiu“ aj elektronicky a nám má slúžiť ako uľahčenie práci.
To by bolo zatiaľ pre úvodný článok o mojich prvých vnemoch z novej práce na železnici všetko. Dúfam, že sa mi popri pracovaní a cestovaní (áno, dá sa to rozlišovať aj v tomto prípade) podarí prispieť ďalšími novinkami z tratí u našich severných susedoch.Galéria
Súvisiace odkazy
- Polské „pendolino“ na zkouškách v ČR, 17.5.2018 8:00
Diskusia
