Leto v Tatrách

A tak sme mohli navštíviť pár známych a pre nás milých miest a aj si zaspomínať na naše mladšie časy.

Na Spiš sme prišli v nedeľu skoro, ešte pred obedom a stihli sme sa zastaviť v Poprade. Tu sme sa prešli námestím bez automobilov a aj sme sa naobedovali. Mali tu rozostavaný letný kinematograf, niekoľko turistov sa prevážalo od nového nákupného centra „vláčikom“ a niektorý večer sme potom videli v televíznych správach, že sa práve tu konal aj ultra-cyklomaratón. Na Štrbskom plese pršalo, preto potom ako sme sa ubytovali, sme sa prešli len k plesu.

7.8.2017- Štrbské pleso, stanica © Juraj Földes

Keď v pondelok ráno ešte stále pršalo, rozhodli sme sa zaviesť električkou do Smokovca. Pri pokladni sme sa uistili, že ako penzisti a majitelia príslušných preukážok ŽSR nepotrebujeme vôbec žiadne lístky. Inak stojí 2-hodinový lístok 2 € a celodenný na tatranský okruh ŽSR 4 €. Pri našom pešom presune z Nového do Starého Smokovca dážď ustal, čo nás inšpirovalo vyjsť aj na Hrebienok. Už po ceste nahor sme zaregistrovali nové vagóny pozemnej lanovky. Popri turistickej zjazdovke bola aj pekná úroda malín a na chvíľu vyšlo aj slnko.

06.1972- Hrebienok- Starý Smokovec, vagón od Carozzeria Varese zachytený na polceste
© Juraj Földes

My sme pozemnou lanovkou naposledy cestovali ešte s predchádzajúcou generáciou talianskych vagónov pochádzajúcich tesne spred MS 1970. Vtedy štát pred majstrovstvami sveta v severských disciplínach masívnejšie investoval v Tatrách. Pozemná lanovka ešte patrila ČSD a jednosmerný lístok stál Kčs 2,20. Teraz sme platili Tatranským lanovým dráham (TLD), ktoré si ju kúpili, v 2006. roku 6 € za taký istý lístok v novšom a väčšom vozni z 2007. roku, už po zľave 1 € na dôchodcu. Miesta bolo v ten upršaný pondelok vo vagóne dosť, čo už o pár dní neskôr, napriek 15-minútovému intervalu jázd neplatilo, to sa vďaka lepšiemu počasiu vagón slušne zaplnil a priveľa miesta neostalo ani na státie.

7.8.2017- Hrebienok - Starý Smokovec, vezieme sa pozemnou lanovkou © Juraj Földes

Kapacita lanovky sa po každej generačnej výmene zvyšovala, za môjho detstva, v 50. a 60. rokoch 20. storočia nás viezli podstatne pomalšie vagóny vyrobené v roku 1951, s ktorými mohli súperiť aj zdatnejší turisti. Terajšie budovy hornej aj dolnej stanice pochádzajú z úrodného konca 60. rokov 20. storočia, ich architektúru si ctil pri poslednej rekonštrukcii aj nový investor a projektant.

Pozemná lanovka Starý Smokovec - Hrebienok, foto Vladimíra Koštiala z jeho knihy
„Vysoké Tatry“, vyd. Osveta, Martin 1957

Kúsok pod údolnou stanicou lanovky v Starom Smokovci roky strašilo torzo nikdy nedostavaného domu kultúry, ktoré zmizlo a teraz sa tam intenzívne pracovalo, respektíve pilótovalo hlboko pod rastlým terénom vo výkope. Ako všade inde u nás, aj v Smokovci sa vymenilo množstvo obchodov. Niekdajšie kino je pekne rekonštruované, ale už sa tam nepremieta. Stanica a okolie pôsobia upratane a udržiavané a zažili sme aj slušný záujem o cestovanie. Na začiatku sezóny boli kapacitné problémy väčšie - čítal som o tom odkaz na týchto stránkach, aj sme o tom počuli od rodiny, ktorá tam bola pred nami. Počas „nášho“ 32. týždňa už bola doprava posilnená, my sme pri cestovaní vždy sedeli a cez deň sme sa viezli vždy dvojitými súpravami.

7.8.2017 - Starý Smokovec, naša električka na štrbské pleso © Juraj Földes

Prvé spomienky na tatranské električky mám ako deväťročný, cestovali sme vtedy ešte pomalšie v preplnených súpravách, v ktorých niekedy boli zaradené aj otvorené „letné“ vozne. Zubačka zo Štrby už/ešte nepremávala (1933/1969) a z rýchlikov sa na električky prestupovalo pred starou popradskou stanicou. Ubytovaní sme boli vtedy na chate pod Skalnatým plesom a asi našou najdlhšou túrou bol vtedy peší výstup na túto chatu zo Smokovca.

09.2008 - EMU 49.001 (ex. TEVD č. 7) Ringhoffer/Škoda z roku 1930 © Peter Páteček,
Železničné info

Na tretí deň terajšieho pobytu, v utorok, sme sa vybrali na turistami veľmi frekventované Popradské pleso. Kým sme tam došli sa vyjasnilo a my sme po obede pokračovali od plesa po červenej, po magistrále na Ostrvu a Batizovské pleso.

8.8.2017 - Popradské pleso, Mengusovská dolina © Juraj Földes

Pri pohľade na Gerlach zo strany batizovskej próby sme si zaspomínali na náš inak vydarený výstup na vrchol s horským vodcom „v zábehu“ pred 18 rokmi. My sme boli štyria pripútaní za ním na lane a ešte na nás dohliadal ďalší, skúsenejší horský vodca. Vtedy sme od Batizovského plesa zostupovali len po Sliezsky dom, teraz nás čakal úmorný zostup do Vyšných Hágov. Tam sme tesne zmeškali vlak o pol deviatej a boli sme vďační, že o hodinu presne došla ďalšia električka.

08.1999 - s manželkou na Gerlachu, archív Juraj Földes

Vo štvrtý deň sme sa pri stúpajúcich denných teplotách vybrali cez Furkotskú dolinu na Predné Solisko. Spočiatku sme išli v poškodenom lese spoločne s turistami idúcimi na Kriváň. Po odbočke do doliny nás už bolo na chodníku podstatne menej, výstup bol potom príjemnejší. Nepokračovali sme, ako pred rokmi k Wahlenbergovým plesám do Furkotského sedla, ale k hornej stanici vynovenej sedačkovej lanovky na Solisko. Tá pôvodná bola dvojmiestna od Transporty Chrudim a nahrádzala archaický lyžiarsky vlek od plesa ešte s drevenými bránami.

06.1972 - Solisko, trasa dvojsedačky Mlynickým údolím © Juraj Földes

Tá terajšia štvormiestna sedačka patriaca TLD je na hornom úseku zdvojená, pričom tá druhá slúži nad lesom iba v zime, v miestach, kde predtým bol už súdobý lyžiarsky vlek. Znamená to tiež výrazný nárast kapacity, ktorý sa naplno využije len za vhodných snehových podmienok. Lístky nadol (jednosmerný stál pre nás penzistov 8 €) sa kupujú v chate nad hornou stanicou lanovky, kde sa dalo aj chutne najesť. Šírka zjazdoviek sa rokmi tiež postupne zväčšovala, až to vyvolalo tento rok pri akejsi žiadosti o stavebné povolenie široko publikovanú reakciu odporcov zámeru v duchu, či chceme mať v Tatrách národný park, alebo lunapark.

9.8.2017 - pohľad zo Soliska na Štrbské pleso © Juraj Földes

Vo štvrtok sme sa vybrali k vodopádu Skok v Mlynickej doline. Spočiatku sa išlo popod sedačkovou lanovkou na Solisko, po chvíli však nad zvukovú kulisu lanovky prevládol šum Mlynického potoka. Vodopád je najkrajší pri jarnom topení snehu, ale úplne bez vody neostal ani teraz. Pod vodopádom sme si dali ľahký obed z ruksaku. Pri návrate sa nebo zatiahlo a pridali sme do kroku, lebo párkrát aj zahrmelo. Možno, že vyššie aj riadne zapršalo, nás krátko pred cieľom zasiahlo len pár kvapiek.

10.8.2017 - Mlynická dolina, vodopád Skok © Juraj Földes

V piatok sme sa po raňajkách vybrali zase na stanicu pri Novom Štrbskom plese, pochádzajúcej tiež z konca 60. rokov 20. storočia, ktorá sa odvtedy veľmi nezmenila a smerovali sme do Tatranskej Lomnice. Pôvodná malá stanica TEŽ/TEVD sa zachovala, bola na brehu Štrbského plesa, pri penzióne „Solisko“. Niekdajšia trať je teraz chodníkom a zdá sa, že jej preložka k Novému Štrbskému plesu, podobne, ako preložka trate v Poprade s obídením obce Veľká bola dobrým riešením.

06.1972 - Štrbské pleso, ešte nová stanica a EMU 89.0 © Juraj Földes

Na rozdiel od nášho pobytu v Tatrách na jeseň v roku 2001 je celá aktívna flotila električiek jednotná, radu 425.95 od konzorcia GTW Vysoké Tatry, postavená na báze jednotky GTW 2/6 od Stadlera. Tých súprav s prezývkou barónka, alebo aj tetrapak je o čosi (3) menej, ako bolo predtým tatrováckych trojčiat 420.95 (EMU 89.0), ale pri mierne zvýšenej traťovej rýchlosti to zrejme postačí. Pri nezvyčajne vysokých teplotách tohto leta oceňujeme v terajších jednotkách príjemnú klimatizáciu. V depe sa vďaka nadšencom podarilo ešte niečo zachovať aj zo starších generácii električiek, ale ako turistická atrakcia jazdí medzi Popradom a Tatranskou Lomnicou každé 2 týždne v sezóne len staršia, pôvodne poštová „Kométa“, ex. Ganz č. 22.

09.2001 - Starý Smokovec, stretnutie dvoch generácii električiek © Juraj Földes

Po prestupe v Starom Smokovci rýchlo prichádzame do Tatranskej Lomnice, kde sa stretávajú trate normálneho a metrového rozchodu - zo Studeného Potoka a zo Smokovca. Tu čakala na ďalší výkon pekne umytá a dobre nasvetlená motorová jednotka delfín 840.006, svojim švajčiarskym pôvodom príbuzná električiek radu 425.95. O týchto jednotkách bol zverejnený článok na stránkach VLAKY.NET v roku 2008.

11.8.2017 - Tatranská Lomnica, jednotka 840.006 © Juraj Földes

V okolí stanice je pár slušne rekonštruovaných budov, ktoré sa donedávna ešte rozpadávali. My sa ale vyberáme popri dolnej stanici kabínky smerom k Studenovodským vodopádom. Okrem novšej, už rekonštruovanej kabínkovej lanovky pôvodne z polovice 70. rokov 20. storočia sú vidieť stĺpy a laná ďalšej, zrejme sedačkovej lanovky, ktorá bude asi posilou v zimnej sezóne.

11.8.2017 - Tatranská Lomnica, paralelné lanové dráhy k medzistanici Štart

Pri údolnej stanici začujeme hlásenie o aukcii na posledné dva lístky na Lomnický štít (štandardná cena je 27 €) a chvíľu na to oznámenie, že pre tento deň sú všetky lístky na štít už vypredané. Na štíte sme boli lanovkou už niekoľkokrát v minulosti (naposledy za 600 korún), preto nám ani tak ľúto nebolo.

02.1984 - na Lomnickom štíte © Juraj Földes

Po doplnení tekutín ideme niekdajším hustým lesom miernym stúpaním napred smerom k medzistanici „Štart“, kde stále stojí budova pôvodnej veľkej kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso z konca 30. rokov 20. storočia a pri pohľade na Skalnaté pleso sa vyníma Jurkovičova stavba prestupnej stanice na Lomnický štít. Aký bude asi ďalší osud údolnej a medzistanice starej lanovky (1937- 1999)? Sú možno pamiatkovo chránené/hodnotné, ale zatiaľ aj podľa svedectva videí bezútešne chátrajú.

Visutá lanovka na Lomnický štít, foto Vladimíra Koštiala z jeho knihy „Vysoké Tatry“,
vyd. Osveta, Martin 1957

Nad údolnou stanicou je, pre nás nová, umelá zberná nádrž na umelé zasnežovanie, skoro bez vody. Snáď ju ešte naplnia jesenné dažde. Kus cesty za odbočkou pod medzistanicou lanovky Štart stretávame a míňame podobne ako nad Vyšnými Hágami, viacjazyčnú výstrahu pred nebezpečím padajúcich stromov v bezzásahovom pásme. Rozdiel je badateľný najmä v absencii stôp po drevorubačoch, ale nová zeleň popri chorých stromoch vyrastá aj tu.

11.8.2017 - priehľad na Lomnický štít nad Tatranskou Lomnicou © Juraj Földes

Za pekného počasia nám zrejme nič nehrozí, pokračujeme ďalej k vodopádom. Príjemnou stránkou tohto chodníka sú križujúce horské potôčiky, pri jednom z nich sme si spravili obedňajšiu prestávku aj my. Popri vodopádoch obliehaných výletníkmi sme potom vyšli na Hrebienok a dole sme sa po druhýkrát odviezli pozemnou lanovkou.

11.8.2017 - Studenovodské vodopády © Juraj Földes

Oproti stavu spred víchricou v 2004.-tom je pri jazde z električky za dobrého počasia veľa nových výhľadov, na vrcholy aj do údolia. Vyššie okná v Barónkach- GTW oproti tatrováckym trojičkám sú preto určite prednosťou. Niektoré stanice na trase ešte čakajú na opravu a ešte nevieme, ako budú riešiť dilemu malých pamiatkovo chránených čakární (zastávky Nový Smokovec, Popradské pleso) versus aktuálna vysoká frekvencia cestujúcich.

11.8.2017 - Tatranská Polianka, stanica, tu je prvé kríženie električiek smerom na
Štrbské pleso © Juraj Földes

V deň nášho odchodu sa štíty zase schovali a nebolo nám preto až tak ľúto ísť domov. Zo správ sa dozvedáme, že tentoraz vyčíňala víchrica v Bratislave, pod hlavnou stanicou nepadali len stromy, ale aj trolejové vedenie. Keď sme prišli domov, už sa situácia znormalizovala a následky neboli ani zďaleka také dramatické, ako tie pred rokmi v Tatrách.

Zdroje a odkazy:

1. Jiří Kubáček a kol.: „Dejiny železníc na území Slovenska“, ŽSR, Bratislava 1999
2. Ladislav Szojka: „Dejiny Tatranskej elektrickej železnice“, Magnet Press 2013
3. Cenník lanoviek TLD 2017
4. Cestovný poriadok tatranských električiek 2017
5. príspevky na VLAKY.NET uvedené v Súvisiacich odkazoch
6. zdroje pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: 11.8.2017 - Štrbské pleso, čaká sa na príjazd vlaku zo Smokovca © Juraj Földes