Ako som bol „Katku“ prebúdzať

V nedeľu som na akcii nebol. Súčasťou rušňoparády zvyčajne sú aj jazdy mimoriadnych historických vlakov do okolia Košíc. Aj teraz tomu bolo tak. Historické vlaky premávali do Prešova, do Medzeva, do Hanisky a cez spojku do Krásnej nad Hornádom a do Košíc, do Gelnice, súbežná jazda dvoch vlakov, no bola vypravená aj Sečovská strela, ktorá prišla do Sečoviec v zložení M 240 0039, Clm 5-2145, a na konci M 131 1125. Vlak prišiel do Sečoviec krátko po pol ôsmej ráno. Fotil som ho pri vjazde do stanice na blízkom priecestí.

Mimoriadny vlak vchádza do stanice Sečovce © Ondrej Krajňák

Mal som do odchodu vlaku dosť času, tak som si poprezeral staničnú budovu. V čakárni sú zavesené cestovné poriadky z rokov 2002 - 2003. Asi vtedy prestali premávať osobné vlaky na tejto trati. Presne o 8.00 bol odchod. Tento raz išiel vlak v opačnom radení. Náš hurvínek menom Magda bol na čele vlaku. Mal som možnosť vidieť trať zo Sečoviec do Trebišova cez predné sklo motorového vozňa. V Trebišove sme vchádzali na obsadenú koľaj. V ceste nám stál prívesný vozeň 011 029-6 a pred ním motorový vozeň M 152 0004 Podvihorlatského železničného spolku z Humenného.

Čelo vlaku z Trebišova © Ondrej Krajňák

Spojili sme sa s touto dvojicou a už sme boli päťvozňový historický vlak. Tentoraz sa na čelo vlaku dostal humenský motorák. Počas čakania som si odfotil aj peršing 162 006-1 na čele vlaku REX 904 Starina, ktorý mal vzadu, akoby na postrku, privesený rušeň 754 083-4. Odfotil som aj širokorozchodný stroj 125 839-1/840-9, ktorý sa vracal z postrku na svoju základňu vo výhybni Trebišov. Po príchode osobného vlaku 8933, tvoreného pantografom 460 039-1/040-9, sme o 8.40 vyrazili do Michalian. Po vjazde do Michalian vzniká smerom do Košíc úvrať, takže na čelo vlaku sa dostal motorový voz M 240 0039. O 9.20 sme sa pohli do Košíc.

Z Michalian do Košíc bude „singrovka“ vpredu © Ondrej Krajňák

Cesta prebehla hladko a bez problémov. Všetkých päť vozňov bolo dosť pekne obsadených. Do Košíc sme došli krátko po desiatej a po krátkej chvíli sme pomaly zašli s celou súpravou do depa. Po vystúpení z vlaku som sa poprechádzal po celom areáli a fotil som, čo ma zaujímalo. V jednej hale vystavoval svoje obrazy so železničnou tematikou amatérsky maliar - bývalý rušňovodič - Emilián Cvengroš zo Spišskej Novej Vsi. Sú to krásne obrazy. Svoje diela - rušne zhotovené z kovového odpadu - tu ako každý rok, tak i teraz vystavoval Ján Novák z Vajkoviec.

Amatérsky maliar Emilián Cvengroš © Ondrej Krajňák

Stánky ponúkali rôzne pochúťky. Všade voňali klobásky. Na pódiu tancovali mažoretky. Vyhrávala i dychovka. Boli tam rôzne atrakcie pre deti. Akumulátorový rušeň 199 411-0 vozil deti. A bol o zvezenie veľký záujem. Boli aj ukážky bojov, ale ja som to už nevidel, len som stretol jedného sovietskeho generála. Nechýbali, tak ako každoročne, automobiloví veteráni, ktorých tak rád obdivujem. Starý autobus Škoda ŠL 11 vozil bezplatne návštevníkov z námestia do depa. Proste, každý si prišiel na svoje. O pol jedenástej sa začal hlavný bod programu, rušňoparáda. Prehliadka rušňov na točni. Postupne sa predstavovali všetky prítomné stroje.

Rušeň zubačky z Tisovca © Ondrej Krajňák

Podarilo sa mi získať voľné miesto na ochoze jedného z rušňov, tak som niekoľko záberov urobil z nadhľadu. Všimol som si na motorovom vozni 810 004-2, že v liatinovom čísle na bočnej stene má správnu kontrolku, pod ňou je uvedené celé dvanásť miestne číslo už s kontrolkou 6. Takže keď sa chce, tak sa to dá. Lebo čo som čítal informácie o tých dvanásťmiestnych číslach, tak bolo napísané, že na hlavnom, sedemmiestnom čísle môže ostať pôvodná kontrolná číslica a len na to dvanásť miestne sa uvedie tá prepočítaná podľa toho veľkého čísla.

Dnes už historický motorový vozeň © Ondrej Krajňák

Nemuseli iniciatívni ... meniť kontrolku v sedemmiestnych číslach. Ale mne už je to jedno. Po skončení tejto prezentácie som sa pobral domov. Davy ľudí a rev divokej hudby mi nerežú. Videl som všetko,  čo som chcel vidieť, zažil som, čo som chcel zažiť a to mi stačilo. Cestou z depa na autobusovú stanicu som ešte v malom šturci „stretol“ súkromný rušeň 740 722-4. Takže toľko textom o mojej návšteve tradičného košického „dňa železnice“. Viac ukážu fotografie v pripojenej galérii a objasnia ich popisy.

Úvodná snímka: „Katka“ vozí deti © Ondrej Krajňák