Čo nové v Nových Zámkoch?

Je to už nejaký piatok, čo som navštívil novozámocké depo. Vtedy v ňom bolo množstvo laminátok, či už čakajúcich na zrušenie, neprevádzkových, ale hlavne plne bojaschopných strojov. Vtedy ešte nestálo nové stredisko technicko-hygienickej údržby, o nových štadleroch ešte nebolo počuť a hlavne laminátky mali svoje stále pozície v prevádzke. Práve čas ktorý uplynul, ma donútil ísť skontrolovať laminátky, ktoré u ZSSK postihol rovnaký osud ako pantografy v Košiciach. Tak som na základe predpovedi počasia a požiadaviek môjho zamestnávateľa vybral ten najvhodnejší deň, ktorým sa ukázal byť piatok. Opäť som raz vyrazil na cesty po železnici s fotoaparátom po boku.

Je to už nejaký ten piatok od poslednej návštevy, 7.8.2019, Nové Zámky

Na trase Lučenec – Zvolen ma prekvapuje nasadenie trojčlánkovej húsenice, v poslednej dobe ich tu stretávam zriedkavo. Vo Zvolene si všímam sedmičky pripravené na rýchlikoch vyrážajúcich zo Zvolena. Vravím si, kde sú tie časy, keď bola stanica plná štvoriek. Ako na zavolanie sa o niekoľko minút objavuje Daniela nastupujúca na súpravu Fatranu a hneď vyčaruje krajšie ráno. Od Zvolena moja cesta pokračuje v motoráku radu 813. Vlakom sa dostávame do Žarnovice, kde prestupujem kvôli výluke do náhradnej autobusovej dopravy a mierime do Kozároviec. V autobuse sa mi darí dočítať knižku Život včiel. Aj napriek jej veku ide o fascinujúcu knihu hlavne pre autorove podanie problematiky. Od Kozároviec pokračujeme v motoráku radu 812 do Levíc. Uvažujem, že ak sa bude pokračovať v skracovaní súpravy rovnakým tempom, tak od Levíc asi pôjdem na pešo.

Ráno so štvorkou (Danielou 754.083) a sedmičkou (Bondovkou 757.007) na rýchlikoch, 19.7.2024, Zvolen

V 812-ke mi hneď udrelo do očí niečo nezvyčajné, záclony. Skôr som si myslel, že ide o súčasť výbavy LUX verzie. Inventárne číslo ani zvyšok interiéru však LUX-u neodpovedali. Až v zápätí si všímam, že ide o improvizáciu, kedy sú tmavo-modré závesy zavesené na lankách vedených cez úchyty nosičov batožiny. (Neskôr sa mi v Zámkoch darí nájsť aj ďalší motorák s podobnou vychytávkou.) V Leviciach nás našťastie čaká aspoň 812-ka. Po tom čo sme sa pohli, zahájila sprievodkyňa kontrolu lístkov, počas ktorej jej starší pán odovzdal mobil nájdený na stolíku jeho oddielu. Tento národ ešte možno nie je stratený. Po dlhej, viac ako hodinovej ceste z Levíc, sa dostávame konečne do nášho cieľa, Nových Zámkov. Všetko išlo ako hodinky, žiadne meškanie, ani motoráky neboli preplnené, len tie motoráky. Kapacitne možno stačia, no to je z hľadiska plusov všetko.

V Kozárovciach sa vraciame z cestného autobusu do toho železničného, 19.7.2024, Kozárovce

V Nových Zámkoch som o čosi skôr pred konaním návštevy depa vďaka plánovanej časovej rezerve. Cenné minútky využívam k zvečneniu niekoľkých rušňov v stanici a potom sa vyberám ku traťovke aby som zvečnil aj žeriav, o ktorom neviem, či už je alebo nie je súčasťou mojej zbierky. Konečne sa odhodlávam k vstupu do podchodu a kráčam ďalej ako je verejnosti povolené, až vychádzam na druhej strane koľajiska v depe. Tu za pomoci strojmajstra nachádzam správny kurz k zodpovednej osobe, ktorá je poslednou zastávkou pred splnením hlavného bodu programu – nahliadnutím do miestneho depa. Už z okien administratívnej budovy vidím, že dnešná návšteva bude iná ako tá predošlá. Pri točni vidím Dášenku, stroje Carga v depe nevidno a rady laminátok sa výrazne preriedili, tento pohľad však stále sľubuje príjemný zážitok.

Zbežná dokumentácia bežnej prevádzky v stanici sa bez obrázku princeznej nezaobíde, 19.7.2024, Nové Zámky

Depo prechádzame postupne, rad za radom, od administratívnej budovy k stredisku THÚ. Pred kanceláriami fotím motorové jednotky čakajúce na ďalšie nasadenie a medzi nimi ukrytý zaujímavý pomník. Pri malej rotunde hneď zachytávam Dášenku, 750.183, posledný rušeň svojho radu u ZSSK. Hneď pri ňom je aj jeden z nepočetnej flotily somárov osobného dopravcu. Pri pohľade do malej rotundy moje srdce zaplesalo, keď som uvidel rozpracovanú pigľajzeň 210.060, ktorá dostane lak ako 22-ka a 40-ka. 210-ky ešte žijú. Na boku rotundy stretávam odstavené zvyšky niekdajšej veľkolepej flotily laminátok. Pri ďalšom postupe fotím nový štadler ako aj modrého herkulesa pri čerpacej stanici. Odtiaľ mierime k pomyselnému srdcu depa, veľkej rotunde.

Fotografia, ktorá ašpirovala na post titulnej, na lúčoch točne pózujú: 750.183, 736.101 a 754.014, 19.7.2024, Nové Zámky

Na lúčoch točne stretávam stroj 240.030, poslednú z dvoch laminátok schopných prevádzky. Prekvapuje ma prítomnosť nulky 131-ky, ktorá vraj má patriť Albatros klubu. Nachádzam tu tiež „Vlastičku“, teda stroj 263.005 v pokročilom štádiu rozkladu. Inak sa tu nachádza množstvo prívesných vozňov radu 012. Nahliadame samozrejme aj do rotundy. Spomínam si na fotografiu z minulosti, na ktorej stáli vedľa seba naukladané v rotunde laminátky v červeno-žlto-šedom nátere. Podobný pohľad však už asi bude patriť len nenávratnej minulosti. Dnes v rotunde nachádzam hlavne 812-ky a pár „veľkých“ rušňov. Pri ďalšom postupe za rotundu nachádzam neslávne známe miesto, kde ukončilo svoju púť viacero rušňov v podobe šrotu. Objavujem však aj stroj 240.081, ktorý by mal byť druhou a poslednou schopnou laminátkou u ZSSK. Zvyšné stroje už čakajú len na svoj posledný zajtrajšok alebo neznámeho záchrancu.

Pohľad na veľkú rotundu, 19.7.2024, Nové Zámky

Záverečné fotografie venujem aj novej hale THÚ. Pri ceste späť sa mi darí zachytiť rušne nasadené na posun v depe pri manipulácii s plecháčmi. Z výkonu tiež dorazila 754.084, ktorá je takisto príjemným spestrením dňa. Tým sa v podstate naplnili možnosti exkurzie v depe a posledný záber z tejto strany koľajiska venujem ťapke 721.128, vekom už dôchodcovi, ukrytému medzi osobnými vozňami. Potom sa vyberám podchodom opatriť si cestovný lístok domov a zachytávam ešte stroj 210.040 nasadený na zálohe. Cesta domov, hoci kvôli NAD rozkúskovaná, je celkom príjemná, všetko ide prakticky bezchybne a tentoraz nie je čo vytknúť, kiežby rovnaký scenár nastal aj na trase Zvolen – Košice. Od pôvodného zámeru prípravy článku vo vlaku ma nakoniec odradí známy zo strednej, s ktorým máme dôkladnú výmenu názorov až domov. A tak sa do klávesnice opieram až doma a tu opäť zisťujem čo sa podarilo a čo nie.

Prestup z autobusu do rýchlika v Novej Bani, 19.7.2024, Nová Baňa

Je možné konštatovať, že laminátkam u ZSSK zazvonila hrana. Posledné stroje dojazdia a laminátky ostanú už len u štátneho nákladného dopravcu (ktorého stroje sa možno mimoriadne vyskytnú ako záchrana vlakov ZSSK) a u súkromných dopravcov. Nastupuje nová generácia strojov, ktorá zaslúžilých veteránov nahradí. Cestujúcim ostáva dúfať, že ZSSK aj naďalej bude pokračovať v obnove vozidlového parku a nás nadšencov budú staré dobré stroje tešiť v múzeu, ale aj v bežnej prevádzke u dopravcov, ktorí ich ešte dokážu využiť.

Na záver by som rád poďakoval Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a vedeniu RD Nové Zámky za ochotu a ústretovosť pri realizácii tejto návštevy, ktorú snáď ocenia aj naši čitatelia. Ďakujem.

Celá sprievodná fotodokumentácia: autor článku

Titulná fotografia: Laminátky proste na titulke byť museli, 240.119 a 240.030, 19.7.2024, Nové Zámky