Ako chutili „Margecianske fajnoty“

To som sa dočítal vo zverejnenej pozvánke. Pod ňou sa v diskusii písalo o niektorých východoslovenských nárečových výrazoch. Ja som sa tiež do tejto debaty vtedy zapojil a o gruľovníku som napísal, že je to po česky bramborák, čo je v podstate hlúposť, lebo ako mi tam Zbyněk vysvetlil, bramborák je placka vyrobená z postrúhaných surových zemiakov. U nás sa to volá nalešník. Ja som nemyslel na túto, ale na placku zo zemiakového cesta, pečenú na horúcej platni šporáka. Komperník sa to u nás volalo, ako som to v diskusii aj napísal. V podstate som myslel správne, ale písal zle. A niekde sa to volá aj lokša a možno naozaj i posúch.

O tejto akcii som teda vedel. Nemal som v pláne tam ísť. Ale zhoda rôznych náhodných okolností ma priviedla k myšlienke, že sa tam predsa len pôjdem pozrieť. Aj keď počasie nebolo najlepšie, v sobotu 17.10.2015 ráno som sa vypravil na celodenný výlet. Do Košíc som došiel už o deviatej. Odfotil som si staničnú budovu, ktorá je v rekonštrukcii, ale zdá sa, že už čoskoro budú úpravy dokončené. Chcel som sa prejsť po meste a kúpiť niečo. Potom som sa za mierneho mrholenia vybral do depa. Práve sa začala schádzať partia členov Klubu historických koľajových vozidiel Haniska a členov Košickej detskej historickej železnice.

„Hurvínkovia“ sa chystajú na cestu © Ondrej Krajňák 

Tieto dva kluby úzko spolupracujú pri všetkých podobných akciách. Musím sa priznať, že tohto roku som sa ako člen zúčastňoval veľmi málo na akciách a na brigáde v depe som bol iba raz, takže sa musím polepšiť. Do depa prišli aj niektorí členovia folklórneho súboru Jahodná. Súbor bude vystupovať v kultúrnom programe v Margecanoch a zabaví spevom aj cestujúcich počas jazdy v historickom vlaku. Mašinky boli pripravené. O jedenástej chlapci otvorili brány a motorové vozne M 131 1125 menom Magda a M 131 1538 nazývaný Ľubka mohli vyjsť na točňu.

Už počas jazdy z depa do stanice začali chlapci a dievčatá zo súboru hrať a spievať pekné východniarske pesničky. Folklór mám veľmi rád. Som zberateľom východoslovenských ľudových piesní a rád si ich hrám na akordeóne. Aj účasť folklórneho súboru vo vlaku a folklórny program v Margecanoch boli jedným z dôvodov, prečo som na akciu išiel. Cestujúcich nebolo veľa. Dva motorové vozne sa zaplnili tak akurát, každý mal miesto na sedenie. Ľudí odradilo nepriaznivé počasie. Celú noc pršalo a vedelo sa, že bude pršať aj celý deň. Do stanice nás pustili k tretiemu nástupišťu na koľaj číslo päť.

Moknúci vláčik čaká na cestujúcich © Ondrej Krajňák

Akoby naschvál na nekryté nástupište v tom nevľúdnom počasí. Cestujúci nastúpili. Medzi nimi nechýbal všetkým známy cestovateľ z Bratislavy, ktorý zrejme chodí na všetky nostalgické akcie na Slovensku. Presne podľa cestovného poriadku sme sa o 11:45 pohli. Folkloristi hrali, spievali aj cestujúci, bolo veselo. Cesta ubehla rýchlo. V Margecanoch niektorí ľudia vystúpili a pobrali sa do dediny, niektorí ostali vo vlaku a previezli sa ešte do Gelnice a späť. Ja som chvíľu chodil po stanici. Prešiel som až k odľahlým koľajam, kde som si odfotil odstavené favority a motorové vozne. Na opačnej strane stanice bol odstavený traťovácky stroj 730 619-4.

Hoci túto mašinku už odfotenú mám, prešiel som sa až k nej a odfotil som ju pre vás. Stála tam s jedným vozňom radu Sav na štrk. Práve som sa vracal k staničnej budove, keď od Košíc došiel R 608 Spišan. Odfotil som si aj ten a išiel som na ulicu za staničnú budovu. Dážď prestal. Nepršalo už vôbec, tak ma to aj potešilo. Nemusím fotiť pod ambrelou. Hneď za staničnou budovou je Školská ulica, ktorá vedie až k Obchodnej ulici. Tu na spojnici týchto dvoch ulíc stojí obecný úrad. Na týchto dvoch uliciach sa diali všetky tie akcie o ktorých sa písalo v pozvánkach a ktoré prilákali davy ľudí do Margecian.

Po príchode do Margecian © Ondrej Krajňák

Margecany. Historik Varsík v knihe Osídlenie východného Slovenska do XV. storočia píše: Slováci v Margecanoch, ktorí sídlia pri vtoku Hnilca do Hornádu sú na svojom pôvodnom mieste bez prerušenie kontinuity od čias spred príchodu Nemcov k rieke Hnilec, teda od čias Svätoplukových v IX. - X. storočí. Prvé písomné zmienky o Margecanoch sú z r.1235. Z nich vyplýva, že dedinka Margecany vznikla v chotári banského mesta Gelnica a jej pôvodný názov sa viaže k názvu tunajšieho kostola. Pôvodný názov obce Sent Margita sa veľa krát menil. Súčasný názov Margecany dostala dedina až v roku 1920.

Napriek značnému poklesu obyvateľov následkom morových epidémií v r. 1662 - 1710 boli Margecany na konci 18. storočia už významným územným sídlom. Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať. Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis „Sigil: Communitatis Margithfalva 1789“. Uvedená pečať je uchovaná na listine. Roku 1918 postihla obec epidémia „španielskej chrípky“. V roku 1937 bol do obce zavedený el. prúd. V roku 1960 sa s obcou administratívne spojila osada Rolova Huta. Rok 1963 bol rokom veľkých zmien.

Margecany na mape; zdroj: mapy.cz

Začalo sa sťahovanie ľudí a výstavba vodného diela Ružín. Pôvodná obec Margecany ležiaca pri korytách riek Hornád a Hnilec zanikla v r.1970. Z pôvodných Margecian sa do dnešných čias zachoval len rímsko katolícky Kostol sv. Margity a cementáreň Vápenka Margecany. V časti Rolova Huta sa nachádza technická pamiatka „Margeciansky tunel“, pôvodne železničný, teraz spájajúci Rolovu Hutu a rekreačnú oblasť Kozinec . Pôvodný jednokoľajný Margeciansky tunel z roku 1872 s dĺžkou 403,5 m, ktorý bol vybudovaný na trati KBŽ, je už dnes mimo prevádzky.

Tunel sa dostal pod správu obecného úradu, bol upravený a slúži pre cestnú premávku. Hneď vedľa tohto krátkeho starého tunela je Bujanovský tunel. Bujanovský tunel je dvojkoľajný a svojou dĺžkou 3 410,00 m je najdlhší dvojkoľajný tunel na tratiach ŽSR. Tunel je elektrifikovaný TNPS 3 kV DC. Začiatok tunela sa nachádza v km 127,175, jeho koniec v km 130,585. Tunel leží v traťovom úseku Margecany zastávka a Ružín a vedie pod kopcom Suchý vrch a kopcom Bujanov, podľa ktorého je pomenovaný. Tunel má spád 5 ‰ smerom od Margecian ku Košiciam. Do užívania bol odovzdaný 5.11.1955.

Kysacký portál margecianskeho tunelu (15.10.2005) © Michal Weiszer

Železničná stanica Margecany je jednou z najdôležitejších železničných križovatiek, ktorá mala v priebehu rokov tri podoby. Najprv to bola jedna odbavovacia budova (s 1 poschodím), potom 2. odbavovacia budova (2 poschodia) a 3. odbavovacia budova (terajšia už aj s prístavbou). Podrobnejšie o technickom vybavení stanice sa dočítate v našom prehlade objektov. V stanici je aj malé rušňové depo, ktoré je už dnes mimo prevádzky. Ľúto mi je, že som nikdy nefotil rušne v tomto depe. Hlavne v časoch, keď tu parkovali sergeje či hydry, singrovky a ešte dávnejšie parné rušne.

Margecany som v minulosti navštevoval často. Prestupoval som tu na vlaky smerom do Červenej Skaly. V Dobšinskej Maši, ktorá leží pri zastávke Dedinky, bývala moja sestra, takže som tam cestoval často na návštevy a po tejto trati som cestoval často aj na túry do Slovenského raja. Stanice  či zastávky Mlynky, Dedinky, Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa ležia na hranici národného parku Slovenský raj. Telgárt (kedysi Švermovo), Telgárt penzión a Červená Skala (blízko Šumiaca), ležia zas pod úpätím Kráľovej hole vo východnej časti Nízkych Tatier. I tu som veľa krát začínal svoje túry.

Výpravná budova žst. Margecany © Ondrej Krajňák

V stanici Margecany bola kedysi aj koľajová spojka (triangel) medzi traťou z Košíc a traťou do Červenej Skaly. Pre vlaky osobnej dopravy využívaná nebola, nakoľko vlaky museli tak či tak zájsť do stanice kvôli cestujúcim. Tu sa menili rušne jednak kvôli úvrati a tiež kvôli trakcii. Spojku nemohli využívať ani nákladné vlaky. To by museli rušne nezávislej trakcie zapriahnuť do vlaku už v Košiciach, alebo v inej vlakotvornej stanici. Pamätám sa, ako vlak zložený z vozňov radu Wap, naložených granulovanou trosku vo Východoslovenských železiarňach Košice pre cementáreň Šalková pri Banskej Bystrici, vypravili už z Hanisky pri Košiciach so zapriahnutými sergejmi.

Jeden vpredu, jeden vzadu. Je možné, že tieto vlaky potom v Margecanoch pustili cez spojku na trať do Banskej Bystrice. Spojka sa využívala málo, pustla, až ju nakoniec odstavili. Zrušili výhybky na košickej strane. Prístup ostal len z druhej strany, preto dlhý čas slúžila na odstavovanie nepotrebných vagónov. Neviem v akom stave je teraz, ale je už asi zrušená výhybka i od Gelnice. V závere obrazovej galérie prikladám niekoľko starších fotiek rušňov, ktoré som v minulosti fotil v Margecanoch. Takže toľko v krátkosti o Margecanoch a ideme na folklór.

Čulý ruch na mieste slávnosti © Ondrej Krajňák

Kráčal som Školskou ulicou do centra diania. Ulica bola pre dopravu uzavretá. Už pred školou začínali stánky s rôznymi tovarmi. Hračky, jedlá, nápoje ... Pri pohľade na kolotoč som sa myšlienkami vrátil do môjho detstva. Aké to bolo, keď prišli kolotoče. Celé davy detí ich obliehali. Dnešné deti už kolotoč nezaujíma. Moderné technológie naučili deti zabávať sa iným spôsobom. Išiel som pomedzi stále pribúdajúce davy ľudí až k centru diania pred hlavnú tribúnu pri obecnom úrade. Profesionálne postavená tribúna, s profesionálnym ozvučením. Stánky pokračujú i na Obchodnej ulici. Dostal som sa k stánku, kde sa piekli diskutované gruľovníky.

Ženy v krojoch vaľkali cesto a ďalšie ženy ich kládli na horúce platne dvoch šporákov a piekli. Záujem o ne bol veľký. Dlhý rad čakajúcich ma od ochutnania týchto snáď langošov odradil. Stáť dlho v rade sa mi nechcelo. Videl som ako sa pečú, odfotil som prácu šikovných žien a pokračoval som v exkurzii pomedzi stánky. Pri jednom stánku bolo ľudí málo. Pripravovali sa tu bryndzové halušky. Ženy vraveli, že o chvíľu budú hotové, tak som si počkal a kúpil som si hneď dve porcie, aby som sa najedol. A boli skutočne chutné. Oliver Dučák sedel pri mne a tiež ich jedol. Jemu sa zdali byť málo slané, ale mne to nevadilo. Ja veľmi nesolím.

Tu sa chystajú pečené kapustové pirohy © Ondrej Krajňák

Najedol som sa a vrátil sa pred tribúnu. Tu sa v jednom stánku čapovalo pivo Šariš. Kúpil som si jedno a práve sa už začal i kultúrny program na tribúne. Tak som popíjajúc žltý mok sledoval detský folklórny súbor. Potom nasledovali ďalšie súbory. Ich mená či názvy som si nepísal ani nezapamätal. Zaujímal ma ten náš súbor Jahodná z Košíc, ktorého členovia nás zabávali už vo vlaku. V tomto súbore tancuje a spieva i Zuzka Lehotská, dcéra riaditeľa Košickej detskej historickej železnice. Takmer dve hodiny som sledoval folklór, ktorý mám rád. Po pol štvrtej som sa pomaly, predierajúc sa davmi ľudí, pretlačil ku stanici.

Rozhodol som sa, že tu neostanem do večera, ale že sa vrátim do Košíc osobným vlakom 7819 s odchodom o 15:59 hod. z Margecian. Náš historický vlak mal z Margecian odchod až o 17:30 hod. a ja potrebujem z Košíc cestovať ešte 45 km do nášho zapadákova, takže som už čakať do večera nechcel. Čo som potreboval, to som nafotil, čo som chcel vidieť, videl som. Stretol som kamarátov, známych, posedel pri peknom folklóre. Hoc počasie bolo pochmúrne, občas i nejaká kvapka spadla zo zamračenej oblohy, v Margecanoch bolo veselo. Ľudia sa bavili, koštovali všakovaké domáce dobroty, pili a veselili sa.

Folklórny súbor „Jahodná“ v akcii © Ondrej Krajňák

Okrem gruľovníka, ktorý bol najviac populárny a stáli na neho po celý čas dlhé rady hladných návštevníkov, predávali sa i klobásy, hurky (jaternice), pirohy na rôzne spôsoby, dokonca i pirohy plnené kapustou a pečené, tvarohové šišky, ľapačková polievka, šarpance s kyslou kapustou a slaninkou, šarpance na sladko s tvarohom a maslom, pečené jablučko, beľuše zo sladku kapustu, folkmárske pirohy na sladko i slano, rohy s makom aj s pudinkom, zemiaková placka, k nej kapusta a klobása, kapustný list s chlebom, chlieb so škvarkovou masťou, holubky, tlačenka, makovníky a iné koláčiky plnené na rôzne spôsoby.

Pilo sa hriate, varené víno, pivo a ďalšie rôzne alkoholické i nealkoholické nápoje. Bolo z čoho vyberať. Za tieto dobroty sa platilo žetónmi, nazývanými fajnoše, ktoré sa dali kúpiť za 0,50 €. Ako je vidieť i na fotke 071 v galérii, zisk z predaja fajnošov slúžil ako dar pre občianske združenie Jadlovec. Nech sa im darí. Vyvíjajú pekné spoločenské aktivity. Odchádzal som spokojný, najedený a smädom netrpiaci. Odfotil som výpravcu ako nás vypravuje, stiahol som okno a pozeral vodnú nádrž Ružín, ako sa napĺňa vodou. V Kysaku stál starý pantograf. Pred Košicami som si odskočil na WC a trochu ma rozosmiala sedačka, ktorá bola asi o tri čísla menšia.

Úvodná snímka: Historický vláčik po príchode do Margecian © Ondrej Krajňák

Upravil a doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský