Z poľských úzkorozchodných tratí v roku 2002

14.5.2016 8:00 Helmut Böhme

Zo správy na stránke LOK Report som sa dozvedel o zvláštnej jazde po vtedy už zrušenej úzkokoľajnej trati Krośniewice – Boniewo – Przystronie – Sompolno, ktorá bola pripravená na deň 9.11.2002. Vydal som sa tam s kamarátom gumokolom. Aj keď to bola „iba“ akcia s motorovou lokomotívou, bola jazda, aj napriek mizernému počasiu, nakoniec veľmi zábavná.

Spomínam si ešte na cesty s parným rušňom do Ozorkowa a Ostrowov. Fotky síce nemajú dobrú kvalitu, ale myslím si, že ako spomienka na neopakovateľnú atmosféru stojí za to ich ukázať.

Krátko po 10. hodine sa objavila lokomotíva Lxd2 č. 262 pred staničnou budovou stanice Krośniewice miasto ...

... išla okolo lokomotívy bývalého cukrovaru Nowy Staw ...

a prešla okolo zrušenej sestričky s osobnými vagónikmi.

Výrobný štítok prezradzuje jej pôvod aj vek.

Pes jedného účastníka jazdy kriticky okukával, ako sa pripojuje osobný a služobný vozeň.

Ďalšie odstavené vozy sme míňali po odchode.

Vláčik zastavil kvôli fotografovaniu na zastávke Dąbrowice ...

... a potom aj v lese.

Zastávka u dediny Cetty, ...

z ktorej odvážala cukrovú repu kedysi práve železnica.

A pri obci Wielka Wieś sme ju repu takto predchádzali.

Zamrznutý rybník pred zastávkou Osiecz vystríha pred blížiacou sa zimou.

Návestidlo ukazuje natrvalo „voľno“, aj keď sa tu už skoro žiadny vlak neobjavuje.

Prestaviť dlho nepoužívanú výhybku je namáhavá práca.

V stanici Boniewo bolo treba „obrátiť“ súpravu smerom na Przystronie.

Božie muky pri obci Pasieka dopĺňali pochmúrnu atmosféru.

V obci Izbica bolo treba vyčistiť priecestie.

Zima sa blíži a krajina chystá prekážky na trati.

Tu treba prestrihnúť drôty telegrafného vedenia ...

... a tu zasa prepíliť spadnutý stožiar.

Ale to ešte nebolo nič. Keď sme mali podísť pod traťou Gdańsk – Inowrocław – Katowice, vykoľajil sa nám služobný vozeň. Ale osádka na to bola pripravená, zdviháky mala vo výbave.

S ich pomocou sa snažili voz opäť dostať na koľaj, ...

... čo však nebolo vôbec jednoduché.

Účastníci jazdy mali o „zábavu“ postarané.

Čakanie im navyše spestrovala premávka na „hornej“ trati, ...

... ktorá sa však do ich „tematického plánu“ príliš nehodila.

„Nehodoví robotníci“ zatiaľ poslali rušeň do Sompolna pre akési ďalšie náradie, ...

... s ktorým sa po chvíli vrátil a snažil sa voz na koľaj vytiahnuť.

Koľajnice bolo treba posypať pieskom.

Náš rušeň zaberá a hore zasa prechádza nákladný vlak.

Ešte bolo treba upratať „miesto činu“, ...

... súpravu spojiť a mohlo sa pokračovať v ceste.

Potom však už bola tma a nedalo sa fotiť. V Sompolne kutili ešte dve hodiny na lokomotíve, pretože vytekala voda z chladiaceho systému, a po jej doplnení požiarnikmi sme sa vydali okolo 19. hodiny na cestu späť. Do Krośniewic sme dorazili 11 minút po polnoci. Zakúrili v peci, tak bolo pekne teplo. Osvetlenie síce nefungovalo, za to zapálili sviečky. Niektorí pustili hudbu a tancovali, iní sa zasa na drevených sedadlách zariadili tak dobre, ako to šlo, a spali. Len sme nepochopili, na čo sa vlastne zúčastnili dvaja mladíci, čo už na ceste tam vypili vodku a jeden z nich bol tak opitý, že sa najprv v Boniewe u staničnej budovy vymočil a potom aj povracal.

Krośniewicka Kolej Dojazdowa síce počas cesty rozdávala cestovný poriadok platný od 4.11.2002 s poznámkou „znovuzavedenie prevádzky do Boniewa a Ozorkowa odo dňa oznámenia“, k tomu ale už nedošlo. Pokiaľ niekto má veľkú trpezlivosť a neprekáža mu zlá kvalita záberov, môže si pozrieť aj video z akcie.

Na záver ešte pridávam zopár snímok z inej akcie, ktorá síce časovo popísanej ceste predchádzala, ale podkladov z nej mám oveľa menej. Dňa 31.10.2002 som využil skutočnosti, že v Sasku máme sviatok (Deň reformácie), a vyrazil som do Kruszwice, pretože sa v internetových fórach veštilo, že preprava repy do tamojšieho cukrovaru úzkorozchodnou dráhou onedlho už bude minulosťou. Ja som ju zastihol ešte v činnom stave a zachytil ...

... skladovú plochu cukrovaru, ...