Lokálka Neunkirchen – Willendorf

16.12.2018 8:00 Juraj Földes

Do Neunkirchenu v Dolnom Rakúsku som sa od roku 1991 dostával pracovne často. Je to neveľké rovinaté okresné mesto s vyše 900 ročnou históriou na úpätí Viedenských Álp. Mesto nikdy nemalo deväť kostolov. Pomenvanie pochádza z pôvodného „Niuwenchirgun“, čiže nový kostol, neskôr aj „Neuenkirchen“. Má železničnú stanicu na trati ÖBB 500/510 - Südbahn. Na okraji centra mesta je ešte jedna, už nefunkčná stanica „Lokalbahnhof“, odkiaľ ešte stále vedú koľaje k hlavnej trati.

Na prelome tisícročia po nich občas ešte prešiel manipulačný vlak, naposledy snáď prevážal tovar do skladov pri stanici lokálky, ktorej trať v dĺžke 11,3 km viedla rokoch 1909-1942 do Willendorfu ležiaceho pri trati ÖBB 522 z Wiener Neustadtu do Puchbergu. Domáci už históriu tejto miestnej trate pekne zdokumentovali, nebol preto problém dozvedieť sa o nej viac. Ťažšie bolo získať informácie o jedinej novej vlečke na okraji Neunkirchenu, o ktorej tu bude tiež reč.

Cez Neunkirchen (366 m n.m.) viedla rímska „Blätterstraße“ od Dunaja na juh cez Alpy. Jeho osídlenie patrí k najstarším v oblasti viedenskej kotliny, Steinfeldu. Archeologické nálezy svedčia aj o keltskom osídlení v dobe laténskej. Už pred založením dnes väčšieho Wiener Neustadt bol Neunkirchen dôležitou križovatkou ciest a trhovým miestom. Prvá písomná zmienka o kostole Nanebevstúpenia Panny Márie je z roku 1094, ale mestom sa Neunkirchen stal až 7.8.1920. Počet evidovaných obyvateľov dodnes neprekročil 13.000. Industrializácia sa tu prejavila v 19.storočí, to aj vďaka železničnej trati na juh z Viedne, „Südbahn“ do Brucku. Prvú etapu z Viedne do Gloggnitzu odovzdali 5.5.1842. V 1854. roku sa dalo po nej cestovať z Viedne cez Semmering do Ľubľany a v roku 1857 až do Terstu.

Neunkirchen, Druckfabrik (textilka) v roku 1910. V zachovanej časti je teraz pneuservis
© Stadtarchiv Neunkirchen

Prvým priemyselným odvetvím v meste bol textil, po ňom sa objavilo aj spracovanie kovov a výroba papiera. Nové fabriky potrebovali napojenie na železnicu, čo bolo hlavným dôvodom pre zriadenie miestnej dráhy. Prvé uznesenia dolnorakúskeho snemu o výstavbe lokálky z Neunkirchenu do Willendorfu sa datujú do rokov 1896 a1898. Realizácia zámeru sa uskutočnila až na základe koncesie udelenej v roku 1907 jej slávnostným otvorením 19.06.1909. Novou traťou sa podarilo aj efektívnejšie riešenie zásobovania neunkirchenských fabrík čiernym uhlím z asi 15 km vzdialenej bane v Grünbachu.

Trate Neunkirchen – Willendorf - Grünbach, zrušená časť trate značená žltým
Google Earth © 2018 DigitalGlobe

Dovtedy sa uhlie vozilo železnicou cez Wiener Neustadt a nová trať znamenalo skrátenie trasy z Willendorfu do Neunkirchenu zhruba na jednu tretinu. Trať lokálky viedla v skoro rovinatom teréne z dodnes zachovanej stanice „Lokalbahnhof“ blízko centra Neunkirchenu, odtiaľ boli na obe strany vlečkami ponapájané priemyselné podniky. Samotná budova stanice lokálky roky po odpredaji zo strany ÖBB len upadala, ale prekvapujúco na jeseň 2018 ju začali rekonštruovať. Viditeľná je výmena okien a lešenie okolo celej budovy. Možno len dúfať, že štukatúra nezmizne pod hrubým polystyrénom.

Neunkirchen, Lokalbahnhof pochádza asi z roku 1909. Záber pred opravou, 30.09.2016
© Juraj Földes

Lokálka bola prepojená na hlavnú trať – štátnu železnicu odbočkou na vtedajšom východnom okraji mesta pri Hammerstraße. Dodnes sa zachovalo len prepojenie, pôvodná trať lokálky je počnúc jej križovaním so štátnou cestou B17 už od 15.07.1942 minulosťou, ako to je aj v sporenplane zdokumentované.

Neunkirchen, frekventovaná križovatka Hammerstraße/Friedhofsweg s B17 a traťou,
30.09.2016 © Juraj Földes

Trať lokálky križovala mimoúrovňovo, premostením dvojkoľajnú hlavnú trať 500/510 do Viedne na severovýchodnom okraji mesta a pokračovala popri borovicovom lese, ktorý pochádza ešte z čias Márie Terézie, až po Blätterstraße – krajinskú cestu L307 a pokračovala vedľa nej až za niekdajšiu samostatnú obec Mollram, na úrovni ktorej bola prvá zastávka.

Neunkirchen, Föhrenwaldstraße, podpery premostenia hlavnej trate lokálkou.
Po roku 1956, zdroj: Schienenweg.at © Tisch Erwin

Na polceste k obci St. Egyden odbočila trať na pokraji terénnej vyvýšeniny miernym stúpaním na sever a kúsok za kostolom obce mala druhú zastávku, podľa dobovej fotografie s výhybňou. Okrem tejto niekdajšej zastávky má St. Egyden doteraz aj 4 km vzdialenú stanicu na hlavnej trati z Wiener Neustadtu do Neunkirchenu.

St. Egyden, osobný vlak na zastávke v roku 1909. Zdroj: deacademic.com

Zo St. Egydenu viedla trať poľnohospodárskou krajinou popri Gerasdorfe, kde bola tretia zastávka, do Willendorfu. Tu sa do stanice od roku 1897 existujúcej lokálnej trate Puchbergerbahn, alebo Schneebergbahn“ napojila od východu. Prevýšenie trate v jej druhej polovici bolo okolo 45 m, stanica Willendorf leží vo výške 385 m nad morom.

Willendorf, prvý vlak lokálky 19.06.1909 do Neunkirchenu. Zdroj: deacademic.com

Od Willendorfu stúpa dodnes plne využitá adhézna regionálna trať po pôvodne banícku obec Grünbach (678 m n. m.) a ďalej už klesá do stanice Puchberg vo výške 577 m n. m. Tu je už od roku 1897 možný prestup na najdlhšiu, 9,7 km dlhú, rakúsku ozubnicovú trať so súpravami Salamander, ktoré prekonávajú prevýšenie 1218 m do najvyššie položenej rakúskej stanice Hochschneeberg (1795 m n.m.).

Willendorf, stanica ÖBB, bola v porovnaní so záberom z roku 1909 skrátená,
30.09.2016 © Juraj Földes

Na lokálnej trati Neunkirchen – Willendorf sa preprava osôb zastavila už v časoch hospodárskej krízy k 1.máju 1933. O rok neskôr došlo k jej zoštátneniu a potom k náhlej likvidácii trate vo vojnovom roku 1942. Koľaje boli ponechané len v mestskom úseku v Neunkirchene, s úvraťovým napojením na hlavnú trať ÖBB 500/510. Do 1970. rokov zachovali aj približne 700 m dlhej traťovej koľaje na odstavovanie prázdnych uhoľných súprav v stanici Willendorf. Ťažba čierneho uhlia skončila v Grünbachu, v Rakúsku ako predposledná, v 1965. roku. O dva roky neskôr skončila ťažba aj v neďalekom Höfleine.

Hohe Wand, pohľad na banícky Grünbach, v pozadí je Schneeberg (2076 m.n.m.),
21.06.2018 © Juraj Földes

Skrutkáreň Brevillier & Urban, a.s. patrila k významným svetovým výrobcom v odbore, jedným z jej hlavných odberateľov bola aj lokomotívka vo Floridsdorfe. Firma založená v roku 1825 sa dostala do konkurzu v roku 1983 a po neúspešných pokusoch o oživenie produkcie do roku 1994 sa väčšia časť závodu 1 v Neunkirchene zbúrala v roku 1998. Závod 2 zanikol o celé desaťročia skôr, tam sa zachoval iba názov ulice „Fabrikgasse“.

Neunkirchen, Wienerstraße, rieka Schwarza, správna budova závodu Brevillier&Urban,
sa zachovala. Nedatované © Stadtarchiv Neunkirchen

Pri odvoze sute a štrkového podložia pri dekontaminácii sa ešte počítalo s využitím železničnej vlečky a tá sa v závere prípravných prác sa v roku 2001 v areáli závodu zlikvidovala. Podľa spomienok domácich donedávna ešte trať občas využil cirkus, ktorý mával k dispozícii lúku práve pri zbytku trate. Z areálu skrutkárne sa aj na základe požiadaviek pamiatkarov zachovala správna budova pozdĺž Wienerstraße, lisovňa a energocentrála. V roku 2011 tu vyrástlo dominantné nákupné stredisko Panoramapark, ktorého duchovným otcom je architekt Heinz Seiser. V ďalších rokoch pribudli pri rieke aj obytné domy a dva ďalšie samostatné veľké obchody. Na rekonštrukciu a nové využitie stále ešte čaká niekdajšia energocentrála.

Neunkirchen, Schraubenwerkstraße, posledné objekty bývalej skrutkárne, vľavo je teraz
supermarket, 22.01.2016 © Juraj Földes

Ponechané koľaje v meste sú už pár rokov nepojazdné, pre ÖBB nepotrebné a len nečinne hrdzavejú. Vedenie mesta podľa lokálnej tlače už dlhšie komunikuje s vlastníkom o odkúpení nehnuteľností, zatiaľ bez konkrétnych publikovaných zámerov. V minulosti boli už niektoré dávnejšie zrušené úseky trate prepísané na mesto, na základe spolkového zákona. Zrejmé je len toľko, že ak sa potrebné financie nájdu, nebudú použité na opravu trate a mostu, ale na jej likvidáciu a na zmenu funkcií – pre športoviská, cyklotrasu, zeleň a pod.

Neunkirchen, funkčná vlečka a v pozadí Railjet s Taurusom ide zo stanice
Neunkirchen, 30.11.2018 © Juraj Földes

Začiatkom roka 2018 som zaregistroval pred vjazdom po B17 z Wiener Neustadtu do Neunkirchenu novú slepú koľaj končiacu blízko pri ceste. Nedalo mi to pokoja a odbočil som k nej z hlavnej cesty po prvej vedľajšej ulici nakoľko tam nebol ani plot, ani žiadna tabula. Koľaje boli zapustené do betónovej vozovky, ako u pouličnej dráhy a v oboch smeroch tam boli zabudované viaceré výhybky, ktoré (zatiaľ) nikam nevedú. Urobil som pár záberov, ktoré som formou žiadosti o informáciu zamailoval na ÖBB.

Odpoveď z ÖBB prišla obratom, že môj dotaz zaevidovali a postúpili príslušnému útvaru a po týždni som dostal od nich stručný odkaz - kontakt na miestneho podnikateľa. Časom som sa dopočul, že ide o kompletne „súkromnú stanicu“, ktorá sa používa na odvoz rôzneho odpadu a do budúcna aj na skladovanie. V rámci areálu sa má raz postaviť halový sklad.

Pred letnými prázdninami sa tam objavil nákladný vlak s otvorenými vozňami a súkromná lokomotíva ZTT, pôvodom ÖBB 2143.009 v peknom originálnom zelenom laku. Inokedy som tam zazrel aj ďalšiu lokomotívu toho istého radu v rovnakom outfite.

Neunkirchen 21. storočia je správnym, školským a obchodným centrom okresu na úpätí Schneebergu. Na televíznych obrazovkách sa zjavuje každé dva roky pred Silvestrom, keď sa na hlavnom námestí losuje poradie pretekárok svetového pohára v slalome na Semmeringu. Priemysel, ktorému sa tu darilo najmä do konca 2. svetovej vojny už v prvom povojnovom desaťročí upadal a jeho význam v meste je dnes marginálny. Postupné využívanie „brownfieldov“ na nevýrobné účely možno hodnotiť kladne. Aj vďaka plynofikácii ulíc a elektrifikácii trate „Südbahn“ (1956) je v meste teraz výborný čistý vzduch. Vzhľadom na dobrú dostupnosť Viedne (60 km, vlakom aktuálne 47 až 77 minút) a Viedenských Álp na druhej strane je dolnorakúsky Neunkirchen stále obľúbenou adresou.

Zdroje a odkazy: