Na pamiatku železničiarov
30.6.2021 8:00 ''sc''
Železničnú dopravu berieme ako samozrejmosť, či jej služby využívame pravidelne, sporadicky, alebo vôbec. Verejnosť často ani nevníma, koľko mužov a žien sa svojou prácou dnes a denne podieľa na jej zabezpečovaní. Napriek tomu, že železničná doprava patrí medzi najbezpečnejšie spôsoby prepravy osôb a tovaru, mnohí z tých, ktorí sa rozhodli spojiť svoju profesijnú dráhu so železnicou, priniesli najvyššiu obeť. Aj preto, aby sa na nich nezabúdalo, vznikol v exteriéri Železničného múzea v Bratislave pamätník na pamiatku železničiarov, ktorí prišli o život počas výkonu svojho zamestnania.
Ústredný pamätník a kamene s pripevnenými pamätnými tabuľkami pripomínajú tragédie nedávne, ale i staršie, a tiež mená ich aktérov - mužov (ale aj ženu), ktorí v osudný „čierny“ deň nastúpili na svoju službu, no domov sa z nej už nevrátili. Nikdy.
Hoci pamätník, či ak chcete symbolický cintorín, nájdete na bratislavskom „Rendezi“, s myšlienkou zriadenia pietneho miesta prišlo občianske združenie Klub priateľov železníc východného Slovenska. Zriaďovateľom a správcom sú Železnice slovenskej republiky.
Hoci pietne miesto postupne vznikalo už skôr, ceremónia slávnostného odhalenia pamätníka sa uskutočnila len minulý utorok. Medzi pozvanými hosťami nechýbali predseda Národnej rady SR Boris Kollár, minister dopravy Andrej Doležal, štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť, či zástupcovia spoločností Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko a Cargo Slovakia.
Predseda NR SR pri tejto príležitosti, podľa TASR povedal: „Je nevyhnutné pripomínať si aj osudy všetkých pracovníkov železníc, ktorí pri výkone svojho povolania tragicky zahynuli. Vyzdvihujem ich statočnosť, vzdávam im hold a prejavujem úctu pozostalým rodinám. O to viac si vážim myšlienku vytvoriť pamätník pre nebohých železničiarov.“ Generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrila zas podotkol, že pietne miesto má byť aj mementom pre ostatných, aby si uvedomovali, že povolanie železničiara je ťažké a zodpovedné.
Dodávame, že nielen ťažké a zodpovedné, ale až príliš často nedocenené. Je nanajvýš žiaduce aj takýmto spôsobom vyjadriť úctu a pripomenúť si bývalých kolegov, priateľov, či rodinných príslušníkov. A prípadne si vziať aj ponaučenie a nezabúdať, ako málo často stačí k tragédii.
1. Navštívili ste už pamätník? Považujete jeho umiestnenie i realizáciu za vyhovujúce?
2. Stratili ste kolegu pri výkone povolania (na železnici)? Ako si ho pripomínate?
Všetky fotografie: Miroslav Sekela
Galéria
Diskusia
