Projekt GGR

9.3.2021 9:20 František Smatana

Hneď na začiatku prezradím, že GGR je skratka pre jednu čínsku VRT. Až pri písaní článku o trati GZ~ZQ som zistil, že v mojom portfóliu chýba predstavenie tohto projektu. V tom článku som sa na popis chcel odvolať, ale zistil som, že niet na čo, lebo neexistuje. Tak doháňam zameškané. A to s veľkým časovým odstupom. Ono sa až tak moc nedeje, trať stojí a dokonca aj stále funguje, napriek môjmu vplyvu na ňu.

GGR je skratka používaná pre trať GuangZhou - GuiYang, smerujúcu z juhu (provincia GuangDong) na severozápad (provincia GuiZhou). A znamená GuiGuang Railway. Obe mestá sú hlavnými mestami provincií. Jej dĺžka je 857 km, prechádza o.i. cez známe turistické miesto GuiLin, blízko ktorého je ešte sveto-známejšie YangShuo.

Začalo sa stavať v r. 2008 a prvý vlak v celej dĺžke vyrazil dňa 26.12.2014. Ja som sa zapojil v roku 2012 a zostal až do konca našej zmluvy, do septembra 2014. Vidíte, že dĺžka je pekná, nie je v ľudských silách ju obsiahnuť jedným tímom. Investor ju rozdelil na 3 úseky; GuiYang na severe, GuiLin v strede, a FoShan na juhu. A ten južný som zažil. Náš investor mal sídlo v meste FoShan, ale my sme (chvalabohu) sídlili v meste ZhaoQing (presnejšie v časti DuanZhou).

Mapa siete VRT na juhu Číny. 1.2021 © archív FS

Mesto ZhaoQing

Hneď napíšem, že to bolo jedno z naj miest, v akom som kedy v Číne pobýval. Až časom som zistil, že mesto je pomerne známe turistické centrum (nie svetoznáme, ale tu ho poznali; a aj v HongKongu, preto sem jazdí špeciálny priamy vlakový spoj).

V rámci Číny je to malé, viac-menej nevýznamné nič. V r.2010 malo pri sčítaní 3.9mil obyvateľov, z toho pre 2 hlavné urbanizované časti (DuanZhou district a okres GaoYao) pripadalo 1.2mil. Ale nedeste sa, mestské centrum (DuanZhou) je stále príjemné malé mesto, skoro všade sa dostanete pešo, existuje tu dosť cyklo trás a ľudia ich využívajú. Aj moje skúsenosti a fotky sú prevažne z časti DuanZhou (480.000 obyvateľov).

Celé “mesto” zahŕňa plochu 14.891km². Pekne mi vychádza porovnanie s nami – kraje Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky majú spolu 15.019km² a 1.8mil obyvateľov. Toľko k našej “dôležitosti”. A namyslenosti …

žst ZhaoQing vo výstavbe. Vzadu sa stavia trať GZ-ZQ. 8.2012 © F. Smatana

Čo spríjemňuje celkový ráz mesta je: 1. jazerá s týčiacimi sa skalami priamo v centre mesta, 2. pekné hory DingHu kúsok od mesta, 3. rieka Xi pretekajúca mestom.

Hlavnou turistickou atrakciou sú vápencové “kopčeky” v týchto jazerách. Tých homolí je 7, a aj sa tak volajú QiXingYan: preložené ako Sedem hviezdnych skál. Tieto kopce tvoria park, do ktorého si musíte kúpiť lístok. A ako to v Číne (napočudovanie) býva, lístok je drahý. Chvalabohu mesto vydáva obyvateľom ročnú vstupenku za normálnu cenu. A dostal som ju aj ja, stačilo mi potvrdenie o prenájme bytu.

Počas pobytu som tiež zistil, ze priamo tu bola založená prvá kresťanská misia na území pevninskej Číny; prišli sem jezuiti z Macaa v r.1582. V tom čase bol význam mesta ďaleko ďaleko vyšší, sídlil tu vládca južnej časti Číny. Stále existuje priamo v meste maličké múzeum venované tejto misii.

Mesto mám stále rád, hoci s ním sa spájajú 2 nepríjemnosti. Nikde v Číne sa mi za tie roky nič “nestratilo”, a tu ma okradli hneď 2krát. Najprv mi zlodej počas chôdze (!) z tašticky na chrbte (!) vytiahol peňaženku (skoro nič som v nej nemal, peňaženka sama osebe mala vyššiu hodnotu). A potom mi počas návštevy bazéna zmizol bicykel…

Park so 7 kopcami. 7.2012 © F. Smatana

V meste sídlia 4 vysoké školy, z nich som 2 navštívil. Hľadal som v nich plavecký bazén. Potom som pravidelne navštevoval pobočku GuangDong College of Business and Technology (v meste mali umiestnené všetky prvé ročníky), až kým bazén nezavreli.

Projekt GGR

Tento projekt bol pre našu firmu (vtedy sa volala Inginieurbürro Dipl.-Ing. H. Voessing (Beijing) Ltd. alebo v skratke IBV) v Číne posledný z veľkých. Stručne vysvetlím – od začiatku realizácie čínskych VRT bol stavebný dozor “riadený” zástupcami zahraničnej firmy s tým, že vždy museli spolupracovať s niektorou z čínskych firiem. Teda “šéfoval” tomu cudzinec a mali sme aj viacerých ľudí. Po čase sa situácia otočila, a šéfovanie prešlo na čínsku firmu, plus počet miest pre zahraničných sa znížil. No a terajší stav je taký, že na nové projekty (zazmluvnené od 2018) nie je prítomnosť zahraničných firiem nutná, ergo všetky v Číne skončili. Tiež dozor fungoval na 2 úrovniach; jednak ako “klasický” stavebný dozor (ako u nás, v trojspolku s investorom a realizačnou firmou), a jednak ako dozor/poradca pracujúci priamo pre investora. A to sme na projekte GGR robili, kontrolovali stavbu pre investora.

Pozrime sa ako a čo sa písalo o projekte. Ministerstvo sa v r.2007 pochválilo, že trať bude hotová v 2012 (čo sa nestalo). Práce začali v októbri 2008 s tým, že trať sa buduje na rychlosť 200km/h (zaujímavé, lebo v skutočnosti to je 250) a náklady sa odhadovali na 85.8 miliárd yuanov (ani to sa nesplnilo). Potom bolo v novinách dlho ticho. Až pred dokončením sa písalo o odsunutí testovacích jázd. Najprv z 1.8.2014 na koniec augusta, z čoho bol v skutočnosti 4. október. A v poslednej správe sa oslavovalo spustenie do prevádzky. Stalo sa tak 26.12.2014 (v rovnaký deň sa otvárala aj trať NGR; pekne naplánované). Spomínalo sa na 238 tunelov (na Wiki píšu aj 270, aj 238, a ja som ich osobne nepočítal, preto skutočné číslo neviem), z ktorých 2 sú dlhšie ako 14km. A tiež náklady, ktoré dosiahli 125.9 miliardy yuanov (pozrite si vyššie pôvodný odhad; tento údaj je z čínskych novin, Wiki píše menej). Ale všetko dobre dopadlo, trať stojí, vlaky jazdia hore i dolu.

Most ShiXianJiao na vizualizácii. 9.2012 © F. Smatana

Dĺžka trate z GuiYang do GuangZhou je 857km. A ako som spomínal, ja som mal na starosti ten južný úsek. Co bolo cca 290km, konkretne od km567+182. Naše nasadenie sa menilo, pretože investor nám na začiatku zadal hlavné objekty, ktoré musíme kontrolovať, zvyšok bol na našom výbere. Postupom času sme dostali určené aj iné objekty. A boli to tieto: 7 výrobní prefabrikovaných mostných nosníkov, 2 železničné stanice (HuaiJi a ZhaoQing), 5 tunelov a 10 mostov. Navyše boli “extra” objekty: tunel FoShan (dĺžka 3750m), a 3 mostné objekty (jeden z nich, BeiJiang, s dĺžkou 565m je ten, ktorý som navštívil a máte ho na fotkách).

Spomínal som, že vtedy sme ešte mali viac ľudí, takže sme mohli mať rozdelené špecializácie. Pri mojom príchode Angličan bol mostár, Filipínec na zemné práce, ja na zvršok. Časom sa menili aj ľudia, aj špecializácie. Ja som zostal. Mosty boli naozaj extra, párkrát som bol s Angličanom na inšpekcii na niektorých z nich. Naozaj pekné inžinierske diela.

Most ShiXianJiao celkový pohľad. 2.2013 © F. Smatana

Skladba nášho úseku:

Južný koniec GGR už nebol taký komplikovaný terénom ako stred a sever (správa World Bank uvádza, že mosty a tunely tvorili skoro 73% trate). Ale stále sme mali aj tunely, aj mosty. Ako príklad som vybral dva stavebné úseky: prvý mal dĺžku do 17km a na nich 19 mostov a 3 tunely (najdlhší 2378m); druhý 17.5km s 9 tunelmi (najdlhší 2993m) a 13 mostami. Stanice tu boli 3, ale na starosti sme mali pôvodne 2, potom len jednu, s menom HuaiJi, kam sme chodili kontrolovať realizáciu zvršku. V čase môjho nástupu boli už všetky tunely prerazené, na ostatnom sa pracovalo.

Schéma časti trate GGR. 4.2012 © F. Smatana

Zvršok bol jednak moja hlavná náplň, a jednak s blížiacim sa koncom sa stal hlavnou náplňou práce všetkých ľudí v skupine. Podstatná časť bola bezštrková, celý úsek až do stanice ZQ. No a celá stanica bola a je s klasickým štrkovým lôžkom. Bezštrkový bol čínsky podvalový typ CRTS-I (a la Rheda). Podvaly sa vyrábali vo dvoch dočasných výrobniach. Našou úlohou bolo kontrolovať len bezštrkovku.

Tu som narazil na jediné pracovisko mojej čínskej anabázy, ktoré fungovalo permanentne hladko a bez problémov. Bola to výrobňa podvalov GuangNing. Pretože to bola ozaj jediná, kde vedúci vedeli čo a prečo robia (a robili to permanentne dobre), chodil som sa tam učiť a aj si oddýchnuť. Máte nás na fotke. Rád by som vedel, čo teraz robia a ako sa im darí.

Chlapi z výrobne podvalov. 3.2013 © F. Smatana

Mosty boli zaujímavé ešte v jednom mieste. Je tu navrhnutá veľká križovatka rôznych tratí. Boli sme tam počas realizácie (fotky vidíte) a neskôr som toto miesto vídaval počas cestovania za našim investorom (snažil som sa ju odfotiť počas jazdy na dialnici). Je to veľmi zaujímavé miesto, pekná práca pre projektanta.

Párkrát som pracovne cestoval aj na iné úseky. Či už na sever, do GuiLin-u a GuiYang-u, alebo ako výpomoc kolegom z projektu NGR (s nimi sme zdieľali kancelárie až do ich odchodu). Našich som bol zaúčal do tajov bezštrkovej konštrukcie zvršku a výroby podvalov.

Dostalo sa mi aj nečakanej “pocty”. Neviem kto a ako na to prišiel, ale na záver roku 2013 som dostal diplom od hlavného investora z GuiYangu (máte ho na fotke; diplom, nie investora). Investor organizoval veľké ročné vyhodnotenie, tam boli oceňovaní Číňania, a asi aby zahraniční neboli na očiach, tak mne diplom poslali len poštou. Tak či tak, mám pamiatku.

K VRT ešte jedna poznámka – práve v stanici ZQ sa stretávajú 2 trate. Jedna je tá vyššie spomínaná, a druhá je NGR, trať z GZ do NanNingu (hlavné mesto provincie GuangXi). Obe sa schádzajú pred stanicou (máte to na fotke), a od nej až do GZ už idú súbežne. To je tiež zaujímavé, že nestačí (?) jedna 2koľajka, ale musia byť dve samostatné. Takisto celý zvršok v stanici je klasický, so štrkom (hoci medzistaničné úseky sú, samozrejme, bezštrkové). Dôvod nepoznám.

A keď by vás zaujímalo, ako vyzerá žst. ZhaoQing na vrt trati (spoločná pre obe trate GGR i NGR), máte možnosť ju vidieť na pár fotkách. Len pripomínam, že VRT tu križuje aj jej prímestská sestra. Viď moja reportáž.

Zdroje