Autovlakom Bratislava – Split a späť

7.9.2022 8:00 Juraj Földes

Okolo Vianoc roku 2021 sme začali s manželkou uvažovať o prvej postpandemickej dovolenke, v závislosti vývoja možností cestovania do zahraničia. Ako alternatívu, ako sa vyhnúť zápcham na cestách k moru sme registrovali reklamné heslo ZSSK ktorá tvrdí, že „Najlepšia cesta do Splitu je autovlakom“. Autovlak EN 1153/ EN 1152 premáva v sezóne dvakrát týždenne cez Viedeň, Semmering, Záhreb a Ogulin do Splitu a ponúka aj lôžka a lehátka.

RegioJet autá nevozí a aj pod vplyvom článku Jirku Mazala z roku 2021 som sa zaujímal výlučne o EuroNight. Odchod je vždy v utorok a v piatok o 15:51 z Hlavnej stanice v Bratislave s plánovaným príchodom na druhý deň o 9:53 do Splitu. Opačne odchádza autovlak v stredu a v sobotu o 17:26 zo Splitu a prichádza do Bratislavy po necelých 18 hodinách.

16.8.2022 - Bratislava Hlavná stanica, Herkules ÖBB v čele EN 1153 ©Juraj Földes

Keď na začiatku leta padlo naše definitívne rozhodnutie použiť autovlak, tak som podľa návodu na webe ZSSK skúšal kúpiť lístok s vozidlom cez ÖBB, ale môj počítač si vytrvalo nechcel rozumieť s ÖBB Ticket Shopom. Zostala iba možnosť, po rezervácii ubytovania na ostrove Čiovo neďaleko Splitu, kúpiť lístky na stanici. Najbližšia pre nás je bratislavská Hlavná stanica. Drobný problém pri kúpe nastal iba s udaním rozmerov auta, ktoré na malom technickom preukaze uvedené nie sú, ale po preverení na internete boli moje nahor zaokrúhlené dáta akceptované. Napriek pokusom pracovníčok ZSSK sa už na koniec augusta nenašla žiadna zľavnené ponuka „Sparschiene“, asi vďaka úspešnému predaju v relácii Rakúsko – Chorvátsko.

16.8.2022 - Bratislava Hlavná stanica, zatiaľ jediný vagón s autami a motorkami ©Juraj Földes

Deň D nastal pre nás za horúceho slnečného 16.augusta, keď podľa inštrukcií uvedených na lístku bolo treba prísť k rampe z Pražskej ulice v čase od 14:20 do 14:30. Už o pár minút skôr som tam našiel skupinku železničiarov, ktorí so mnou poctivo spísali potvrdenie o aute, vyfotili ma v aute a mohol som vybehnúť z boku na spodné podlažie prvého pristaveného vagóna ČD, ktorý neskôr ako jediný posunuli do čela súpravy EN 1153 smerujúcej do Splitu. Bez náhlenia som stihol ešte dôjsť trolejbusom z Pražskej ulice domov a po hodine sa vo dvojici odviezť s príručnou batožinou k vestibulu stanice a tam trpezlivo počkať na pristavenie súpravy piatich osobných vozňov vo ZSSK. Nastupovali sme rovno do prvého lôžkového vagóna z troch (WLABmee 62 56 71-90 010).

16.8.2022 - Bratislava Hlavná stanica, náš lôžkový vozeň WLABmee ©Juraj Földes

Vychladené kupé sme mali riadne pripravené v dennej úprave a steward nám na uvítanie doniesol po jednom sáčku malého šampanského s pohárom, krekrami a fľaškou minerálky. Mohli sme vopred vyplniť aj objednávku s výberom položiek na raňajky v cene lístka. Do čela súpravy nastúpil 20 ročný Herkules radu 2016 aj s autovagónom. Mali sme totiž ísť neelektrifikovanou traťou medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom. Slovensko sme opúšťali ešte optimisticky, iba s niekoľko minútovým meškaním.

16.8.2022 - Bratislava Hlavná stanica, dvojmiestne kupé s umývadielkom ©Juraj Földes

V Marcheggu sme stáli z prevádzkových dôvodov dlhšie, ako tam obvykle stávajú REXy, ktoré tu riadne zastavujú, možno v súvislosti s úspešne pokračujúcou rekonštrukciou trate do Viedne na rakúskej strane. Prvou zastávkou trvajúcou asi 40 minút bola viedenská Hlavná stanica – perón autovlakov „Autoreisezuganlage“, kde nám vymenili lokomotívu na elektrickú ÖBB 1144 122 z prvej série. Za ňu zaradili rakúsky vagón so 6-mi autami a ako som to až na druhý deň zistil, na koniec súpravy pribudol ešte modrý rakúsky „seatcar Nightjet“ 2.tr., zrejme z dôvodu zvýšenému záujmu cestujúcich z Rakúska do Splitu.

16.8.2022 - Hlavná stanica vo Viedni, perón autovlakov ©Juraj Földes

Podľa očakávania, v súlade s oznámeniami o výlukách na webe ÖBB sme do Wiener Neustadtu išli cez Ebreichsdorf, čo znamenalo zatiaľ len asi 10-minútové meškanie a to napriek uprednostneniu červeného Railjetu na dvojkoľajnom úseku trate. Až po Bruck an der Mur sme po južnej trati cez Semmering išli plynule, bez väčšieho nárastu meškania. Už za tmy sme odtiaľ pokračovali po výlukovej trase na Villach.

15.8.2022 - Mapka na portáli ÖBB pre EN 1153 na 16.8.2022, výluková trasa je vyznačená tenšou čiarou

Práce SŽ vyžadujúce výluku na úseku (Graz –) Spielfeld - Maribor sa oproti prvotným informáciam, keď sme kupovali lístky, natiahli dlhšie a mali sme kvôli okľuke cez Villach, tunel Karavanky a Ľubľanu očakávať meškanie do 180 minút. Po preklopení dolného lôžka stewardom sme skúšali zaspať, ale prevážne horská trať bránila plynulému spánku. Pred slovinskými hranicami malo dôjsť aj k výmene rušňa, naša 1144-ka totiž do Slovinska nesmela. Chorvátska hraničná kontrola v Záhrebe sa omeškala skoro o štyri hodiny, prebehla síce bez problémov, zato bez jediného slova. Plánovaná prvá úvrať sa podľa slov stewarda uskutočnila namiesto Záhrebu už v Ľubľani. Väčšina fotiek z cesty vznikla cez zatvorené okno, ktoré sa nedalo beztrestne otvárať.

16.8.2022 - CityShuttle v stanici Bruck an der Mur ©Juraj Földes

Za prvých ranných slnečných lúčov sme mohli zaregistrovať v poradí druhú úvrať v Oguline, kde došlo aj k zmene trakcie na nezávislú, lebo ďalej troleje nevedú. V Oguline je aj stredisko údržby infraštuktúry HŽ s množstvom mechanizmov.

17.8.2022 - Ogulin, mašiny HŽ Infrastruktury ©Juraj Földes

Po čiastočne vyše storočnej jednokoľajnej trati s maximálnou povolenou rýchlosťou 80 km/h nás čakala podľa plánu ešte vyše 6,5 hodinová cesta cez Krajinu, ktorá sa časovo predĺžila do Splitu vzdialeného 318 km ešte o hodinu. V rokoch 1991 –1995 bola trať poškodená v dôsledku bojov, frontová línia sa tiahla asi 15 km na východ od Ogulina. Na prelome tisícročia bola opravená a je využívaná aj pre rýchliky.

17.8.2022 - Pri Lickej trati pred Kninom ©Juraj Földes

Z ďalšej stanice Knin odbočuje trať do Zadaru, ale bez osobnej prepravy. Trať do Bihača vedúca pozdĺž bosniankých hraníc nie je naďalej na chorvátskej strane funkčná. Vlastná stanica v Knine bola spolu s traťou na Bihač v minulosti elektrifikovaná. Pri staničnej budove hrdzavie aj pamätník vo forme veľkej 5-osej parnej lokomotívy. Vzhľadom na rastúce meškanie som zavolal do hotela, kde s neskorším príchodom problém nenastal.

17.8.2022 - Knin, ostatky elektrifikácie v stanici ©Juraj Földes

Náš 8-vozňový vlak bez príprahu na každom prudšom stúpaní zreteľne spomaľoval, skoro tak, ako by lokomotíve už sily nestačili. Po vyše hodine sme zastavili v stanici Perkovič, odkiaľ odbočuje trať do Šibenika, aj s osobnou dopravou.

17.8.2022 - Na staršej trati, vedúcej pôvodne z Bihača, za Kninom ©Juraj Földes

Popri trati do Splitu je stále smutný pohľad na poškodené budovy, aj ruiny, patriace pravdepodobne Srbom. Za Labinom sme prekonali posledné stúpanie a začínalo klesanie k nášmu cieľu na konci koľají pri osobnom prístave v Splite. Aj stewardi museli začať výmenou prádla pripravovať na spiatočnú cestu, lebo namiesto 7,5 hodín do odchodu na spiatočnú cestu im zostalo o 5 hodín menej.

17.8.2022 - Kaštel, v pozadí Split ©Juraj Földes

Po prejazde mestským tunelom zo stanice Predgradje zastavila súprava v čele s „Malou karavelou“ s americkými koreňmi HŽ 2044.011 na 2. koľaji prázdnej stanice Split. Majitelia áut a motoriek sa bez náhlenia museli presunúť k jednoduchej autorampe, podobnej tej v Bratislave a počkať na posun vykonávaný jedinou prítomnou lokomotívou. Po približne švrťhodine schádzali vozidlá z rakúskeho autovagóna a po nich my zo Slovenska.

17.8.2022 - Split, Mala karavela nás doviezla z Ogulina ©Juraj Földes

Na parkovisku stanice nás už nechceli strpieť ani počas jedného telefonátu, tak sme opustili stanicu rovno smerom na ostrov Čiovo, kde nás čakalo ubytovanie na 10 nocí. Čiovo je spojené dvomi mostami s historickým Trogirom na pevnine. Z balkóna, aj z pláže bolo vidieť na Split, aj tenkú líniu úbočím stúpajúcej železničnej trate, po ktorej sme sa tam doviezli.

17.8.2022 - Čiovo, Arbanije - pohľad na pevninu, na svahu je vidieť línia trate do vnútrozemia ©Juraj Földes

Čisté a teplé more, dobrú stravu a oddych od každodenného kolotoča sme užívali do termínu odchodu nášho spoja EN 1152, a to 27.augusta, kedy sme o 15:00 podľa nášho lístka mali nakladať auto. Po príchode na parkovisko po 10-tej sme dostali informáciu, že vlak z Bratislavy už došiel a nakladať sa bude o 14:30. Zaplatili sme parkovné na 5 hodín a išli sme sa prejsť do turistami zaplneného historického centra mesta. Po ľahkom obede sme ešte zašli do niekdajšieho Diokleciánovho paláca a na požadovaný čas sme sa pridali do tieňa blízko rampy k čakajúcim spolucestujúcim.

27.8.2022 - stanica Split si asi ešte pamätá Monarchiu ©Juraj Földes

V určený čas prišiel železničiar, ktorý vyzval v angličtine motorkárov cestujúcich do Bratislavy aby sa pripravili a na moju poznámku, že my chceme autom do Bratislavy som dostal šancu zahájiť nakladanie, tu bez akejkoľvek byrokracie. Na vagón ČD sa pridali ešte 2 motorky a ďalšie auto. Do odchodu vlaku nám zostali ešte tri hodiny, ktoré sme trávili už na postupne čoraz plnšej stanici.

27.8.2022 - stanica Split, naklápací RegioSwinger radu 7123 HŽ ©Juraj Földes

O 15:22 odišiel osobný vlak RegioSwinger od firmy Bombardier do Perkoviča. Tento typ naklápacej súpravy premáva u HŽ na trati zo Záhrebu do Splitu. O 15:33 ho mal nasledovať rýchlik „Adria“ RegioJetu do Prahy, ale ten v tom čase ešte do Splitu ani nedošiel, meškal skoro 3 hodiny. Odišiel zo Splitu napokon s vyše hodinovým meškaním, v čele s Malou karavelou. Iná lokomotíva radu 2044 predtým doviezla súpravu vagónov ZSSK EN 1152 a po odchode žltého vlaku začala po stanici posunovať, autá a motorky pristáli na konci súpravy.

27.8.2022 - Split, rakúsky vagón patrí na koniec vlaku ©Juraj Földes

Odchod o 17:26 zo Splitu sa nám podarilo dodržať. Letisko a ostrov Čiovo sme na rozlúčku videli zo stúpania na úbočí Kozjaku pekne osvetlené. Pred zotmením sme absolvovali zastávku v Knine, úvrate a výmeny lokomotív v Oguline a Záhrebe sa udiali uprostred noci.

Okolo tretej nad ránom sme zastavili v Dobovej, kde sme zažili zdvorilú slovinskú pasovú kontrolu. Svitať začalo, keď sme my boli už v Rakúsku.

27.8.2022 - Kaštel pri letisku Split, v pozadí ostrov Čiovo ©Juraj Földes

Do Grazu sme došli s meškaním asi 20 minút, čo sa neskôr podarilo postupne vyrovnať do odchodu z Viedne. Po slnečných a teplých dňoch sme v údolí rieky Mur zažili aj rannú hmlu a na chvíľu si mohla oddýchnuť aj klíma vo vozni. Ponuka raňajok bola rovnako dobrá, ako smerom k moru.

27.8.2022 - medzi Perkovičom a Kninom ©Juraj Földes

Za Südbahnmúzeom v Mürzzuschlagu je stavenisko pri budúcom západnom portáli úpäťového tunela pod Semmeringom aj s vyhliadkovou vežou pre verejnosť. Pri stúpaní za Steinhausom je vidieť súvisiace zemné práce na protiľahlom svahu, ale stavba ešte potrvá dobrých pár rokov.

Za vrcholovým tunelom sme klesali touto historickou horskou traťou rýchlosťou do 60 km/h po Payerbach – Reichenau. Pred Gloggnitzom sa medzi protihlukovými stenami dalo zahliadnuť stavenisko východného portálu úpäťového tunela.

Za Wiener Neustadtom sme pokračovali teraz hlavnou traťou do Viedne. Po zastávke v Meidlingu vystúpila na hlavnej stanici väčšina našich spolucestujúcich. Cestujúci do Bratislavy a aj majitelia motorových vozidiel vystupujúcich vo Viedni museli chvíľu počkať na presun súpravy k perónu autovlakov.

Z čela súpravy odstúpila lokomotíva 1144.088 a z konca súpravy posunovacia lokomotíva odobrala rakúsky vozeň s autami. Do čela pristavili dízlového Herkula a po necelej pol hodine sme pokračovali do Marcheggu. Modernizácia trate je krátko pred dokončením, úrovňové kríženia sú zrušené, chýba už len ten kúsok k nám za Moravou. Aj pred cieľom v Bratislave boli obidva záchody vo vozni riadne funkčné, na rozdiel od cesty k moru do nášho vagóna nechodili k nám cestujúci z obsadenejšieho vozňa od vedľa.

Po presnom príchode na bratislavskú Hlavnú stanicu nám zostal len peší presun k rampe na Pražskej ulici. Posunovacia lokomotíva po presune lôžkových vozňov na koľaj pri Múzeu dopravy pristavila aj náš vagón s autom k rampe a my sme mohli po vyše 20-tich hodinách doňho znova nasadnúť.

Bolo zaujímavé absolvovať cestu k moru raz autovlakom, plánovaných okolo 18 hodín cesty z Bratislavy znamenalo asi o 2 hodiny viac, ako v prípade Regiojetu jazdiaceho (bez áut) cez Maďarsko, ale v prípade meškania sa to niekedy môže aj vyrovnať. Na kultúru cestovania sa nemôžeme sťažovať ani na ochotu našich stewardov.

Naša spotreba benzínu na tohoročnej dovolenke bola minimálna, cestné mýto sme neplatili vôbec, ušetrili sme možno jeden nocľah a na cestách sme stresové situácie nezažili.

Tento rok má ísť posledný autovlak zo Splitu 24.septembra a či a kedy nabudúce – uvidíme.

Pramene a odkazy: