Veľkonočnú nedeľu som s kamarátom cestoval do Wippry, kde 12. apríla tohto roku skončí doprava na trati Klostermansfeld – Wippra, ako som o tom už písal v predošlej reportáži na tému zastavovania prevádzky na „zbytočných“ lokálkach nemeckej železničnej siete. Ak sú zbytočné z pohľadu ich sporivého majiteľa, obyvatelia dotknutých obcí to vidia inak. O fanúšikoch železničnej dopravy nehovoriac.
A k tým samozrejme patrím aj ja a môj už zmienený priateľ. A pretože on je navyše držiteľom BahnCard 25, mali sme cestu tam a späť za 24,25 € na osobu. Pred cestou sme boli pochopiteľne informovaní nielen o neradostnej blízkej budúcnosti trate nazývanej dôverne Wipperliese, ale aj o jej histórii a technických parametroch trate samotnej aj vozidiel na nej prevádzkovaných. O tom všetkom sa môžete dočítať napríklad v nemeckej Wikipedii. Ja prejdem priamo k opisu našej expedície.
V Lipsku sa ďalej usilovne pracuje na dokončenie nových predĺžených nástupíšť. S uvedením vysokorýchlostnej trate Lipsko – Erfurt do prevádzky tam bude veľa noviniek.
Práce v lipskej stanici, motorový vozeň Erfurter Bahn do Saalfeldu a za ním poschodový vlak
do Großkorbethy
Na hlavnej stanici v Halle (Saale) som ešte dokumentoval regionálny vlak do Erfurtu a S-Bahn do Zwickau, kým sme nastúpili do Desira súkromnej spoločnosti HEX, ktorým sme išli do stanice Sandersleben.
M
omentka z Halle (Saale) Hbf
Po príchode do Sanderslebenu o 8:55 hod. sme v diaľke ešte videli Desiro DB do Magdeburgu, ktoré odchádzalo o 8:53 hod. Veľmi inteligentné tvorenie cestovného poriadku – samozrejme, že to vraj ináč nejde.
Vlak spoločnosti HEX v stanici Sandersleben. Výpravná budova vpravo sa už nepoužíva
My sme ale potrebovali prípoj opačným smerom do Klostermansfeldu, odchádzajúci až o 9:12 hod. Tam nás už čakal dobre naplnený vlak do stanice Wippra. Bol to starý motorový vozeň typu Esslingen.
Motorový vozeň KML v stanici Klostermansfeld
Cestu s ním tam po trati do Wippry som filmoval a výsledok svojho usilovania aj zverejnil na YouTube. Nakoľko minút po príchode vlaku do cieľovej stanice od nej odchádzali autobusy do Harzgerode (kde premáva úzkorozchodná dráha Harzquerbahn) a Sangerhausenu.
Prestupný terminál v stanici Wippra
My sme sa však vydali autobusom do obce Obersdorf, kde sme sa poprechádzali v prírode.
Obec Obersdorf
Po hodine a pol sme sa vrátili do Wippry. Obsadenosť autobusu bola veľmi biedna - tam sme išli sami dvaja, naspäť bolo vo vozidle aspoň o dve osoby viac. Vo Wippre nám v reštaurácii chceli vnútiť brunch za 14 €, tak sme odtiaľ uprchli a dali si obed v Mlynskej kaviarni. Kamarát svoj obrovský rezeň len s námahou zvládol a ja som bol so soľankou a roštenkou veľmi spokojný, a to ešte za priaznivú cenu. Potom sme mali ešte čas prezreť si mesto a jeho stanicu.
Odrezané koľaje a výpravná budova stanice Wippra
O 14:07 hod. sme s malým meškaním odišli do zastávky Friesdorf Ost, nad ktorou je hrad Rammelburg. Ten síce kúpil istý Západonemec, ale nedokázal nič iné, ako chátrajúc hrad oplotiť a všade zavesiť cedule „Súkromný majetok! Vstup zakázaný!“
Hrad Rammelburg
Po prehliadke obce sme putovali po trati ďalej k Biesenrode, pričom sme zaznamenali, že orkán Niklas aj tam zhodil stromy na koľaj.
Odstránené stromy v úseku Friesdorf Ost – Biesenrode
Nebolo to jediná zaujímavosť, na ktorú sme cestou natrafili.
Aj pre kilometrovníky platí „radšej dvakrát, ako ani raz“
Bývalá staničná budova Biesenrode leží mimo obce a teraz slúži ako obytný dom …
… zatiaľ čo vlak užívateľsky priaznivejšie zastavuje v stredu obce
Normálne má sprievodkyňa pred priecestím vystúpiť a „zatvoriť“ ho práporom, čo ráno o 9:43 hod. aj urobila. O 15:43 hod. však vlak pre obrovský nápor cestujúcich meškal 7 minút a rušňovodič iba pozrel doľava a doprava a potom prešiel priecestie krokom. My sme tým vlakom pôvodne chceli ísť iba do zastávky Vatteröder Teich, kde miestny spolok momentálne plánuje obnovenie parkovej železnice od 3.7.2015, potom sme sa ale rozhodli ísť až do Mansfeldu, čo sa ale ukázalo ako zlé rozhodnutie - v strede mesta nebolo nič otvorené.
Oplotená výpravná budova stanice Mansfeld
Až keď sme zostúpili do údolia, objavili sme otvorenú kaviareň, kde sme si dali kávu a koláč. Vlastne som ešte chcel dokumentovať jazdu Wipperliese cez najväčší viadukt na trati, kamarát ma ale presvedčil, že si radšej prehliadneme bývalú elektrickú úzkokoľajku Hettstedt – Eisleben, teda to, čo ju ešte na terajšej ceste pre cyklistov v jej stope na niektorých miestach pripomína.
Spomienka na zachovanom stĺpe trakčného vedenia úzkokoľajky
Po 5 km putovania sme dorazili do stanice Klostermansfeld, odkiaľ občas vyrazí vlak na úzkorozchodku Mansfelder Bergwerksbahn. Mali sme ešte 20 minút času si jej areál prehliadnuť, než nám prišiel vlak pre cestu domov.
Súprava múzejnej dráhy a normálnorozchodné rušne čakajúce na opravu vo firme Malowa
Pokiaľ sa niekto chce viac informovať o trati a krajine, ktorú vedie, a pozrieť si zaujímavé fotky, nech si pootvára jednotlivé časti zaujímavého reportážneho seriálu. A samozrejme k dispozícii je aj celý môj album z výletu.
Odkazy:
