Do Katarínskej Huty opäť vlakom?

27.9.2023 8:00 Jaro Vybo

Trať 163 je pravdepodobne najzabudnutejšia a asi aj najtajuplnejšia trať na Slovensku. Dopátrať sa k nejakým článkom a informáciám o trati je takmer nemožné. Aj na vlaky.net nie je pri tejto trati žiadny popis okrem zastavenia osobnej dopravy v roku 2003 a je pri nej uvedených púhych 6 článkov. Z toho asi iba tri sa jej aj naozaj venujú. A posledný je z roku 2012! Hoci po viacerých tratiach, na ktorých bola zastavená doprava sa sem tam preženie nejaká nostalgická jazda, o tejto je od roku 2012 takmer úplné ticho. A tak som sa vybral trochu ju preskúmať.

Kde to vlastne je?

Trať bola postavená v roku 1901 ako odbočná trať z trate Lučenec - Poltár. To sú už trochu známejšie názvy - dokonca obe sú okresné mestá. A medzi nimi sa nachádza obec a stanica Breznička, odkiaľ sa odpája takmer presne 10 kilometrov dlhá trať do Katarínskej Huty. Konečná stanica tejto trate dokonca ani nepomenúva obec, je to časť obce Cinobaňa.

Koniec trate pokračuje ako vlečka do sklární © Jaro Vybo, 8.10.2022

Spomínané lokality, podobne ako celý región majú za sebou bohatú sklársku minulosť. S tou súvisela aj táto trať. Vždy mi tak trochu pripomínala akoby iba predĺženú vlečku (na 10km.) do sklární v Katarínskej Hute. A keďže sa cestou ešte ocitla dedinka Mládzovo, tak sa zastávka postavila aj tam, aby sa nepovedalo.

Trať 163 v údolí Banského potoka © Mapy.cz

Existuje ešte?

Existuje! A v prekvapivo lepšom stave ako by som predpokladal. Žiadne zarastené húštiny sa nekonali, hoci je jasné, že veľa sa očakávať nedá. Pred dvoma rokmi trať (ne)oslavovala jej 120-te výročie, aj keď chápem, že v tom čase mali ľudia iné starosti. Trať je oficiálne prevádzkyschopná, na stránke ŽSR sa dá nájsť platná tabuľka traťových pomerov naposledy aktualizovaná v roku 2018. Kedy naposledy sa nejaký manipulák na trati objavil si netrúfam odhadnúť. Treba povedať, že sklárne v Katarínskej Hute stále fungujú. Na sociálnej sieti firmy R-Glass ma zaujal napríklad príspevok o tom, že sklo z Katarínskej Huty lieta aj na palube zaoceánskych aeroliniek. Železnicu však určite nevyužívajú.

Stav trate na zastávke Cinobaňa © Jaro Vybo, 16.4.2023

Ako to na nej vyzerá?

Železnično-archeologickú exkurziu (hoci vlastne na “živej” trati) začínam v Katarínskej Hute tesne pri budove sklární. Pred ňou stojí bývalá staničná budova. Poloha trate aj stanice je tu tak trochu ako na námestí. Blízko sú paneláky, fabrika, kultúrny dom, parkovisko aj obratisko autobusov. V tomto prípade neplatilo, že lokálka končila kdesi ďaleko od dediny. No ani to nepomohlo ju udržať pri živote. Zaujímavosťou je, že tri z piatich zastávok na trati sa nachádzajú v jednej obci - Cinobani, ktorá má vyše 2000 obyvateľov. V 19. storočí to bolo dokonca mestečko a ešte aj v 20. storočí tu pribudli na oboch koncoch dediny paneláky. Zastávky pritom nie sú ani od seba veľmi vzdialené, dalo by sa povedať “hotový S-Bahn”.

Vlak prechádza cez priecestie v Katarínskej Hute aspoň vo vlakovom simulátore. © Tomáš Kaščák, 2011

Trať kúsok za konečnou stanicou prechádza šikmo cez cestu, až mi to pripomína skôr električkové priecestie a prechádza do údolia popri potoku. Necelý kilometer pred Katarínskou Hutou sa nachádza ešte zastávka Maša. Pri mojej exkurzii sa mi na ňu dokonca podarilo zabudnúť. Pripomeniem teda jej biednu existenciu poslednou fotkou na vlaky.net z roku 2006! Už vtedy išlo vlastne iba o plechovú tabuľu pri ktorej zastavovali vlaky. Pohľad trochu pripomína Balkán, či menej rozvinuté krajiny. Maša, rovnako ako Katarínska Huta, je ďalšou miestnou časťou Cinobane, nachádza sa tu aj ďalší priemyselný areál, tentoraz zlievarne do ktorého viedla aj vlečka.

Zastávka Maša zdokumentovaná v roku 2006 © Tomáš Rotbauer

O niečo lepšie je to trochu nižšie údolím, keď prichádzam do centra Cinobane. Osídlenie je pritom súvislé od konečnej stanice. Sú tu dve priecestia, jedno vybavené aj svetelným zabezpečovacím zariadením. Ktovie kedy tu naposledy blikali červené svetlá. Pri tom východnejšom na okraji obce odbočuje cesta k zastávke Cinobaňa. Staničnú budovu s typickou architektúrou dvojpodlažného domčeka zo služobným bytom hore tentoraz nestihol osud úplného rozpadu. Po rokoch chátrania bola kompletne zrekonštruovaná na miestne pomery netradične moderný rodinný dom, ktorý ale zachováva tvary pôvodnej budovy. Majitelia tak prakticky v záhradke majú aj koľaje, či návestidlo. V sekcii o histórii na obecnej webstránke sa dá nájsť aj zopár zaujímavých dobových fotiek, zachytávajúcich aj stanicu, vlečku, či honosné sídlo súvisiace so sklárňami vo vtedajšej “Katalinhute”.

Staničná budova slúžiaca už ako moderný rodinný dom © Jaro Vybo, 16.4.2023

Trať následne opúšťa Cinobaňu a pokračuje malebným údolím Banského potoka. Ďalšou zastávkou je dedinka Mládzovo. Železničná zastávka sa tu nachádza blízko centra obce. Od obývaného staničného domčeka sa nesie ruch rodinného posedenia, preto si vyberám druhú poľnú cestu, ktorá vedie na opačnú stranu ako domček a na priecestí odbočujem z cestičky na koľajnice. Takto prídem k rodinnému staničnému domčeku aspoň do takej vzdialenosti, aby som si overil, že na budove je ešte aj pôvodný plechový nápis s názvom zastávky. Ospalý vidiecky dojem narúšajú dva vysoké stožiare s osvetlením, aké zvyknú bývať skôr vo väčších staniciach. V tráve vedľa koľaje badať zvyšky hrany nástupišťa.

Staničný domček na zastávke Mládzovo © Jaro Vybo, 18.8.2023

Trať, súbežná cesta i Banský potok pokračujú do cieľa mojej dnešnej exkurzie. V obci Breznička sa trať stáča severne, aby sa v stanici pripojila na trať č. 162 Lučenec - Utekáč. V stanici funguje dopravná kancelária, prebieha tu križovanie vlakov. Celkový ruch oproti kľudnému údoliu, ktorým som išiel doteraz, zvyšuje premávka na ceste do Poltára popred staničnú budovu aj prevádzka susednej tehelne. Staničná budova bola pred časom zrekonštruovaná, no okolie trochu kazí dojem.

Opäť vlakom?

Názov článku bol prebratý z názvov článkov na vlaky.net z rokov 2010 a 2012, keď ste sa na tejto trati mohli vďaka nostalgickým jazdám previesť naposledy. Tá posledná vlastne ani nebola veľmi nostalgická vozidlom, ale traťou samotnou. Jednotka 813-913 - Bageta bola vlastne najmodernejšie vozidlo, aké sa tu kedy objavilo. Názov článku tak bol zvolený trochu provokatívne. Trať, o ktorej sa dá nájsť len minimum informácií by mala byť stále funkčná. Prebieha dokonca výrub drevín, aby do nej nezasahovali. Posledné tabuľky traťových pomerov som objavil z roku 2018, hoci už v roku 2015 boli internetové šumy o jej úplnom zrušení. Vlakom by sa teda teoreticky do Katarínskej Huty ešte malo dať niekedy príležitostne odviesť, také dedinské slávnosti by mohli byť dobrá príležitosť. Už len nájsť objednávateľa jazdy. O pravidelnej doprave však pri danej hustote obyvateľstva netreba ani snívať. Súbežná cesta údolím je opravená, plne postačí autobus. Ja som ju “prešiel” na bicykli. Doprava je tu minimálna a tak je bezpečná aj pre cyklistov. Opodstatnenie by teda nemalo ani prebudovanie trate na cyklochodník, ako sa to deje neďaleko medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou. Trať tak pripomína a bude pripomínať slávnejšie časy čulej priemyselnej výroby v tomto malom nenápadnom údolí na juhu Slovenska.

Všetky nadpisy v článku sa končili otáznikom, no otázky boli väčšinou asi zodpovedané. Určite je však nezodpovedaných veľa ďalších otázok, napríklad o doprave na trati po roku 2012, resp. 2003, ale aj predtým. V prípade, že sa vyznáte v miestnych pomeroch, zaspomínali si, či mali by ste informácie na doplnenie, prípadne opravu, budeme radi, ak napíšete do diskusie.

Súvisiace stránky: