Schneebergbahnom na pozvanie NÖVOGu
Na základe pozvánky MaxMarketingu, s.r.o. na novinársku cestu za zážitkovými železnicami Schneebergbahn a Mariazellerbahn, zaslanej redakcii VLAKY.NET, som dostal od riaditeľa redakcie ponuku zúčastniť sa na tejto akcii, ktorú som vďačne prijal. Program cesty bol rozdelený na dva dni, prvý deň sme prišli do Puchbergu pod Schneebergom a po prehliadke areálu „Puchis Welt“ sme sa odviezli ozubnicovou železnicou do stanice Hochschneeberg (1 800 m n. m.). Na druhý deň sme navštívili úzkorozchodnú železnicu do Mariazellu a lanovku na Gemeindealpe, čo bude zdokumentované v pokračovaní, v druhej časti.
Schneeberg, zasneženú horu viedenských Álp, je párkrát do roka vidieť aj z úpätia bratislavskej Koliby a vraj aj zo Žitného ostrova. Z Bratislavy sme tam odchádzali v deň volieb do európskeho parlamentu ráno o 7,30 mikrobusom, bez zastávky až do Losenheimu nad Puchbergom.
Losenheim, Magdalena Weissinger z NÖVOGu pri mape atrakcií pre
deti Wunderwiese © Juraj Földes
Tu nás už vítala Magdalena Weißinger z podnikateľského marketingu a odbytu NÖVOGu – dopravno-organizačnej spoločnosti Dolného Rakúska, dcérskej spoločnosti krajiny Dolné Rakúsko. NÖVOG je so šiestimi železnicami, dvomi lanovkami a s 300 zamestnancami najväčšou dopravnou spoločnosťou tejto spolkovej krajiny. Z uvedeného sme za tieto dva dni nenavštívili iba
- Wachaubahn (aj keď sme večer a ráno prechádzali okrajom Emmersdorfu, kde táto trať končí)
- Waldviertelbahn
- Reblaus Express
- Citybahn Waidhofen
Losenheim, pohľad smerom na Puchberg od chaty Edelweißhütte.
V zime sa tu lyžuje na nepreparovanej trati © Juraj Földes
Po krátkom výklade o areáli Puchis Welt sme sa vyviezli z údolnej stanice sedačkovej lanovky Schneebergsesselbahn do sedla pod Schneebergom, k chate Edelweißhütte (1235 m n.m.). Štvormiestna lanovka firmy Doppelmayer nahradila staršiu dvojsedačkovú lanovku, ktorá bola predtým na tomto mieste, v lete slúži turistom a v zime lyžiarom - freeriderom. Zo sedla je možnosť v prípade dostatku času vystúpiť po značkovanom chodníku na najvyššiu horu Dolného Rakúska, na Schneeberg (Klosterwappen, alebo aj Vídeňský Sněžník), meria 2075 m n.m.. Vrátiť sa dá odtiaľ buď zubačkou, alebo aj inými chodníkmi do doliny.
> Schneeberg, Kaiserstein (2061 m.n.m.) vyčnieva nad Edelweißhütte
© Juraj Földes
Po rozhliadnutí sa po okolí, kde deti čaká Wunderalm – zázračný pasienok a návrate k údolnej stanici sme sa presunuli na nižšie situované parkovisko pod relatívne menej náročnými zjazdovkami obsluhovanými kotvovým vlekom. V letnej sezóne tu funguje pre deti kúzelná lúka – Wunderwiese, vybavená stálou zelenou plastovou náhradou snehu a kobercovou dráhou – babyvlekom. Na okraji lúky je cestička pre jazdu detskými terénnymi trojkolkami.
Losenheim, kobercová dráha na Wunderwiese. V zime sa tu lyžuje
na zasnežovaných a upravovaných zjazdovkách © Juraj Földes
Ozubnicová železnica na 1 000 mm rozchode, jedna z troch v Rakúsku, má údolnú stanicu spoločnú v Puchbergu s traťou ÖBB 163 z Wiener Neustadtu (Puchbergerbahn) v nadmorskej výške 577 m. Na plató Schneebergu, prekonáva prevýšenie 1223 m. Z Viedne trvá cesta vlakmi až na Hochschneeberg (1800 m n. m.) podľa platného cestovného poriadku 2 hodiny a 12 (42) minút, nazad to trvá o 5 minút viac, z toho po ozubnicovej trati 40 minút. Lístky na zubačku sú povinne miestenkové, ich rezervácia je možná a v prípade najkrajších letných dní aj odporučená na stránke prepravcu.
Zastávka Baumgartner, na Schneebergu sa vyníma kostolík
Elisabethkircherl © Juraj Földes
Trať z Puchbergu na Hochschneeberg otvorili v roku 1897, postavená bola pod vedením Ing. Lea Arnoldiho, pôvodom Nemca, bola to jeho posledná stavba, zomrel 55-ročný na porážku v roku otvorenia trate. Podľa našej sprievodkyne vo vlaku, Susanne Dragschitz-Pacher zo Schneebergbahnu príčinou jeho smrti nebola stavba.
Ing. Leo Arnoldi (+1897), staviteľ ozubnicovej trate na Schneeberg
© ALLNUMIS.com
O rok neskôr pri hornej stanici otvorili veľký horský hotel Berghaus, projektovaný viedenskými architektmi Fellnerom a Helmerom, zodpovednými aj za historickú budovu SND (pôvodne mestského divadla) v Bratislave. Aj cisár František Jozef navštívil v 1902. roku novou železnicou Hochschneeberg a samozrejme aj čerstvo dokončený secesný Alžbetin kostolík (Elisabethkircherl).
Puchberg, stanica ÖBB. Cityjet sa vracia do Wiener Neustadtu
© Juraj Földes
V sobotu 25.05., pred hlavnou sezónou premávali dve zo štyroch disponibilných motorových jednotiek Salamander, s piatimi odchodmi z Puchbergu, počnúc 9:00 hod. V hlavnej sezóne možno v prípade potreby zabezpečiť štyrmi jednotkami aj polhodinový takt. Posledný pravidelný vlak odchádza z Hochschneebergu o 16:15. V prípade objednávky dokáže dopravca zabezpečiť aj mimoriadny vlak s návratom podľa dohody aj za tmy.
Puchberg, aj my nastupujeme do riadiaceho vozňa jednej súpravy „Salamandra“
© Juraj Földes
Nastupujeme do vlaku s odchodom 12:00 hod. z Puchbergu a počas 40 minútovej jazdy máme na prvom úseku na striedačku možnosť vyskúšať aj „Führerstandsmitfahrt“ v kabíne riadiaceho vozňa, pred ktorým tlačíme iba nízky Salamander baby na prepravu tovaru, resp. baleného odpadu.
Hengsthütte, zastávka na znamenie, pohľad zo stanovišťa strojvodcu.
Vpravo je vodojem © Juraj Földes
Prevádzka na trati je obmedzená na letný polrok, aktuálne bola zahájená 27.4.2019 a má trvať do 27.10.2019. V novembri (prípadne aj na Mikuláša) sa v prípade priaznivého počasia ešte jazdí po zastávku Baumgartner na hranici lesa. V zimnom polroku sa okrem iného zatvoria aj brány na tunelových portáloch oboch tunelov nad hranicou lesa, aby nemohli slúžiť ako úkryt pre neželaných návštevníkov.
Nostalgický vlak bude jazdiť (za prirážku) aj tento rok cez letné nedele.
Zdroj: webshop.noevag.at
Nostalgický parný vlak sa vypravuje len v nedele a sviatky cez letné prázdniny, ide v porovnaní so Salamandrom zhruba o polovicu pomalšie a po ceste pravidelne potrebuje doplniť aj zásobu vody. Parná prevádzka sa postupne obmedzovala kvôli ekonomickej aj technickej náročnosti až na tohoročné minimum.
Jednotka Salamander
- Vyrobil Stadler Rail, (prvý) rok výroby:1999
- Celková dĺžka motorového vlaku: 30 416 mm
- Celková hmotnosť motorového vlaku: 41,25 t
- Hmotnosť kabíny vodiča s motorom: 15,25 t
- Výkon motora: 544 kW
- Najvyššie otáčky: 2 100 ot./min
- Najvyššia rýchlosť:19,5 km/h
- Kapacita miest na sedenie: 119 osôb
- Kapacita miest na státie: max. 30 osôb v súprave
- Vozne sú klimatizované
Interiér riadiaceho vozňa súpravy. Kapacita oboch vozňov spolu je 119 miest
© Juraj Földes
Spaliny naftového motora sú filtrované a čistené katalyzátorom. Všetky vozne motorového vlaku sú vybavené vzduchovým pružením a tromi navzájom nezávislými brzdovými systémami.
Salamander baby
Nákladný voz, ktorý je pred vlakom Salamander pri jazde nahor tlačený resp. pri jazde dole ťahaný.
Parný rušeň pre vlak Nostalgia
- Počet lokomotív: 5 lokomotív, z toho 2 používané, 999.03 a 999.05
- Druh konštrukcie: B1n2zt
- Rok výroby: 999.03 = 1896; 999.05 = 1900
- Vyrobil: Krauss & Co (Mníchov/Linz)
- Priemer valca: 320 mm
- Zdvih piestu: 600 mm
- Tlak pary: 14 bar
- Plocha roštu: 0,9 m2
- Počet varných rúrok:150 (∅ 38 mm, 2 000 mm dlhé)
- Celková vykurovaná plocha: 39,8 m²
- Zásoba vody:1 200 kg
- Zásoba chladiacej vody: 300 kg
- Zásoba uhlia: 700 kg
- Celková hmotnosť: 18 t
- Celková dĺžka: 5,5 m
- Výkon: 147 kW (200 HP)
- Max. rýchlosť: 10 km/h jazda nahor, 8 km/h jazda dolu
Lokomotíva „Schneeberg“ NÖSBB 999.101. Je ich ešte päť, pojazdné sú dve;
07.06.1998 © Herbert Ortner.at
Parnými lokomotívami môžu byť prepravované 2 osobné vozne typu B/sz (celková hmotnosť: 8 t, miesta na sedenie: 50).
Technické údaje k trase
- Dĺžka trate cca: 10 km
- Dĺžka koľají: cca 10,5 km
- Počet podvalov: 11 000
- Celková hmotnosť 1 m ozubnicového zvrška: 132,5 kg
- Ozubnicový systém: typ Abt
- Maximálne stúpanie: 197 promile (20 %)
- Výhybne na trase: 3
- Tunely:2 (dlhé 177 m a 202 m)
Pôvodne súkromnou akciovkou EWA (Eisenbahn Wien – Aspang) prevádzkovanú železnicu prebrali v roku 1937 štátne železnice (BBÖ, neskôr DRG a ÖBB – ako trať 52b), až kým od roku 1997 prevádzku prevzala spoločnosť Niederösterreichische Schneebergbahn GmbH. Od roku 1999 začínajú popri parných vlakoch premávať motorové súpravy Salamander (podľa slovníka zemný mlok). Pomenované a následne aj natreté boli na základe návrhu detí, aj pre častý výskyt tohto živočícha v okolí Puchbergu. Stadler Rail dodal najskôr 2 súpravy a jednu pracovnú lokomotívu. Po dodaní ďalšej súpravy a vozňov k pôvodne pracovnej lokomotíve možno pri veľkom záujme vypraviť okrem nostalgického vlaku štyri Salamandre.
Stanica Puchberg, v poradí tretí „Salamander“ so staršími vozňami a pôvodnou
pracovnou lokomotívou odfotený 24.10.2015 © Juraj Földes
Najviac prepravených pasažierov zaevidovali v roku 2016, 178 000 návštevníkov. O rok neskôr pri 120. výročí trate otvorili v turistickom portáli v Puchbergu stálu výstavu „cisársky Schneeberg“. Železnica bola zvolená (Kurier, 2009) za najobľúbenejší výletný cieľ ročnej Niederösterreich-CARD spomedzi 322 rôznych, predovšetkým dolnorakúskych cieľov v cene karty, medzi ktorými je aj ďalších 10 horských lanových dráh, 6 lokálnych železničných tratí a dve železničné múzeá. Schneebergbahn pracuje bez dotácii, ako rýdzo turistická železnica a vykazuje raritne čierne čísla. Plný spiatočný lístok stojí aktuálne 38 €, za nostalgický sa ešte pripláca.
Zastávka Baumgartner. Protiidúci „Salamander“ tu zastavuje tiež povinne
© Juraj Földes
Po prejdení viac, ako polovice trate s dvomi výhybňami a bez zastavenia na zastávkach na znamenie musíme na tretej výhybni, na zastávke Baumgartner počkať na protiidúcu druhú súpravu. Možno tu na päť minút aj vystúpiť, navštíviť toalety, alebo si kúpiť občerstvenie. Prím tu hrajú veľké buchty Powidl-Buchteln, ktoré si možno zobrať so sebou.
Hochschneeberg, krytá dvojkoľajná novostavba najvyššie položenej
rakúskej stanice, 1 800 m n.m © Juraj Földes
Postupne sa obnovil aj kompletný železničný zvršok trate. V máji 2009 bola otvorená spolu s krátkym predlžením trate nová prijímacia budova Hochschneeberg v nadmorskej výške 1800 m.n.m. (+ 5 m oproti starej stanici) ako najvyššie položená rakúska železničná stanica. Zabezpečovacie zariadenia sú „lege artis“. O vzdialenej kontrole sme sa dozvedeli v prevádzkovom centre Laubenbachmühle na Mariazellerbahn až na druhý deň. Okrem drobných nepríjemností sa na ozubnicovej trati neprihodila podľa pani Dragschitz-Pacher za 123 rokov žiadna závažná nehoda. Každá súprava má tri nezávislé brzdové systémy, všetky tri pôsobia podľa strojvodcu výlučne na ozubené kolesá (aj vozňov). Okrem výpravcov a sprievodcov nie sú tu už ani výhybkári, všetky sa prestavujú elektricky. Asi 20 zamestnancov Schneebergbahnu musí stačiť na všetko, vrátane dotazov, rezervácii a výdaja lístkov.
Hochschneeberg, bývalá stanica hostí najvyššie umiestnenú rakúsku
galériu (1 795 m n.m.) © Juraj Földes
Po príchode do najvyššie položenej železničnej stanice Rakúska - Hochschneeberg sme mali k dispozícii 35 minút, čo stačilo len na rýchlu prehliadku vlastnej novej stanice, starej prerobenej bývalej staničnej budovy, kostolíka Elisabethkircherl, k nahliadnutiu do retro-chaty Berghaus a medzitým k rozhliadnutiu sa po okolí. Snehu bolo okolo stále ešte dosť, pokrýval aj atrakcie pre deti, ale už bolo vidieť ľudí na krátkom vyhliadkovom okruhu a stopy po turistoch smerujúcim k vzdialenejším chatám na horskom plató, ku ktorým sa dá dôjsť bez strmého stúpania po vyznačených turistických chodníčkoch. Viditeľnosť sme mali dobrú ako smerom do údolia, tak aj na náprotivný Rax (2007 m n.m.), od ktorého nás delilo údolie Schwarzy, čiže Höllental.
Hochschneeberg, pohľad na zastávku Baumgartner © Juraj Földes
Cestou dole sme vystúpili na zastávke Baumgartner, nazvanej podľa pôvodného majiteľa chaty, ktorá stála predtým nižšie ako teraz. Po vyhorení pôvodnej drevenej čakárne pri zastávke s výhybňou postavili na jej mieste novú murovanú chatu s rýchlym občerstvením a záchodmi. My sme tu trávili hodinu aj pol pri stoloch a po polievke s pečeňovými haluškami sme ochutnali aj maxi-buchty, podľa chuti so slivkovým alebo marhuľovým lekvárom s vanilkovou omáčkou, alebo aj bez nej. Po príchode predposledného vlaku sme mohli na záver sledovať aj posledné križovanie oboch súprav.
Puchberg, „Salamander“ NÖVOG a Cityjet ÖBB na spoločnej stanici © Juraj Földes
Z Purbachu nás odviezol mikrobus do Emmersdorfu vo Wachau, ku kaštieľu Luberegg pri Dunaji, oproti Melku. Po ubytovaní v hoteli Landhaus sa nám rodina Pichlerovcov ešte pochválila s pokračujúcou rekonštrukciou areálu pôvodne habsburského kaštieľa.
Pichler´s Landhotel Wachau, pôvodne vedľajšia budova kaštieľa Luberegg
© Juraj Földes
Kým hlavná budova, pred úplným dokončením zvládnutej remeselne náročnej rekonštrukcie bude slúžiť rôznym eventom, tak jedna z pôvodne vedľajších budov predstavuje Landhotel Wachau, ktorý bol v ten večer plne vypredaný. Pri studenej večeri vo vieche, ktorá je súčasťou areálu, nám končil prvý deň dvojdňovej cesty.
Zdroje a odkazy:
- Puchis Welt - NÖVOG – oficiálny web v slovenčine
- Schneebergbahn - NÖVOG – oficiálny web v slovenčine
- Die Puchberger Bahn von Wr. Neustadt nach Puchberg am Schneeberg o trati na webe DEEH (nemecky)
- Schneeberg (Alpy) – Wikipedie – o hore (česky)
- Die Schneebergbahn - Teil 1 - YouTube
- Die Schneebergbahn - Teil 2 - YouTube
Titulná snímka: Zastávka Baumgartner, v čele súpravy do Puchbergu je „Franz Joseph“ © Juraj Földes
Galéria
Súvisiace odkazy
- Semmering 2007 - 2014, 2. časť, 14.2.2015 8:00
- Vlakom na Schneeberg, 5.8.2008 8:00