Železničná stanica Čaňa

Obecný znak vyjadruje príslušnosť ku korune Uhorska a kraju, bohatom na zver a vtáctvo. Archeologickým výskumom boli v obci odkryté náleziská zo staršej doby kamennej a rozsiahle pohrebisko zo staršej doby bronzovej. V 19. storočí poznamenali v dobrom Čaňu dve udalosti: v r. 1860 sa vybudovala železničná trať z Košíc do Miskolca , ktorá prechádza cez obec, a v roku 1865 bol spustený veľký parno-elektrický mlyn. Železničná priemyselná stavebná výroba (v súčasnosti ŽPSV, a.s.) pri železničnej stanici v Čani bola zriadená v roku 1949 a jestvuje až dodnes. Produkujú železničné podvaly a iné betónové prefabrikáty.

Železničná stanica Čaňa na mape; zdroj: www.google.sk

Veľký stavebný rast nastal v obci po roku 1970. V obci bolo založené poľnohospodárske družstvo, agrochemický podnik, uhoľné sklady, silo na obilie a mnoho ďalších podnikov a firiem. V centre obce sa nachádza pošta, zdravotné stredisko, lekáreň, nákupné strediská, požiarna zbrojnica, Obvodné oddelenie PZ, kino Mier a obecná knižnica. V obci žijú obyvatelia v dvoch dominantných náboženstvách: v rímskokatolíckom a reformovanom. Obe cirkvi majú svoje kostoly, budovy farských úradov a Dom smútku. Dnes má obec 42 vyasfaltovaných ulíc a vyše 1 240 rodinných domov napojených na plynovod, kanalizáciu a začatú vodovodnú sieť.

V okolí Čane vznikli 4 štrkoviská, ktoré sa využívajú na rekreáciu. Najznámejšie je jazero Tajvan, kde na jeho pobreží je hotel Pláž a chatová oblasť. Kúpanie je z hygienických dôvodov zakázané. Čaňa bola v minulosti, ale je aj v súčasnosti, vždy vyspelou obcou s tolerantným, pracovitým a kresťanským obyvateľstvom, ktoré svojím počínaním a zušľachťovaním všetkého okolo seba a v sebe, sa vždy snažilo o čo najlepšie posudzovanie a hodnotenie obce. Železničná stanica v Čani sa nachádza v 360,801 km trate číslo 160, má 6 dopravných koľají a 1 manipulačnú koľaj.

Koľajisko stanice Čaňa © Milan Weinwurm

Stanica je elektrifikovaná 3 kV jednosmernou napájacou sústavou, samotná elektrifikácia prebiehala v etapách. 7. novembra 1984 úsek Barca - Čaňa,a 5. júla 1997 úsek Čaňa - Hidasnémeti. Prístupová cesta od závor pri ŽPSV je dosť zlá, samá jama, po ľavej strane bývajú cigáni, potom sa tam nachádza súkromná stavebná firma. Samotná budova stanice z vonku je dosť veľká a v dobrom stave, príchod na perón je cez malý vchod, kde väčšinou v strede stojí auto zamestnanca stanice, Perón je upravený, vľavo sa na ňom nachádza WC a umyváreň, hoci aj na peróne je kohútik na vodu, tá voda je nepitná.

Na druhej strane peróna sa nachádza pekná sklenená mozaika, priestor za ňou je zamrežovaný. Idúc po peróne, stretol som zamestnanca stanice, ktorý mi povedal, že budovu obnovili, všade dali plastové dvere, v hornej časti staničnej budovy boli miesta pre traťovákov, ale teraz sa nepoužívajú, Čakáreň pre cestujúcich je tieže vynovená, preto je zatvorená a vchod do čakárne je cez kanceláriu pani prednostky. Zdalo sa mi to čudné, ináč všetko, čo sa dalo, sa zrušilo, aj sklad rezerv pre traťovákov pri stavadlu č. 2 na košickom zhlaví. „Má postavené“, povedal mi ten zamestnanec a o chvíľu  prešiel cez stanicu EC 182 Rákóczi.

EC 182 „Rákóczi“ © Milan Weinwurm

Ten práve bezpečne viedol až do cieľovej stanice člen nášho klubu. Na 3. staničnej koľaji stál priebežný nákladný vlak na čele s rušňom 363.049-4 smer Hidasnémeti. Tá koľaj má jednu zaujímavosť, bola do nej zabudovaná špeciálna automatická váha, ktorá počas jazdy vlaku odváži a spočíta vozne, no pri každej traťovej výluke ju traťováci porušili, preto je pri nej postavená malá búdka, na ktorej je kamera, osvetlenie a iné záznamové zariadenie, ktoré je namierené na izolované styky tejto váhy. Potom som sa opýtal toho zamestnanca, ako je to s poľskými mašinami radu ET41, či v poslednej dobe chodia až do stanice Čaňa.

Odpovedal mi, že áno, chodia ale pomenej, ako to bolo v minulosti. Okrem strojov PKP (ktoré mám zdokumentované už z minulosti) chodili do stanice Čaňa aj mašiny súkromného dopravcu AWT pre podvaly z ŽPSV. Ako sa tak  pozerám, vidím že ten pribežný nákladný vlak na 3. koľaji má postavené a pomaly sa rozbieha smerom k stavadlu č. 1 a ďalej na  smer Hidasnémeti, tak som ho zachytil na video a potom som sa vybral pozrieť sa k stavadlu č. 2, ktoré je na košickom zhlaví. Sklad podvalov pre traťovákov pri ňom však bol zrušený, takže nič zaujímavé som tam nenašiel.

 

Pohľad od vlečky ŽPSV na stavadlo č.1 © Milan Weinwurm

Preto som sa po panelovej ceste na druhej koľajiska stanice späť cez celú stanicu, po pravej ruke som míňal malé jazero, ktoré je určené  hlavne pre rybárov, pomaly som došiel až na železničné priecestie, v blízkosti ktorého je už zmienená firma ŽPSV. Tak som došiel až k stavadlu č. 1, kde som videl vlečkovú koľaj z firmy ŽPSV, ktorá vedie do malého šturcu. Tam boli pripravené vozne radu laas s naloženými betónovými podvalmi. Keď príde do stanice manipulačný vlak, tak on tam posunuje, ako som zachytil na staršom videu.

Službu konajúca lokomotíva pospája vozne a vytiahne ich do stanice, pričom počas posunu sú závory na železničnom priecestí stiahnuté dolu, až do ukončenia celého posunu. Ja som prešiel cez koľaje vlečky a zišiel sa pozrieť na veľké čaňanské jazero, okolo ktorého je množstvo chatiek. Potom som sa vrátil späť k výpravnej budove stanice, vedľa ktorej je malé pohostinstvo. Smädilo ma, tak som si dal jeden alebo dva staropramene a boli výborné. Tento raz som si to mohol dovoliť, lebo som nešoféroval – tejto povinnosti sa ujal môj kamarát.

 

Výpravná budova z uličnej strany © Milan Weinwurm

 

Zdroje a odkazy:

1. Čaňa - Wikipédia
2. Obec Čaňa – oficiálne stránky
3. Železničná trať Košice – Hidasnémeti - Wikipédia
4. Tiská železnica na stránkach ŽSR
5. zdroje uvedené pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: Priečelie výpravnej budovy žst. Čaňa © Milan Weinwurm

 

Upravil a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský