Nie každý piatok o 14:32

Mihlo sa tam niečo malé, ponášajúce sa na mandarínku, a pár mandarínok mi ešte v kolekcii chýba. Po príchode na nástupište zisťujem, že perón je z oboch strán obkľúčený súpravami. Rýchlikom od stanice a osobným vlakom na druhej strane. A mandarínka už aj tak stojí o pár sto metrov ďalej pri odchodovom návestidle, ktoré svieti rovnako červeno ako jej koncové svetlá. Rozhodujem sa pre vychádzku po peróne, je pekne, slnko svieti, ortuť v stupnici je pod nulou.

Jedného času sa na rýchlikoch do Bystrice vyskytovala aj Dášenka, 18.4.2019 © Sebastián Langhoffer

Prechádzam popri čele osobného vlaku, dvojkovom peršingovi, prvý vozeň, „šrot“, slovami cestujúceho páru, ktorý obieham, druhý vozeň rovnaký, pri treťom vozni stoja dve ženy s kočíkom, niečo sa dohadujú, jedna otvára dvere vozňa, idem im pomôcť? Netreba, prichádza k nim nejaký pán, ktorý stál kus od nich, ťažko povedať či cestuje s nimi. Posledný, štvrtý vozeň, samozrejme rovnaký ako ostatné, šedo-červeno-bielo-šedý a samozrejme špinavý no s otváracími oknami ako ostatné, to na týchto vozňoch oceňujem, rovnako ako „zložité“ otváranie dverí, ktoré naháňa niektorým ľuďom strach. Idem ešte pár metrov za koncové svetlá k predposlednej lavičke nástupišťa, je odtiaľto vidieť na hodiny a aj na prichádzajúce nákladné vlaky, kvôli ktorým som došiel až sem. Od chrbta ma zároveň chabo hreje slnko.

Staničná záloha 742.022 v plnom nasadení, 4.6.2019 © Sebastián Langhoffer

Osobný vlak má ešte štvrťhodinu do odchodu. Ľudia stále prichádzajú, vlak sa pomaly plní, určite trochu závidia ľuďom v rýchliku oproti. Ten je zložený z nových vozňov vo vzhľadovo príťažlivejšom stave. Sprievodkyňa v nažehlenej uniforme, v kabáte, s osobnou pokladňou a v teniskách, tie jediné rozbíjajú dojem uhladenosti. Buď ide o športovkyňu, vysokou a štíhlou postavou by odpovedala, alebo len o pohodlie, detektív nie som. Skenovanie vozňov, podpisy a iné prípravy pred odchodom. Už ostáva iba zapnúť koncové svetlá a počkať do času odchodu na pána v červenej čiapke so zelenou výpravkou.

České eso 363.511 čaká na povolenie k posunu, 4.6.2019 © Sebastián Langhoffer

Sprievodkyňa vchádza do koncovej časti vozňa a zapína koncové svetlá. Vychádza von skontrolovať, či obidve svietia. Vzdialenejšie pravé svieti, aj keď cez to špinavé sklo dosť nevýrazne, bližšie ľavé, cez dosť špinavé sklo, nesvieti. Vchádza teda znovu do vozňa a skúša ich nahodiť zas. Vychádza von a ľavé stále nič. Do odchodu ostáva stále ešte dvanásť minút. Z ničoho nič, respektíve spoza mňa sa tu objavujú dvaja technici, jeden v modro-oranžových montérkach – asi posunovač, druhý celý v oranžovom, s čiernou čiapkou a kladivkom na kontrolu akosti vozňových dvojkolí - vozmajster, obaja zamastený od vazelíny v miere zohľadňujúcej ich pracovné pozície. Sprievodkyňa na nich zavolá, že nefungujú koncové svetlá. Tak obaja idú vyriešiť tento problém. Takisto ich skúsia nahodiť, čo však opäť dopadne ako posledne, otvárajú elektrickú rozvodňu, no požadovaný výsledok sa nedostavuje. Vychádzajú teda z vozňa a vysielačkou kamsi volajú, asi nejakému vedúcemu, že nefungujú koncové svetlá na tom a tom osobnom vlaku. Prehodia pár slov so sprievodkyňou a idú ďalej po svojom k súprave rýchliku.

Na slepej koľaji pri sídle vonkajšieho výpravcu odpočíva 363.088, 11.2.2020 © Sebastián Langhoffer

Do odchodu ostáva stále desať minút. S jedným nefunkčným svetlom vlak odísť nemôže, riešenie funkčnosti svetla je v horizonte desiatich minút nedohľadné, a preto sprievodkyňa vyráža na čelo vlaku pre červeno-biele reflexné obdĺžnikové koncovky. Po dvoch minútach sa vracia aj s koncovkami, prvá ide nad nefunkčné ľavé svetlo. Následne vchádza do vozňa, vypína pravé svetlo, otvára dvere do koľajiska, zostupuje dole a vešia druhú koncovku nad pravé svetlo. Vystupuje späť na vysoký schodík, prechádza späť na perón, problém je vyriešený. Do odchodu ostáva šesť minút.

383.110 na čele rýchliku opúšťa stanicu Žilina, 11.10.2018 © Sebastián Langhoffer

V šiestej minúte sa však opäť z ničoho nič, čiže zozadu, objavuje ďalší technik, celý v oranžovom, montérky mierne začiernené, vlasatý, no oholený. Prišiel sem od prvého nástupišťa. Nepôsobí, že by bežal. Pýta sa na svetlá. Sprievodkyňa odpovedá, že pravé funguje, no ľavé nejde. Technik uvádza svetlá do zapnutého stavu a otvára elektrickú rozvodňu, šumí mu vysielačka no neodpovedá. Svetlá stále nefungujú, o čom ho informuje sprievodkyňa. Zatvára teda rozvodňu a uvažuje. Oprie sa o prechodové dvere, pričom zistí, že nie sú zamknuté, zamkýna ľavé krídlo a zisťuje, že aj pravé je odomknuté. Sprievodkyňa mu dačo hovorí o cestujúcich. V tom sa tu zjavujú dvaja s kladivkom. Pýta sa ich čo mu volali, keďže sa mu nedalo odpovedať do vysielačky. Vysvetľuje im, že všade byť nemôže, načo oni reagujú tým, že vedenie môže všetko, čiže ani on nemusí byť všade. Začína ubiehať piata minúta.

362.007 a 362.018 po privezení vlakov pred zahájením posunu, 11.2.2020 © Sebastián Langhoffer

Dvaja s kladivkom zoskakujú z perónu a idú okolo súpravy osobného vlaku. Technik dostáva nový nápad, ktorý však musí ísť overiť do predposledného vozňa, do rozvodne? Samozrejme, že rozvodňa nie je v bližších dverách ale v tých vzdialenejších, zatvára dvere,  rýchlo postupuje ďalej, otvára druhé dvere a mizne v nich. Od vedľa sa ozve zapískanie, rýchlik na vedľajšej koľaji sa dáva s hrmotom do pohybu. Po jeho odchode začne aj sem doliehať dunenie dvanásť-valca z prvého nástupišťa, niet asi nič krajšie ako klapot motora ČKD, až na pár vecí, ktoré symbolizuje zamilovaný pár na druhom nástupišti. Štyri minúty, tri minúty do odchodu. V tom vychádza z predposledného vozňa oranžová postava, technik sa vracia, dačo asi zistil alebo zohnal. Sprievodkyňa si už uvedomuje, že do odchodu veľa času neostáva, aj keď pred odchodom sekundy vždy idú pomalšie.

Ďalší vlak vedený krysou 150.215 vyráža za svojim cieľom, 27.9.2018 © Sebastián Langhoffer

Na obzore, presnejšie na koľaji kde stála mandarínka sa objavuje dvojička s nákladným vlakom, mandarínka musela medzičasom odísť. Idem ju fotiť, chýba mi v kolekcii? Boh vie. Skladám batoh na lavičku, zúrivo rozopínam zaseknutý zips, vyberám knihu od Exupéryho, ktorú mám rozčítanú, nahmatávam puzdro fotoaparátu, dostať ho von je radosť, popruhy sa zamotali do káblov nabíjačky, rozopínam teda plastovú rýchlo-zámku a vyberám iba fotoaparát, popri tom občas mrknem na koncové svetlá vozňa, sprievodkyňa zvesuje obdĺžnikové koncovky, asi dostala povolenie od technika, pravdepodobne to dokáže opraviť včas. Ten otvára skrinku ľavého koncového svetla a v tom sa so skleneným hrkotom vysype na schodíky vozňa kopa menších či väčších črepov, pravdepodobne bývalá žiarovka.

770 058 s manipulačným vlakom prechádza okolo staničnej zálohy 742.337, 18.4.2019 © Sebastián Langhoffer

Technik sa rozhorčuje nad týmto skvelým svetlom. Sprievodkyňa zmetá väčšie kusy skla nohou, menšie, zaseknuté v mriežke schodíkov, odhadzuje rukou. Dvojička sa blíži, vymeriavam záber, správne priblíženie. Do odchodu vlaku ostávajú necelé dve minúty. Čakám na priblíženie dvojičky, dúfam, že sa zmestí do záberu aj za stĺpom osvetlenia, no nie. Fotím ju teda so stĺpom. Pozerám na ľavé svetlo, stále nesvieti. Ostáva minúta. Dvojička zastavila pred návestidlom na červenú. Idem teda odfotiť výrobný štítok. Maximálne priblíženie a môj parkinson nejdú dokopy, darí sa až druhý pokus, občas mrknem na batoh, či mu medzičasom nenarástli nohy. Dvojička sa pohýna.  Idem bližšie k poslednému vozňu osobáku a ešte robím jednu fotku s predo-bočným pohľadom.

Ach tie stĺpy... 131.043, čas: 14:31 © Sebastián Langhoffer

Pozriem sa na koncové svetlá vozňa, pravé svieti a aj ľavé svieti. Je presne 14:32. Stihol to presne, vychádza z vozňa, na schodíky si stane sprievodkyňa, čaká na písknutie výpravcu, no to neprichádza. Balím fotoaparát, odkladám knihu, zapínam zips, vyhadzujem batoh na plecia. Vyrážam na prvé nástupište. Je 14:33 a osobný vlak stále stojí. Prechádzam popri poslednom vozni, predposledný vozeň a až pri druhom vozni sa ozve písknutie. Dohovorené signály, vlak sa dáva do pohybu. Súbežne s druhým vozňom prichádzam až ku podchodu, kde sa naše cesty rozídu. Nie každý piatok o 14:32 je to rovnaké.

Úvodná snímka: Je presne 14:32, dvojička s nákladným vlakom dostáva povolenie k odchodu © Sebastián Langhoffer