Železničný sviatok na severnej Morave

Samozrejme, že lákavé boli aj ostatné body bohatého programu (na koniec pripojenej galérie prikladám programový bulletin).

Do Ostravy som sa rozhodol cestovať v piatok 25.9.2015 večer o 23.14 vlakom EC 1350 spoločnosti LEO Express. Týmto vlakom som už v minulosti cestoval do Prahy a nebol som ním nejako nadšený kvôli stiesnenému priestoru medzi sedadlami. Ale ak som chcel byť v Ostrave ráno pred ôsmou, musel som takto cestovať. Predošlé vlaky idú veľmi skoro a R 614 Zemplín s prestupom v Žiline neprichádzal do úvahy, lebo v Žiline nie je prípoj. Nakoniec som to prežil, do Ostravy som došiel aj tak skoro ráno, už pred pol piatou. Priznám sa, že železničnú stanicu Ostrava hl.n. nemám príliš v láske kvôli množstvu schodov po ktorých treba šliapať.

Košice: 480 005-8 ako vlak EC 1350 ma odvezie do Ostravy © Ondrej Krajňák

Je pravda, že sú tam aj eskalátory, ale tie smerujú len nahor. A kto má pokazené kolená, tak tomu sa aj pri zostupovaní zo schodov kráča ťažko. Ale čo nespraví invalid pre svojho koníčka. Ostrava ma privítala hustým dažďom. Pozeral som si doma predpoveď počasia, vedel som, že bude pršať. Aj sa stalo. Do pol ôsmej som teda presedel a prešpacíroval v hale stanice. Urobil som si výdatné raňajky. Najskôr z vlastných zásob a neskôr, keď otvorili aj bistro, tak aj niečo kúpené. Chutila i ranná káva. Študoval som program dňa a robil som si plány, čo si pozriem a kam pocestujem. Tak mi čas ubehol rýchlo.

Vlečky AWT v železničnej sieti na Ostravsku; zdroj: www.awt.eu (upravené)

Ako prvú akciu som si zvolil jazdu mimoriadnym vlakom do Bohumína po vlečkách AWT. Pred ôsmou sa na svetelnej tabuli ukázal tento vlak, tak som išiel na štvrté nástupište ho očakávať. Vlak ešte nebol pristavený, tak som pri veľmi zlých svetelných podmienkach urobil niekoľko záberov na okolo stojace objekty. Napríklad 754 081-8 s nejakým vlakom, alebo 754 047-9, ktorý stál hneď vedľa a k nemu pristavili náš mimoriadny vlak. Myslel som, že to bude nejaká historická súprava. Na moje prekvapenie to boli štyri vozne Bdtee a na čele okuliarnik 754 068-5. Kúpil som si peknú vstupenku u sprievodcu a nastúpil do prvého vozňa za rušňom.

Ostrava hl.n.: mimoriadny vlak pôjde na vlečky AWT © Ondrej Krajňák

Cestujúcich bolo dosť málo. Mnohých ľudí odradilo zrejme nevľúdne počasie. O 8:05 hod. sme sa vydali na cestu. Pred stanicou Ostrava střed sme odbočili doľava a tu sa začala jazda po vlečkových koľajach. Pozeral som z okna, väčšinou okolo trate sú iba lesy. V stanici Zárubek som z okna fotil čmeliaka 771 036-1. Záber je rozmazaný. Kratší čas som nestihol nastaviť, cvakol som to na automatiku a takto to dopadlo. Ten čmeliak je zrejme odkúpený od štátnych železníc. Rušne vyrobené pre podniky mali v evidenčnom čísle na začiatku päťku. Kým sme došli do stanice Doubrava, trať opustila lesy a vošla medzi civilizáciu.

Vlečky AWT: zaujímavá budova pri trati © Ondrej Krajňák

Videl som obytnú štvrť, ktorá pozostáva z rovnakých červených tehlových domčekov, zrejme baníckych. V stanici Doubrava sme zastavili. Rušeň obehol súpravu. Tu som počas krátkej prestávky fotil dvojicu rušňov AWT 740 638-2 a 740 460-1 so súpravou prázdnych vozňov Wap. Z Doubravy sme išli úvraťou do Bohumína. Druhá časť cesty bola zaujímavejšia. Prechádzali sme krajinou plnou rybníkov. A boli to riadne veľké jazerá. Neviem, či vznikli banskou činnosťou, alebo je to tu takto od nepamäti. Ale je to zaujímavý kraj. Pri vchádzaní do Bohumína som vyfotil dve bobiny 140 058-9 a 140 067-0, ktoré som asi pred rokom fotil v Trebišove.

Bohumín: „bobiny“ 140 058-9 a 140 067-0 © Ondrej Krajňák

Lepšie počasie nebolo ani v Bohumíne. Ako povedal Josef Kemr vo filme Na samotě u lesa: „A chčije a chčije“. Mažoretkám dážď neprekážal, veselo si poskakovali. V priestore medzi staničnou budovou a ďalšou budovou smerom k depu boli okrem mažoretiek aj stánky s občerstvením. Výber bol bohatý. Jak tuhých, tak i kvapalných pokrmov bolo nadostač. Moje kroky ale smerovali k neďalekej budove, v ktorej sa nachádza ústredné stavadlo. V chodbe na prízemí už usporiadateľ skupinke záujemcov rozprával o rekonštrukcii stanice, na monitore premietol film s ukážkami rekonštrukčných prác.

Bohumín: ústredné stavadlo – „reléovka“ © Ondrej Krajňák

Po krátkom výklade sme si pozreli reléovú miestnosť a vystúpili sme na najvyššie poschodie do miestnosti výpravcov. Ostal som v miernom šoku. Obrovská obrazovka na stene, plno počítačov na stoloch a päť výpravcov. Tak to som ešte nevidel. Vlastne niečo podobné som už videl na novej zriaďovacej stanici v Žiline počas narodeninovej akcie. Tu je to však o niečom inom. Riadenie vlakov vo veľkej stanici. Pán nám porozprával stručne, ako to funguje, ako spolupracujú výpravcovia pri stavaní vlakových ciest a pri zabezpečovaní posunu.

Bohumín: ústredné stavadlo - hlavný panel © Ondrej Krajňák

Päť výpravcov a jedna operátorka riadia najmodernejším spôsobom bezpečnú prevádzku veľkej stanice a priľahlých obvodov. Laikovi to veľa nepovie, ale nám, čo sme robili v doprave a vlakové cesty sme stavali akýmkoľvek spôsobom, toto zariadenie zastaví dych. Tí výpravcovia musia poznať stanicu a jej koľaje dokonale. Toto som chcel vidieť. Aj preto som si zvolil severnú Moravu ako cieľ môjho výletu. Zo stavadla som odchádzal mierne šoknutý. Pokračoval som do blízkeho depa. Dážď neutíchal. V rýchlosti som prebehol depo a fotil som všetky stroje, ktoré tam boli vystavené.

PJ Bohumín: „žehlička“ 111 030-3 © Ondrej Krajňák

Potešil som sa dvom bobinám, rosničke, žehličke, ktorá už bude zakrátko tiež len historickou spomienkou, potešil aj orchestrión s číslom deväť a aj všetky ostatné stroje. Potešil ma aj pantograf EM 475 1046/1045. Oživil vo mne spomienky na sedemdesiate roky minulého storočia, keď tieto jednotky krátky čas pôsobili aj v Košiciach a mal som možnosť voziť sa v nich do roboty do Hanisky pri Košiciach. Keď som si nafotil všetko, čo som fotiť chcel, pobral som sa späť do stanice. Mal som v pláne vrátiť sa do stanice Ostrava hl.n. parným vlakom, ktorý má z Bohumína odchod o 10:45 hod.

Bohumín: „rosnička“ 464 202 obehuje na súpravu © Ondrej Krajňák

Na prvej koľaji pri budove už stála súprava zložená z pekných historických vozňov. Bolo ich myslím až sedem. Parný rušeň 464 202 chcel obehovať po druhej koľaji, ale musel čakať. Stále mali prednosť odchody, príchody a prechody iných, dôležitejších vlakov. Nakoniec sa to podarilo a s asi päť minútovým meškaním sme sa pohli do Ostravy. Vlak bol aj cez nepriazeň počasia riadne zaplnený. Hneď po príchode do Ostravy som prestúpil do Regionovy, ktorá vozila záujemcov po stanici na trase Ostrava hl.n. - riadiace stavadlo Ostrava hl.n. - ČD Cargo, a.s. SOKV Ostrava - elektrodispečing SŽDC, s.o. Ja som vystúpil pri riadiacom stavadle.

Ostrava hl.n.: ústredné stavadlo - ovládací panel © Ondrej Krajňák

Rovnako ako to bolo v Bohumíne, aj tu čakal usporiadateľ a skupinku návštevníkov zaviedol hore do riadiacej miestnosti. Aj tu mi padla sánka, keď som videl na stenách ten obrovský pult. Síce starší typ, ale obsluhuje sa cez počítače. Aj tu sme dostali odborný výklad. Päť výpravcov a jedna operátorka aj tu obsluhuje toto zariadenie. S údivom som sledoval prácu zohratého kolektívu. Pekná robota. Po skončení exkurzie som prešiel peši do neďalekého depa a fotil všetko, čo tu stálo. Exkurziu na elektrodispečing som vynechal. Viac ma zaujímali vozidlá v depe. Ako zberateľa prototypov ma potešila mašinka S 489 0001.

SOKV Ostrava: prototypová „laminátka“ 230 001-0 © Ondrej Krajňák

Bolo čo fotiť. Strojov tu bolo veľa. Len keby to počasie bolo lepšie. Nakukol som aj do starej elektrickej haly. Pár strojov som aj tam vyfotil. Po zdokumentovaní všetkého som sa pobral k lávke. Práve sa spustil ešte hustejší lejak. Myslel som, že pôjdem kúsok ďalej za lávku pofotiť odstavené a zrejme už odpísané rušne, ale nedalo sa. Odfotil som ich len z lávky. Už som mal mokré topánky a prudký lejak ma donútil vyliezť na lávku a pobrať sa do stanice. Navštívil som bistro v staničnej hale, urobil radosť žalúdku a po výdatnom obede som pokračoval v naplánovanom programe.

Ostrava hl.n.: cintorín rušňov © Ondrej Krajňák

Mimoriadnym vlakom s odchodom o 13:05 hod. som chcel odcestovať do stanice Ostrava střed. Vlak tvoril pantograf EM 475 1046/1045. Opäť som si kúpil peknú vstupenku pri vlaku a zaujal miesto na koženkovom sedadle. Cesta to bola krátka. Za pár minút sme boli v cieli. Súprava sa mala o dvadsať minút vrátiť späť na hlavné nádražie, ale ja som tam ostal ešte hodinu a vrátil sa až ďalším vlakom. Chcel som si pozrieť tamojšie múzeum, ktoré je situované priamo v staničnej budove. Pani mi pri okienku, keď som išiel platiť vstupné, povedala, že to mám ako dôchodca dnes len za 20,- Kč, keďže je Deň železnice. Inak by som platil asi 60 Kč

Ostrava střed: exponáty múzea © Ondrej Krajňák

Pozrel som si všetky exponáty. Niektoré som aj vyfotil a ich snímky nájdete v pripojenej galérii. Veľmi pekné a zaujímavé veci tam boli. Majú tam i modelovú železnicu. Pri tej postávali hlavne deti. Fanúšika železníc potešia všetky exponáty so železničnou tematikou. Po skončení prehliadky múzea som mal ešte takmer pol hodiny času na môj starý pantograf, ktorý ma mal odviezť späť na hlavné nádražie. Dočkal som sa, na hlavné nádražie som sa vrátil o 14:37 hod. V pláne som mal jazdu historickou električkou po trase Hlavní nádraží - Výstaviště. Ale vzhľadom na nepriaznivé okolnosti som tento bod programu zrušil.

Ostrava střed: „pantograf“ EM 475 1045/1046 © Ondrej Krajňák

Ostal som na hlavnom nádraží až do odchodu môjho LEA do Košíc. Dôvody môjho rozhodnutia o predčasnom ukončení programu boli prozaické. Mal som premočené topánky, boleli ma nohy únavou a vonku neustále mrholilo, takže nejaké vozenie električkou v takomto počasí by mi veľa radosti nenarobilo. Ostal som teda v staničnej hale, presnejšie v bistre a tam som slávil svoj úspešný Deň železnice. Aj napriek tomu počasiu som bol s akciou spokojný. Videl som zaujímavé stroje a hlavne ma zaujali riadiace stavadlá v Bohumíne a v Ostrave.

Ostrava hl.n.: štvrté „Pendolino“ s päťdesiatročným „Večerníčkom“ © Ondrej Krajňák

Keď už som schádzal na nástupište čakať na svoj spoj, stihol som odfotiť práve odchádzajúci parný vlak i vedľa stojace Pendolino. Naposledy som zamieril objektív na vchádzajúci vlak na čele s okuliarnikom 754 060-2. Odkiaľ prišiel, už neviem, práve došiel i môj LEO Express, ktorým som sa vrátil z niekdajšieho „oceľového srdca republiky“ späť do východoslovenskej metropoly, rovnako spojenej s oceliarskym priemyslom, a tým sa môj tohtoročný Deň železnice skončil. A môžem pomaly rozmýšľať, ako prežijem ten budúcoročný.

Úvodná snímka: Bohumín: „rosnička“ 464 202 zachádza na súpravu © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský