Posmrtný život trate 175 Poltár - Rimavská Sobota

18.9.2024 8:00 Jaro Vybo

Trať 175 Poltár - Rimavská Sobota má na stránkach vlaky.net asi najsmutnejší príbeh - dva články z roku 2009 dokumentujú jej rozoberanie a následné zarastanie. Zdokumentovať predchádzajúcu prevádzku sa jednoducho nestihlo, trať bola totiž úplne zrušená už v roku 2003. Viac sa o nej opäť začalo hovoriť v posledných rokoch v súvislosti s jej prestavbou na cyklochodník. Keďže sme ale železničný portál, pri našej cyklojazde po bývalej trati sa v tomto článku zameriame najmä na pozostatky bývalej železnice, ktoré dodnes sprevádzajú cyklistov na súčasnej cyklotrase vedúcej po telese trate.

Trochu z histórie

Miestna železničná trať č. 175 bola postavená v roku 1913 a spájala dve v súčasnosti okresné mestá Rimavská Sobota a Poltár. Ide o na Slovensku trochu netypickú trať, ktorá prepája dve susedné doliny. Kľukatila sa v dĺžke cca. 30 kilometrov. Bohužiaľ, zdá sa že koncom 20. storočia si už nevedela nájsť dostatok svojich cestujúcich. Trať sa nikdy nedočkala nejakej rozsiahlejšej rekonštrukcie. Nákladná doprava tu bola ukončená v osemdesiatych rokoch, a osobná doprava sa nedočkala dokonca ani veľkého rušenia lokálok z roku 2003. Stav jej rozpadu totiž zapríčinil nahradenie vlakov autobusmi už v októbri 2000. V roku 2003 bola samotná trať definitívne zrušená vo veku 90 rokov. Akoby išlo o ľudskú bytosť, ktorej postupne dochádzajú sily až do svojho odchodu na večnosť. Hneď pritom začali zaznievať prvé šumy „o jej možnom nahradení cyklochodníkom”. Na prelome tisícročí to však ešte s dotáciami na rôzne projekty nebolo také štedré ako dnes. Realitou sa tak táto “reinkarnácia” stala až o 20 rokov po zrušení pôvodnej trate.

Kľukatá trasa bývalej trate 175 zmenenej na cyklochodník © Mapy.cz

Viac zo súčasnosti

Cyklojazdu začínam na kilometrickom konci trate v Poltári. Cyklochodník začína kúsok za železničným priecestím, neďaleko Poltárskej železničnej stanice. Hoci ide už o cyklochodník, v článku ešte budem používať pojmy trať a zastávky. Na úvod sa kľukatí, až po cca. štyroch kilometroch dosiahne prvú zastávku Maštinec. Je tu osada patriaca Poltáru známa svojimi prameňmi “Šťavice”. Viaceré budovy popri trati slúžiace pôvodne železničným zastávkam sú obývané, bývalá budova na zastávke Maštinec slúži taktiež ako rodinný dom v pomerne dobrom stave. Fanúšika železnice ale poteší stále stojaca drevená budova bývalého “skladišťa”, ktorá je ozdobená viacerými železničnými artefaktmi. Žeby zbierkový základ pre budúce múzeum trate? Kovové tabule s názvami zastávok, ktoré sa postupne menili na skromné rodinné domčeky, či chaty sa žiaľ nezachovali.

“Skladište” Maštinec © Jaro Vybo, 25.7.2024

Trať sa kľukatí ďalej do Hrnčiarskej Vsi, kde rozsiahly priestor iba naznačuje, že tu kedysi stála budova patriaca k železnici. Domček pri priecestí je obývaný. Nasleduje klesanie a za ďalšou zákrutou sa už objavujú Hrnčiarske Zalužany. Významným bodom na trati bola jediná stanica - práve v Hrnčiarskych Zalužanoch, kde prebiehalo aj križovanie vlakov. Zdá sa, že bude významnejším bodom aj súčasnej cyklotrasy. Typická dvojpodlažná staničná budova stojí, hoci je v dezolátnom stave. Poteší ale zachovaný vyblednutý pôvodný nápis s názvom stanice. Ako ukazujú výborné už historické dokumentačné fotky v čl ánku na railtrains.sk, nápis bol pritom v minulosti prekrytý typizovanou kovovou tabuľou. Momentálne stihol už pri staničnej budove vyrásť vonkajší bufet, takže tu bude zrejme opäť živo. Žeby to bola nádej aj pre staničnú budovu? Uvidíme, čo prinesú ďalšie cyklosezóny.

Staničná budova Hrnčiarske Zalužany © Jaro Vybo, 25.7.2024

Iba o kúsok ďalej sa nachádza ešte ruina pravdepodobne strážneho domčeka a ani nie o kilometer prichádzame k bývalej zastávke Sušany. Budova zastávky aj tu slúži ako skromný rodinný domček. Za ňou trať začína zvlnene stúpať. Práve zo sedla bicykla sa dá teraz dobre cítiť stúpanie, ktoré museli kedysi zdolávať aj osemstodesiny. Už v mierne kopcovitom teréne Oždianskej pahorkatiny prichádzame k objektom bývalej zastávky Ožďany. Jedna budova sa rozpadáva, samotná budova zastávky je obývaná. Za zastávkou Ožďany trať mimoúrovňovo križuje štátnu cestu smerujúcu na oždianske serpentíny. Zaujímavosťou je, že železničný most bol odtiaľto v roku 2011 prevezený na trať Spišské Vlachy - Spišské Podhradie, kde nahradil časť pôvodného mostu ponad Hornád poškodeného pri povodniach. Pri výstavbe cyklotrasy tak musel byť postavený aj úplne nový most.

Budova zastávky Sušany © Jaro Vybo, 25.7.2024

Aha! Tunel!

O kúsok ďalej sa nachádza hlavná atrakcia súčasnej cyklotrasy a zrejme aj bývalej trate. Práve zhruba 160 metrov dlhý, mierne zakrivený Ožďanský tunel - technická pamiatka z roku výstavby trate 1913 doslova znovu ožil. Minulosťou je džungľa v okolí jeho portálov zdokumentovaná v článku Mareka L. Guspana z roku 2009. Tunel dokonca pri rekonštrukcii dostal osvetlenie. V minulosti motoráky a v súčasnosti cyklisti tu prekonávajú najvyšší bod trate a začína sa klesanie. Nedá mi tu nespomenúť jazykovú zaujímavosť - tunel je všade uvádzaný ako Ožďanský, no serpentíny Oždianske. Možno niekto z domácich pomôže objasniť správne názvy.

Cestou do Rimavskej Soboty ešte stál drobný prístrešok zastávky Dolné Zahorany. Jeho polohu sa mi však pri mojej jazde bicyklom nepodarilo identifikovať. Budova zastávky Husiná je taktiež obývaná, okolie však nepôsobí príliš vábne. Obe dediny sú pritom od trate pomerne vzdialené. Aj to určite čiastočne prispelo k nízkej vyťaženosti vlakov. Trať pretínalo viacero úrovňových železničných priecestí, v súčasnosti sa v týchto miestach nachádzajú spomaľovacie prvky pre cyklistov. Súčasná cyklotrasa nedôjde až na železničnú stanicu, ale končí na hlavnej rimavskosobotskej ulici. Tento krátky “mestský” úsek využívajúci pôvodné teleso trate bol otvorený už v roku 2015. Zvyšok trate si počkal až do roku 2024.

Epilóg namiesto epitafu

Tento nový “posmrtný” život dal trati Banskobystrický samosprávny kraj. Od ŽSR ju ešte v roku 2013 odkúpil kraj za jedno euro, už s jasným zámerom vybudovania cyklotrasy. Za ten čas sa vystriedali traja župani. Cyklotrasa, si ihneď získala veľkú obľubu, je z nej prakticky jedna z hlavných atrakcií regiónu, no zároveň slúži aj miestnym. Je pozitívne, že napokon predsa len upriamila pozornosť aj na samotnú pôvodnú železničnú trať, či celkovo železničnú dopravu v regióne. Sprievodca vo vlaku z Lučenca sa ma hneď spýtal, či s bicyklom mierim práve sem. Ožívajú tak spomienky, keď sa miestni tadeto prevážali nie v sedle bicykla, ale na pôvodných koženkových laviciach osemstodesín, či v ešte starších motorákoch. Trať teraz denne určite poslúži viac ľuďom ako obslúžilo tých šesť párov osobákov za deň v čase končiacej prevádzky vlakov. Časovo tých necelých 30 km. možno najlepší cyklisti zvládnu za podobný čas, ako bola jazdná doba motoráku - cca. 54 minút. Hoci diskusia k trati 175 v sekcii Trate na vlaky.net z rokov jej chátrania pôsobí značne depresívne, ja k nej nemám nejaký osobný citový vzťah z minulosti. Asi práve aj vďaka tomuto odstupu neoplakávam trať, ktorá si už svoje jednoducho odslúžila v dobách, keď mala čo ponúknuť. Radšej sa teším, že prázdno po jej odchode nakopon nahradila - so zachovaním technických diel ako Ožďanský tunel - nová i keď odlišná infraštruktúra hodná 21. storočia.

V sekcii Galérie/Železničné objekty/Stanice a zastávky na vlaky.net nájdete na porovnanie aj zimné fotky z Maštinca, Hrnčiarskej Vsi a Hrnčiarskych Zalužan od Jána Gajdoša z roku 2006. V sekcii Trate/Dokumenty si zase môžete pozrieť grafikony z viacerých rokov pre vašu predstavu o intenzite osobnej dopravy na trati. Ak ste našli v článku nejakú nezrovnalosť, či máte spomienky a doplňujúce informácie z čias prevádzky trate, určite sa neváhajte o ne podeliť v diskusii k článku.

Súvisiace odkazy a zdroje:

Posmrtný život trate 175 Poltár - Rimavská Sobota

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy

Diskusia

Aktuálne diskusie

Novinky a reportáže

Užitočné odkazy

Tlačové správy