Ako som preskúmal trať Zvolen – Drégelypalánk

Našťastie som mal ešte dosť času do odchodu svojho spoja. Na zastávke bol už iný cestujúci, ktorý mi povedal, že tiež čaká na ten istý autobus. Objavil sa dvanásťsedadlový mikrobus, do ktorého v Martine a v Turčianskych Tepliciach nastúpili ďalší cestujúci. V Banskej Bystrici sme boli o 12 minút skôr, tak som mal dosť času do odchodu rýchlika do Zvolena.

Zvolen osobná stanica

Tam o 6:41 hod. prišiel slušne obsadený mravec zo Šiah. Na snímke úplne vpravo už stojí ďalší, ktorý odchádza o 6:51 hod., ale bohužiaľ ide len do Krupiny.

„Mravec“ zo Zvolena v cieli svojej cesty

Tam som si všimol, že ŽSR po obnovení osobnej dopravy asi hodlá do trate investovať, lebo na ňu vyrukovali pracovné vozidlá.

Traťováci v Krupine

Z Krupiny som trinásť minút po ôsmej hodine pokračoval autobusom do Šiah, kde som sa pešo presunul z námestia na stanicu, kde motorový vozeň do Čaty mal ešte veľa času do odchodu.

Stanica Šahy

Ten ma však momentálne nezaujímal, rozhodne nie ako cestujúceho, pretože som sa od miestnej železničnej stanice peši vybral po stopách v roku 1963 fyzicky zrušeného traťového úseku do maďarskej stanice Drégelypalánk. Na začiatku svojho putovania som zistil, že zo slovenskej strany je koľaj zachovaná až po hraničnú čiaru.

Hraničný medzník a na jeho slovenskej strane v poraste ukrytá koľaj

Ako povedal slovenský minister dopravy, keď bol v Šahách pri obnovení osobnej dopravy do Zvolena, akýsi maďarský činiteľ mu sľúbil, že chýbajúcu koľaj do Drégelypálanku opäť postavia. Občianska iniciatíva za to už dlho bojuje a dúfa, že obnovenie železničného spojenia spôsobí, že sa nákladná doprava aspoň čiastočne presunie z kamiónmi preplnenej cesty E77 na železnicu. Teleso trate je na maďarskej strane ešte pomerne zreteľné, aj u cestného hraničného prechodu:

Trať viedla medzi dopravnou značkou a elektrickým stožiarom

Z prihraničnej autobusovej zastávky Parassapuszta, oh. (H) by som síce mohol ísť spojom linky 332 spoločnosti Volánbus na zastávku Drégelypalánk vá., ale chcel som preskúmať stav trate pešo.

Teleso trate bolo schodné pomerne dobre, ...

... ale miestami sa zmenilo na prekážkovú dráhu

Trasa prekročila cestu a za zoraným poľom som uvidel násyp, v pozadí je dedina Hont

Násyp smerom na Slovensko a dvaja štekajúci strážcovia

Miesto bývalej zastávky Hont ...

... pripomína informačná tabula k histórii trate

Keď som na Zoznam.sk zadal kľúčové slová „Hont vasút“, objavila sa mapa, kde dokonca bola nakreslená bývala trať. A v Honte majú dodnes ešte Vasút utcu, teda Železničnú ulicu.

V násype som našiel aj zvyšok priepustu

Je ale otázne, či je pôvodný, alebo vznikol z vodohospodárskych dôvodov až po znesení koľaje. V každom prípade ten mostík ukazuje, že sa počítalo s využitím násypu ako chodníka. Ibaže ďalej chodca (teda aj mňa) zastaví vegetácia.

Húštie som musel obísť po poli vľavo

Na druhej strane som objavil mostnú oporu

Ďalej sa dá po násype už zasa dobre kráčať, ...

... najmä, keď sa premení v poľnú cestu

Konečne zasa koľaj!

V Drégelypalánku zasa začína koľaj. Vedľa sú veľké haly poľnohospodárskeho podniku, ktorý možno do roku 1989 ešte dopravoval tovar po železnici. Prvá výhybka ukazuje, že predsa len tu asi občas ešte dačo premáva …

Udržiavaná výhybka na konci koľajiska

Na stanicu Drégelypalánk som prišiel pred 12. hodinou a mohol som tak zdokumentovať príchod poludňajšieho vlaku Balassagyarmat – Vác, a to aj formou pohyblivých obrázkov.

Maďarský vláčik moravského pôvodu

Stanica pripomína staré časy – od ručne prestavovaných výhybiek až po mechanické návestidlo.

Nesmie chýbať ani búdka pre výhybkára

Na mape som videl, že zo stanice je to iba kúsok peši do Ipeľského Predmostia na slovenskom brehu hraničnej rieky. Označovať turistické cesty tu asi nie je zvykom, takže som trochu blúdil po lúke, kde som stretol bociana, ktorý sa ma vôbec nebál a nejavil snahu odletieť.

Chladnokrvný bocian na lúke pri rieke Ipeľ

Nakoniec som na ľavom južnom okraji obce našiel lávku, po ktorej som prekonal rieku a teda aj štátnu hranicu.

Lávka ako hraničný prechod

Za chvíľu prišiel autobus, ktorým som sa vrátil na železničnú stanicu Šahy. Mravec zo Zvolena tam dorazil so štvrťhodinovým meškaním a naspäť sa vracal slušne obsadený. Cestou som si spomenul na epizódu, keď som v 90. rokoch po tejto trati tiež cestoval. Motorový vozeň sa už dal do pohybu, keď spoza rohu vybehol akýsi dedinčan a kričal na výpravcu „Zadrž ho!“. Ten iba pokrčil plecami, sprievodca ale otvoril v motoráku akúsi klapku a zaťahal za páku. Na to sa vlak zastavil. Zároveň sa objavil rušňovodič a reval „Čo to má znamenať? Bol vlak vypravený alebo nie? Nevie ten cestujúci, ako sa ide na vlak?“ Dedinčan medzitým nastúpil a sprievodca sľúbil rušňovodičovi, že hriešnikovi naparí pokutu za zdržanie vlaku. Ten ale ohlásil, že v tom prípade radšej na nasledujúcej zastávke zasa vystúpi. Nakoniec ho sprievodca nechal byť. Tento raz som cestou do Zvolena nič také zaujímavé nezažil.

Zvolenská železničná stanica

Zo Zvolena som potom išiel cez Banskú Bystricu a Vrútky do Košíc navštíviť rodinu. Bol to síce dlhý a dosť náročný deň, ale nakoľko sa mi podarilo splniť svoje plány, bol som s jeho priebehom spokojný. Domov som si viezol pomerne dosť zaujímavých fotografií, ktoré všetky nájdete v mojej verejnej galérii.

Prepracoval a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský