Náhľad do služobných ciest

2010 – 2012: začiatky

Po nástupe do zamestnania som „zdedil“ novostavbu 2 prototypov vozňa Facnps v našej vlastnej dielni Waggonbau Graaff v dolnosaskom Elze, kam viedla aj moja úplne prvá služobná cesta. Ako inak, vlakom. ICE z Hamburgu do Hannoveru a odtiaľ posledný kus metronom na smer Göttingen.

Druhý „zdedenec“ boli záručné opravy vozňov Falns vo malej Francúzskej dielni Ateliers d´Flandres, v meste Hazebrouck, neďaleko Dunkerque, kam viedla moja druhá služobná cesta, lietadlo do Paríža a odtiaľ s kolegom TGV do Dunkerque.

A kým sa Falnsom vo Francúzsku po prestavbe celkom darí, prototypy Facnps ostali navždy iba prototypmi (aj keď toho času v prevádzke).

Prototypy Facnps po prebierke vo Waggonbau Graaff, 17.08.2011 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Prvý „skutočný“ projekt novostavby bol opäť vo Francúzsku, tentokrát v dielni Ateliers d´Orval (dnes Inveho) v meste Saint-Amand-Montrond. Že kde to je? Nuž, ak na mapu Francúzska nakreslíte terč, tak je za 10 bodov v strede. Vozne boli francúzskeho typu ÉX na štrk s výsypkou medzi koľaje, t.j. Fanps a dnes ich už všetky vlastní niekto iný...

Skúšobná vykládka Facnps na dnes už neexistujúcom mieste v Hamburgu, 06.12.2011 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Projekt bol extrémne francúzsky, ale aspoň tá krajina bola krásna. Cesty sa konali výlučne letecky do Paríža a odtiaľ autom na juh, takže zaujímavé boli akurát dobre viditeľné zbytky francúzskeho projektu Aérotrain, ktorého betónová trať vedie paralelne k diaľnici A10 a samozrejme samotná dielňa.

Prototypy Fanps pred prebierkou v Ateliers d´Orval, 02.10.2012 © Ing. Michal Stríž, PhD.

2012 – 2014: Slovensko, Bulharsko a Rumunsko

Nešťastnou zhodou okolností (kolegov úraz) som bol zo dňa na deň zvolený ako zastupujúci projektový manažér pre novovýrobu Shimmns v Popradskej Tatravagónke, takže som sa relatívne skoro zasa vrátil na rodnú hrudu. Okrem zaujímavého projektu sa dalo aj opäť zaujímavo cestovať – letecky do Viedne a odtiaľ po modrých stužkách cez Bratislavu do Popradu.

Paralelne k Shimmns som si privoňal aj k dodnes vo vagónke úspešne (?) vyrábaných obilniakom typu Tagnpps, ktoré ale neskôr popreberali iní kolegovia, predsa len, je nás v oddelení 6, všetko teda robiť sám ani nemám a ani nemôžem...

Vnútropodniková Rosnička ťahá Shimmns cez portál vodnej skúšky v Tatravagónke Poprad, 21.01.2013 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Popri tom mi bežali projekty na Falns v Bulharskej dielni Transwagon Burgas, z ktorého mám príjemné spomienky, najmä na trojvozňové „rýchle vlaky“ Sofia – Burgas cez Pirdop, kde vďaka fabrike na meď v stanici vždy postávajú cisterny s kyselinou sírovou a 6-osové vysokostenky s medenou rudou, cez 5,8 kilometrový tunel za Koprivšicou a slučkou popod obec Klisura, či Kazanlak, nad ktorým sa týči socialistická obluda Buzludža... kvôli polohe letov do/zo Sofie som mal vždy šťastie na túto trasu, „spodom“, po štreke cez Plovdiv a Starú Zagoru som nikdy nešiel...

Fabrika na meď, cistreny, 6-osové vysokostenky a Faur na jednej momentke z okna, 25.03.2013 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Sem aj jedna neželezničná anekdota: K poslednej prebierke v Burgase – na konci júla – potvrdil svoju prítomnosť aj náš zákazník a tak sa nenechal zahanbiť ani môj nadriadený. Kým ja si cesty zásadne vybavujem sám, šéf to nechal na svoju sekretárku. Mne sa podarilo cez cestovku dostať miesto v priamom, „dovolenkovom“ lete z Hamburgu do Burgasu u Bulgarian Air Charter a šéfovi sekretárka samozrejme našla vo firemnom portáli iba pravidelné linkové lety Lufthansy, iba s prestupom a iba do Sofie – odkiaľ musel ísť autom ešte zvyšných 400 km do Burgasu. Jeden z nás teda cestoval 3,5 hodiny a druhý celý deň. Nechcem tvrdiť, že moje poobedie na pláži bolo zaslúžené, no určite príjemnejšie...

Bulharský plecháč v čele "brz vlak" Sofia - Burgas, 08.05.2013 © Ing. Michal Stríž, PhD.

V tomto období bežal aj projekt na nové vozne Falns v Rumunsku, v dielni v meste Drobeta-Turnu Severin. Aj tu sa mi podarilo niekoľko jázd IC(IR) 72/73, ktorý vtedy jazdil medzi hlavnými mestami Maďarska a Rumunska.

Zváranie kostry vozňa Falns v Rumunsku, 30.01.2014 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Moje cesty z Budapešti končili už v Drobeta-Turnu Severin avšak raz sa kvôli jednaniam v Bukurešti naspäť podarila aj „kompletka“: za hlbokej tmy ráno odjazd z Bucuresti Nord a za hlbokej tmy neskoro večer vjazd do Budapest Keleti pályaudvár... spolu so zážitkom, keď mi v Lökösháze maďarský colník berie pas a čistou Slovenčinou povie „Á, Slovák, no dobrý deň. Ja som pred šengenom slúžil u vás v Štúrove, a teraz som tu...“

IR72/IC72 vchádza do stanice Drobeta-Turnu Severin, 27.11.2013 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Samotná Drobeta-Turnu Severin ma očarila, bývali sme vždy s výhľadom na Dunaj a Republiku Srbsko, ktorá tu leží na jeho druhom brehu. Zaujímavý je aj pohľad na jednu z „železných brán“, obrovských vodných elektrární na Dunaji, ktorá je neďaleko mesta a slúži aj ako prechod do Republiky Srbsko.

Faur posúva vozne po dielenskej vlečke, 12.01.2014 © Ing. Michal Stríž, PhD.

2014 – 2016: Rumunsko a Slovensko

Kým v 2014 ešte bežala výroba Falns v Rumunsku, črtal sa nový zaujímavý projekt, ktorý dostala opäť Tatravagónka: vozeň na prepravu potravinárskeho kryštálového cukru. Projekt bol komplikovaný a ciest na Slovensko bolo nemálo. Do Popradu, ako inak, najradšej vlakom z Viedne.

Vozeň na cukor pri vodnej skúške v Tatravagónke, 17.08.2016 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Vďaka obom projektom sa podarilo ponavštevovať miesta ako francúzsky Dunkirk, či belgické Antverpy ako aj nespočetné nakládky a vykládky v rôznych miestach.

Nakládka cukru vo Wabern, 23.09.2016 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Z tohto obdobia utkvela v pamäti jedna cesta, ktorá bola z hľadiska pracovného práva asi nie celkom v poriadku, ale – ako inak – o to zaujímavejšia: zákazník Falnsov vozil 720 m dlhé vlaky a vozmajstri sa sťažovali, že brzda pri skúške „hapruje“. Takže sme boli pozvaní sprevádzať vozmajstra pri skúške pred odjazdom. Ozaj, kedy vôbec ten vlak jazdí? O pol jednej v noci. Takže: počas dňa cesta na miesto určenia, večer si zdriemnuť v hoteli, o desiatej večer budík a o jedenástej večer na nákladnej stanici. Rušňovodič alstomáckej Primy II SNCF Fret nám našu návštevu odvďačil veľmi intenzívnou hudobnou šou pri odjazde (, z ktorej sa určite tešilo najmä všetko dovtedy spiace domáce obyvateľstvo v okolí...) A my? O druhej v noci naspäť na hoteli a o ôsmej ráno cesta späť domov...

Bunker na nakládku uhlia v prístave Dunkirk, 03.07.2015 © Ing. Michal Stríž, PhD.

V tomto období sa konala aj jedna malosériová výroba v Slavonskom Brode, v Chorvátsku. Hoci projekt bol krátky – objednali sme 1 vlak s 35 kusmi vozňov na štrk – s domácimi som v kontakte dodnes, keďže sme si celkom dobre porozumeli.

Prototypy Facnps u Dura Dakovica, 23.11.2015 © Ing. Michal Stríž, PhD.

2016 – 2018: Slovensko a Rumunsko

V roku 2015 sa uzavrela prebierka švajčiarskej firmy AAE, najväčšieho prenajímateľa vozňov kombinovanej dopravy v Európe. U nás tak vznikla potreba definovať osobu, ktorá sa mala zapracovať  do tematiky intermodálnej dopravy a touto som sa smel stať ja. A tak sa môj projektový život zmenil z nákladných vozňov na plošinové a kapsové a pribudli extrémne zaujímavé a náučné cesty na pracovné stretnutia UIC a UIRR ako aj niekoľko návštev v rôznych termináloch.

Cisterny z roku 1919 vo Francúzsku, 11.12.2013 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Jedno z týchto stretnutí sa konalo do večera vo Viedni a ráno som bol očakávaný v Poprade. Železnica nesklamala: lôžko z Viedne cez Ostravu a Žilinu do Popradu bolo celkom pohodlné (a dosť vyťažené). Zaujímavé bolo, že pred Popradom mi sprievodca nechcel vrátiť lístok, vraj ich musí odovzdávať. Lenže odovzdávať ich musím aj ja do vyúčtovania služobnej cesty, takže nakoniec sme sa nejak museli dohodnúť...

80´ kĺbový kontajnerový vozeň pre Španielsko, 29.10.2019 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Vďaka projektu 80-stopového vozňa pre španielsky trh som sa smel pozrieť do dielne Tatravagónky Trebišov, a okrem samotných vozňov tam vidieť aj (natrvalo?) stojaci futuristický diesel ŽSR 772 001-4.

ŽSR 772 001-4, 13.07.2018 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Jedna z návštev tejto dielne mi poskytla aj ďalší „cestovateľský zážitok“: Let ČSA Hamburg-Praha meškal a ČSA sa nejak nemala k tomu, aby spoj Praha-Košice na nás čakal. Takže po krátkej diskusii na okienku tzv. „informácií“ zákazníkom ČSA mi bolo odporučené, aby som sa pobral do mesta a „...zkusil to nějakým vláčkem“.  Skutočne, podarilo sa mi chytiť nemenovaný čierny Stadler – bral som prvé čo išlo na Košice – a tak som smel zažiť aj jednu kompletnú jazdu tohto zázraku aj s oboma úvraťami v Přerove a Prešove.

Kapsový vozeň typu TWIN, 27.04.2018 © Ing. Michal Stríž, PhD.

V Rumunskom Arade sa zasa rozbehol projekt stavby taškového vozňa TWIN na prepravu návesov. Aj sem boli cesty výlučne letecky do Temešváru, kde nás domáci vždy vyzdvihli autom. O Arade bolo na týchto stránkach tiež čosi popísané, všetko môžem potvrdiť, aj keď nikdy sa mi nepodarilo povoziť sa miestnym veľmi pestrým vozňovým parkom električiek...

Jedna z výrobných hál v Arade, 24.05.2018 © Ing. Michal Stríž, PhD.

2018 – 2020: Európa

Aj v tomto období sa zasa niečo zmenilo – prevzali sme väčšiu časť francúzskeho prenajímateľa vozňov Nacco. Z bežiacich projektov tejto firmy sa mi podarilo ukoristiť opäť 80-stopový kontajnerový vozeň a dostať sa tak mnou dlho zanedbávaného mesta Drobeta-Turnu Severin.

Segment 80´ vozňa v prípravku, 03.10.2019 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Dopyt na trhu z pôvodne na iba pár mesiacov plánovanej výroby a dodávok urobil rok trvajúci projekt. Žiaľ, vlakové cesty sa nekonali, cestovalo sa letecky do Temešváru a odtiaľ autom.

Kostra jedálneho vozňa "Intercity" niekde v Rumunsku, 27.11.2013 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Zbytok času toto obdobie dominovali služobky na pracovné stretnutia v rôznych kútoch Európy. A tak si človek mohol pochodiť mestá ako Le Mans, Paríž, Brügge, Brüssel, Salzburg, Viedeň, ale aj malú dedinku Srbsko neďaleko Berouna (pri okienku: „Jeden do Srbska prosím.“ „A kam do Srbska?“ „Ale veď nie do Srbska, ale do Srbska...“)

MaK G 1600 BB v Rheine, 22.01.2021 © Ing. Michal Stríž, PhD.

2020 – uvidíme: Rusko a...

Posledné novostavby, ktoré pripadli mne, pre nás vyrábal podnik 220 km východne od Sankt Peterburgu, v meste Tichvin. Vďaka pliage a lockdownom sa mi podarilo navštíviť výrobu iba raz, no táto cesta zanechala dojmy... Fabrika vyrába pre domáci trh množstvá, ktoré sú pre Európana nepredstaviteľné. Domáci nás halami ochotne previedli, radi poukazovali vozne, spriahlo SA3 a aj ich podvozky. Výroba nášho vozňa pre normálny rozchod – opäť 80-stopový kontajnerák – bola schovaná v zadnej hale, kde ju spravuje podniková zložka „SpetsMash“.

TVSZ, prvý vozeň z januára 2012 s podpisom prezidenta Ruskej Federácie, 06.12.2019 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Po roku naprázdno v homeoffice sa v júli naskytla potreba navštíviť Litavský Kaunas, kde som mal tú česť viesť školenie intermodálneho terminálu Palemonas, na – zatiaľ poslednom – kilometri normálneho rozchodu projektu Rail Baltica.

Stanica Kaunas a čo tam všetko postáva..., 10.07.2021 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Školenie bolo úspešné, LTG Cargo spustilo pravidelnú prevádzku o týždeň neskôr, s veľkou show a pozvanými hosťami a „prvým vlakom z Európy“ s čerstvo nalakovanou TEM2. Hŕstka zasvätených však vie, že ten prvý vlak tam bol na skúšku už pred týždňom a viedla ho jemne zvetraná M62...

Skúšobná nakládka v Palemonas, 13.07.2021 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Čo dodať záverom... okrem ciest k popísaným projektom sa človek nacestuje aj ku skúšobným nakládkam a vykládkam, či školeniam u zákazníka ako aj reklamáciám... do článku sa toho zmestí za hrsť, ale o zážitky nikdy nie je núdza – či jazda na stanovišti EL2 dnes už neexistujúcej uhoľnej dráhy MIBRAG medzi stanicou Profen a elektrárňou Deuben, či exkurzia oceliarňou v Dunkirku s následným výstupom na uhoľný bunker s výhľadom na celý priemyselný areál alebo „hra na výhybkára“ a posun vozňov pomocou Class 66 v severonemeckom frízsku (a fíra mal ešte radosť, že nemusí robiť sám).

V kabíne EL2 na dnes už neexistujúcej uhoľnej dráhe, 28.03.2012 © Ing. Michal Stríž, PhD.

Keď ma raz chytí nejaká kríza stredného či akého veku, možno sa všetky zážitky podarí dať do nejakého obrazovo-textového formátu... ale to bude potom chcieť nejakého spisovateľa na memoáre.

Úvodná snímka: Osamotený 80´ Sggrss po úspešnej prebierke, 21.05.2020 © Ing. Michal Stríž, PhD.