Skotiš & England

Z Bratislavy do Edinburghu sa najlepšie dostanete relatívne pravidelnou linkou nemenovanej leteckej spoločnosti. Je máj a podľa predpovede počasia sme vybavení na súvislý dážď po celú dobu. A veru hej. Z letiska Edinburgh ide do mesta električka, ale má konečnú asi 50 metrov pred letiskovou budovou a leje presne, ako bolo predpovedané. Našťastie v tejto podobe sa predpoveď neskôr už nevypĺňa a polojasno znamená naozaj polojasno. A to až tak, že tretí deň mám pár vecí na sebe seriózne spálených. Dobrá rada teda znie: aj do Škótska s opaľovacím krémom. Bývame cez ulicu oproti stanici Edinburgh Waverley, teda Hlavné.

Edinburgh Waverley, teda Hlavné máj 2023 © Tomáš Votava

Hotel Scotsman je na zozname objektov s výskytom duchov, tu sa uvádza 1kus. Neprejavil sa. Než sa dopracujeme ku železničným zážitkom, skúšame sa dopracovať k vhodnej reštaurácii alebo baru, ale to je tu podvečer bez rezervácie viac-menej nemožné. Taktiež by som preskočil tú časť s pivom a venoval sa rovno whisky, v čom tu boli dosiahnuté značne väčšie úspechy. Edinburgh je ale zaujímavé, pekné mesto. Podľa tradície sa napríklad z hradu nad mestom (a stanicou) o jedenástej vystrelí z dela, aby sa vedelo že je jedenásť. V škótsku existuje gastroúkaz: marska vyprážaná v cestíčku a najstatočnejší z nás tento výskum na sebe uskutočnil. Vraj ak to bolo presladené, teraz je to aj zohriate a v oleji topené. Čo sa týka železníc, máme dve tzv. Two Together Railcard, t.j. aplikáciu v telefóne pre dvoch cestujúcich, ktorí na jej základe majú zaujímavé zľavy, a stojí približne 35 €. Ovšem zaregistrovať sa a zaplatiť je malinko výzva.

110m Forth Bridge máj 2023 © Tomáš Votava

Ako prvý si ideme vlakom ScotRail pozrieť slávny Forth Bridge, 14km východne, hneď za stanicou Dalmeny. Ak si ho chcete pozrieť zo všetkých strán, premáva tu na to patričná loďka. Počasie je síce dnes trochu škótske, ale výlet stojí veľmi za to, pokiaľ vás zaujíma železničná architektúra. Most z roku 1890 s výškou 110 m je proste impozantný, decentne rečeno, a je to UNESCO pamiatka. Dva novšie cestné mosty vedľa sú tiež zaujímavé na pozeranie, takže sa to tu súhrne nazýva Forth Bridges. Okrem toho vám ukážu aj trochu okolia, priľahlé ostrovčeky a Edinburgh z mora. Treba sa vlakom previezť aj po ňom, na druhej strane v North Queensferry je okrem výhľadu napr. akvárium a najmenší, doposiaľ funkčný, maják na svete. Vojde sa doň jeden pracovník a je na petrolej. Na fotenie beží na moste príjemne hustá doprava na sever. Beží až do momentu keď sa šikovne stojaci vlak v protismere na moste, ktorý si fotím, už nepohne a na tabuli začnú nabiehať meškania. Náš smer našťastie nie a úspešne ideme späť do Waverley.

Falkirk Wheel v činnosti máj 2023 © Tomáš Votava

Nasledujúca vec na pozeranie je vlakom a miestnym busom dostupná vo Falkirk. Náš vlak je úspešne odrieknutý, ale za hodinu už slávime úspech a sme na mieste. Pred železnicami riešili dopravu kanály a stále tu sú prítomné. Pomerne nedávno tu postavili na trase ťažko preložiteľné Falkirkské Koleso, ktoré dostáva lode o 35m vyššie, kde ďalej pokračujú tunelom, ktorý nahrádza bývalých 11 plavebných komôr. Dá sa cezeň zviezť, ale viac uvidíte, ak sa okolo poprechádzate. Ono je to aj rýchlejšie. Za tunelom sú aj klasické plavebné komory, kto si chce vyskúšať manuálnu obsluhu. Okolo sú turistické trasy a celé je to fajn výlet.

V Edinburgu samotnom je najväčšia udalosť  každoročný festival vojenských pochodových kapiel. Nie je v našom termíne (to by sme ubytovanie nezohnali, poťažmo nezaplatili), ale propagačne po meste tri kapely za sebou práve pochodujú. Ako poslucháč minimalizmu, industrial techna a klasiky so mnou taká hudba nemá pohnúť, ale hrajú tak svižne, dobre a nahlas, že za moment ma už chytá pochodový krok, ako aj celú ulicu.

Azuma Class 800 LNER máj 2023 © Tomáš Votava

Nasledujúci deň sa už presúvame na juhovýchod po East Coast Line. Rieši to posledný nákup spoločnosti LNER Azuma Class 800 od Hitachi-ho. Moderná pohodlná vec a aj v hybridnej verzii. Až na sedadlá, ktoré tvrdosťou pripomínajú žehličku. Na niektorých úsekoch predvádza 200km/h a čo je pre európana zážitok, predvádza to cez zastávky aj závory. U nás  nevídané. Postupujeme k východnému pobrežiu, s prestupom v Newcastle. Ďalší dopravca je Northern s modrým motoráčikom Class 158. Vezieme sa cez, z dejepisu známy, Stockton do Whitby príjemne zvlnenou krajinou. Je to lokálna trať, ktorá sa v Grosmont pripája na muzeálnu NYMR Whitby - Pickering, trať na ktorej bola doprava obnovená o dosť skôr. Úsek do Whitby si Norhern v podstate požičiava pre verejnú dopravu. Vo Whitby na druhej, muzeálnej koľaji čaká Southern 4-6-0 Schools class 926 Repton, ako uvítacie zátišie. Železnica Whittby - Pickering bola pôvodne vybudovaná ako konská trať pomerne priemyselnou krajinou v r. 1836,v 1845 zdvojkoľajnená už ako parná. Ako mladý inžinier tu pôsobil G. Stephenson, pamiatka po ňom je prvý konský železničný tunel pre verejnú dopravu, taktiež v Grossmont. Zachoval sa ako peší a s výškou okolo 3,3m je viditeľne menší hned vedľa "novšieho" parného tunela.

Vlavo Stephensonov pre koníky, vpravo dvojkoľajný pre paru, Grosmont máj 2023 © Tomáš Votava

Podvečer sa ubytujeme vo Whitby v najstaršom hoteli široko-ďaleko White Horse and Griffin z roku 1681, kde býval okrem iných napr. Ch. Dickens. K tomuto príjemnému prístavnému mestečku sa vyslovene hodí a je zábavný. Okrem miestnej dominanty Abbey na kopci nad 199 schodmi a korzovaniu promenádnemu sa pochopitelne vydávame na trať NYMR (North Yorkshire Moors Railway) po stanicu Goathland, pochopiteľne tak peknú ako všetky stanice tohoto dobrovoľníckeho združenia. A ak vám k nej ešte dodajú parnú trakciu na fotenie ... Pokiaľ ste videli Harryho Pottera, ako vystupuje v Bradaviciach, je to presne tu (nafilmované). Pôvodne bol úsek Grossmont - Goathland trasovaný inakade a pre stúpanie sa tu vlaky vyťahovali lanom na 1400m úseku pomocou cisterny vody ako protiváhy, čo zjavne prestalo stačiť. Tento úsek je dnes príjemne dolukopcom vedúca vychádzková trasa s artefaktami bývalej trate.

Goathland-Grosmont máj 2023 © Tomáš Votava

Takto sa prejdeme krajinou a neskôr ponad depo v Grossmonte a počkáme na Norhern vlak do Whitby, keďže naším smerom už NYMR nejde. Ovšem staré britské vozne z dopoludnia komfortom táto moderná tvorba rozhodne nezatieňuje.  Neskôr sa z Whittby presúvame ďalej do Yorku využijúc k tomu celú dĺžku železnice do Pickeringu. Už spomínané BR vozne robia jazdu miestnou krajinou príjemným výletom. V Levisham sa križujeme s protispojom v čele s parnou BR Standard Class 9F a dostávame sa na momentálnu konečnú, keďže pokračovanie trate sa nedochovalo a pokračuje sa poschodovým autobusom do Yorku. Vďaka náhodnej propagačnej akcii je lístok za £2, teda nevídane lacný.

National Raiway Museum, Rocket, York máj 2023 © Tomáš Votava

Týmto autobusom sa dostávame do mesta, kde síce študujeme miestnu katedrálu Minster, historické uličky a parky, zvyky a obyčaje, ale aj tak tu ide hlavne o National Railway Museum. Je hneď vedľa stanice. Vstup je voľný, ale odporúča sa mať časenku pre prípad návalu. Tvorí ho hala s lokomotívami, vedľajšia hala s železničnými artefaktami a zrejme i vagónová, pre rekonštrukciu momentálne mimo dosah. Popisuje sa to tu trochu obtiažnejšie, radšej fotím. Rozhodne ale tu majú kópiu Rocket, ozajstnú A4 Mallard, pôvodnú bránu stanice Euston a 1000 ďalších skvelých vecí. Dá sa to tu obchádzať niekoľko hodín. Viac fotografií zo železničného múzea nájdete na tomto odkaze.

Krátke video z návštevy National Railway Museum:

York Minster máj 2023 © Tomáš Votava

Ďalší deň sa prevážame po širšom okolí a začíname smer Leeds, v tejto oblasti obvyklými Northern, pomerne plochou krajinou. Prestupujeme smer Carlisle a krajina sa začína viac vlniť.  Posledná časť trasy Settle - Carlisle je považovaná za jednu z najkrajších britských tratí pre pôvodné stanice, hornaté trasovanie a kamenné mosty vrátane najznámejšieho Ribblehead viaduktu. Ktorý žiaľ z vlaku príliš nevidno. Trať má status pamiatky, takže od Settle sa v doterajšom bežnom spoji objaví pojazdný „suveníršop“ s občerstvením a lokálne uniformovaní pracovníci. Napríklad podávajú výklad o trati značne masívnemu zájazdu, ktorý z nášho príjemne obsadeného vlaku spravil vlak plný.  V Carlisle doplníme kofeín a pokračujeme cez rodisko G. Stephensona Wylam do Newcastle upon Tyne, železničného uzla a mesta pôsobivých mostov.

Newcastle-upon-Tyne z hradnej veže, máj 2023 © Tomáš Votava

Tu je času viac a tak ideme na hradnú vežu popri stanici . Skvelé miesto, vlaky jazdia pod nami na troch stranách, štvrtá je výhľad na rieku a mosty. Pôvodne tu bol aj kompletnejší hrad, ale prví stavitelia trate smer Edinburgh to vzali jeho stredom a tak tu majú dva menšie.  Odtiaľto nás dopraví LNER po hlavnej trati svižne Azumou cez z dejepisu známy Darlington do Yorku. Po patričnom štúdiu miestnych občerstvovacích možností pokračujeme ďalší deň do Londýna. Opäť to rieši LNER cl. 800, tentoraz prvou triedou. Potom, čo náhodou prídete na to, že sedadlá sa dajú „zhorizontálnieť“, je jazda vysoko komfortná. Pristávame na pôsobivej London King´s Cross. Či je tam Pottrovo nástupšte 9 3⁄4 sa mi nechce zisťovať a ideme sa ubytovať. Hneď vedľa sa nachádza ďalšia pôsobivá stanica St Pancras a medzi nimi je náš najlepšie umiestnený Great Northern Hotel, nazvaný podľa svojej materskej železnice.

London King´s Cross a Great Northerm Hotel máj 2023 © Tomáš Votava

Aj miestny bar sa volá Rails. Vyrážame tunajším útulným (rozumej malým) metrom do Covent Garden, použijúc konečne starý kruhový výťah, pôvodné riešenie z éry pred eskalátormi.  K videniu je tu kopec kultúry, hlavne pohostinskej, ale nám ide o London Transport Museum. Na relatívne malej ploche bývalej tržnice tu majú na niekoľkých podlažiach o londýnskej doprave asi všetko. Tým mienim koče, poschodový autobus, trolejbus, električku, omnibusy konské, električky konské, parné aj elektrické a veľmi pekný prierez vozidiel metra. Ku všetkému výklad, foto aj filmy. Za mňa potrebná návšteva.

London Transport Museum máj 2023 © Tomáš Votava

Zvyšok výletu je už viac civilný, teda ak si odmyslíme Imperial War Museum ktoré taktiež pre šírku záberu odporúčam, aj keď to nie je tradičný nedozerný tankov šík. Preto tu nie je celá naša skupinka. V tomto duchu aj londýnsky Tower, ale tu je množstvo spolunávštevníkov už mierne nadlimitné. Ostatne ako celý Londýn. Vedľa stojaci zdvíhací Tower Bridge je tiež fajn si vyšľapať a nezabudnúť na exkurziu do pôvodnej parnej strojovne. Ako leniví turisti sa rozvážame aj na hop-on turistických poschodových autobusoch, čo je pri množstve pamiatok podľa mňa skoro nutné. Aspoň zvonku uvidíte väčšinu londýnskych staníc. A domov, parkov, katedrál, sôch a šíkov turistov. Čo som si ale chcel osobne pozrieť, je bývalá 600MW uhoľná elektráreň v Battersea, dlhé roky neprístupná ruina, teraz nákupné centrum. Budova proste mamutia, okrášlená bielym komínom na každom rohu. Dokonca má aj vlastnú odbočku metra.

Elektráreň v Battersea máj 2023 © Tomáš Votava

Pokiaľ vás trochu baví industriálna architektúra, potrebujete toto vidieť. A taktiež sa s rezervovaným lístkom po patričných počítačových animáciách vyviezť výťahom do 12. poschodia, kde čaká kruhový sklenený „Lift 109“ hore na vrchol komína, kam sa na bežnej, čo i bývalej elektrárni väčšinou nedostanete.

Výhľad máte široko-ďaleko, ale hlavne na 8 koľajový most pred London Victoria. Na záver s kuframi ideme metrom k Elizabeth Line na letisko, kde však zamestnanec postupne odrieka jeden vlak za druhým, až to začne pripomínať výluku mimo plán. A tak sa v časovom strese rútime späť na modrú linku idúcu tiež na letisko.  Moja nabíjacia Oyster card má akurát zvyšok sumy vhodný pre lístok na metro, nestačí však na drahšie cestovné ku Terminálu 2. Celú jazdu sa teším na vysvetľovanie u výstupného turniketu, ktorý bude isto robiť problém. Nakoniec však výlet dopadá šťastne, turniket ma z dajakého tajného dôvodu ignoruje a my môžeme letieť.