Dávnejšie potulky po Tisovci

7.1.2025 8:00 Sebastián Langhoffer

Dávnejšie potulky po Tisovci

Pri prezeraní rôznych železničných webov som si všimol, že cestopisné reportáže stavajú na jednej z troch základných vlastností. Prvou je zvyčajne zaujímavosť cesty a toho čo sa na nej dalo vidieť a zažiť. V druhom prípade to je zvyčajne aktuálnosť, kedy sa autor snaží zachytiť súčasný stav. A nakoniec sú to historické cestopisy, kedy autor zalistuje vo svojom archíve a ukáže čitateľovi, čo sa dalo vidieť „vtedy“.

Ako názov napovedá, reportáž ktorú vám ponúknem nie je aktuálna, no zároveň ani historická. Je skôr nahliadnutím na jedno opustené a už skoro zabudnuté miesto, ktoré som navštívil už dávnejšie. Cestu som vtedy zároveň využil aj k návšteve iných podobných miest. V nasledujúcich riadkoch vám teda prinášam pár slov a pohľadov na vtedajšiu súčasnosť niekoľkých služobní na trati 174. Verím, že nasledujúci článok bude aspoň zaujímavý a nájde si na Vlaky.net svojich čitateľov.


Ako názov napovedá, dnes sa pôjdeme pozrieť do Tisovca, 8.7.2022

Ráno som vyrazil na stanicu aby som chytil osobný vlak do Fiľakova, to bolo ešte pred revolučným GVD. Po kúpení lístka až do Tisovca sa ma vlakvedúci opýtal, prečo práve do Tisovca. Tak som mu vyložil svoj zámer a dozvedel sa pár užitočných informácií aj od neho. Až neskôr som zistil, že sa aktívne účastní ako člen posádky nostalgických jázd, ako aj činností súvisiacich s uchovávaním železničnej histórie. Vo Fiľakove prestupujem z húsenice do vozidla miestnych lokálok, 812-ky.


Motorák 812.005 nachystaný ako osobný vlak na Tisovec, Fiľakovo, 8.7.2022

Z Fiľakova mierim do Jesenského, kde si vždy všimnem bunker, ktorý bol ešte pred druhou svetovou vojnou súčasťou nášho pohraničného opevnenia. (Neskôr bol tiež pri nehode rušňa 754.017, jej stopy sú na ňom zrejmé. Pamätám si ako mi o ňom rozprával starý otec keď som bol mladší, nakoniec som ho presvedčil aby ma tam vzal. Koniec-koncov, čo by pre mňa starý otec neurobil.) Potom som spokojne zaspal lebo som vedel, že ďalší prestup už nebude potrebný, nakoľko 812-ka pôjde až do Tisovca, len pod iným číslom vlaku. K životu sa preberám niekde v Rimavskej Sobote, prekvapuje ma vzhľad stanice. Videl som ju prvý raz a vtedy som nevedel, že motív rekonštrukcie bol hlavne politický.


Bunker v Jesenskom postihnutý zrážkou s rušňom 754.017, Jesenské, 3.7.2019

V niektorej menšej nácestnej stanici stretávame traťovákov so Žabkou 710.429, nezameniteľná pre jej nablýskaný lak. Pri Hnúšti zastávke si všímam ošumelý vozeň Raj na vlečke pri Gemerskej nerudnej spoločnosti. Je to tiež niekde pri Hnúšti, kedy do vlaku nastupujú osoby so zníženou schopnosťou platenia. Vtedy sa tiež ukázalo, prečo je vlakvedúci na týchto spojoch lepšou voľbou ako vlakvedúca. Spolu s rušňovodičom na nasledujúcej zastávke vyprevádzajú z vlaku tieto osoby za všeobecného rozruchu. Vo vlaku ostáva z tejto skupiny len mládež, ktorá má právo cestovať zadarmo. Po tejto scéne sa v motorovom vozni rozprúdi debata nepublikovateľného charakteru. Napokon sa zdarne dostávame do Tisovca, kde pred vchodom do stanice zbadám aj cieľ mojej cesty.


Stretnutie osobných vlakov v Tisovci v podaní 812-ok, 8.7.2022

Po vystúpení z vlaku fotím momentku v tisoveckej stanici a vyberám sa k objektu bývalého depa. Čo očakávam? Viem, že v minulosti tu slúžili aj pilštiky radu 735 a singrovky radu 820, aspoň tieto stroje zachytávajú fotografie z miestneho „nového depa“ v jeho konečnom štádiu. Posledné fotografie z depa, ktoré som v tej dobe registroval na internete boli staršieho dátumu, bolo na nich pár starých zetiek s drevenými stenami a v depe bolo v tom čase ešte aj koľajisko. Už vtedy však bolo v komentári k fotografiám uvedené, že dochádza k plošnej likvidácii. S týmito úvahami nachádzam asfaltovú cestu pomedzi stromy vedúcu do depa. Pod sivým nebom sa na mňa pozerajú šedivé steny priečelia betónovej haly bez vrát a bokom si všímam snáď nejakú elektro-rozvodňu. Administratívna budova bola zrovnaná so zemou, svedkami koľajiska sú len gumové podložky rozhádzané všade po niekdajšom štrkovom lôžku.


Pohľad na opustenú halu depa, Tisovec, 8.7.2022

Po niekoľkých pohľadoch do opustenej haly a prechádzke po zarastenom areáli konštatujem, že tu už nie je čo obzerať a vraciam sa do stanice. Tu sa zameriavam na staré depo, výhrevňu, v ktorej operuje OZ Zubačka Tisovec. Fotím objekty depa a skúšam zaklopať aj na dvere. Po chvíli sa dvere otvárajú a za nimi stojí člen miestnej partie nadšencov. Pýtam sa či si smiem prejsť objekt výhrevne a urobiť pár fotografií a na moju radosť mi je vyhovené. Vnútri prebieha údržba historických koľajových vozidiel, ako aj oprava parnej zubačky. Zhotovujem pár ilustračných obrázkov preplneného depa a pýtam sa na nejaké zaujímavosti a točňu, ktorá sa používa k otáčaniu miestnej pary. Dozvedám sa, že bola zachránená z Pohronskej Polhory. Ak má niekto bližšie informácie k jej minulým osudom, tak budem rád ak sa s nami o ne podelí.


Areál výhrevne, kde má zázemie OZ Zubačka, Tisovec, 8.7.2022

Po ukončení návštevy vo výhrevni zaznamenávam miestnu MUV-ku a nastupujem do motorového vozňa smerujúceho do Brezna. Vlakvedúcej sa pýtam na počasie v Brezne, hlavne či prší. Po odpovedi, že pri jej odchode bolo v Brezne dobré počasie kupujem lístok len po Brezno, rozhodujem sa nahliadnuť aj do miestnej služobne. Pomalá jazda horskou traťou je príjemná, pohľad na naše lesy a zároveň očakávania od toho čo uvidím v Brezne. V minulosti k depu v Brezne patrili aj stroje radu 753, či iné „veľké“ rušne. Neodmysliteľnou súčasťou jeho histórie sú však hlavne cé-nuly či pomaranče, ktoré boli niekoľko rokov minulého storočia nasadzované na miestne výkony. Realitou v roku 2022 boli už len motoráky radu 812 s prívesnými vozňami a húsenica odstavená medzi výkonmi. K minulosti patrí aj točňa, ktorá sa ešte na začiatku tohto storočia nachádzala za halou depa.


K Breznu patrili aj rušne radu 753, tu už len ako súčasť výletnej jazdy, Brezno, 18.8.2018

A tým sa vlastne pre mňa uzatvoril jeden zaujímavý deň na trati 174. Čaká ma už len cesta domov a vtedy rozhodnutie ovplyvnené viacerými okolnosťami, že článok sa písať nebude. Až neskôr som začal uvažovať nad tým, že by som mohol skúsiť opísať aj túto cestu, síce nie nabitú rušňami a nostalgiou, no svojim spôsobom zaujímavú pre svoj pohľad do odľahlejších miest železnice, mimo pozornosť verejnosti. Podobný osud postihol aj iné depá, staršie, ale aj novšie. A svojou polohou aj odľahlejšie, mnohí z vás si určite spomenú aj na depo v Prešove a jeho smutný osud. Aj to sa stalo objektom môjho záujmu, preto vás najbližšie zoberiem na expedíciu práve tam.

Sprievodná fotodokumentácia: autor článku

Titulná fotografia: Motorový vozeň 812.007 v stanici Tisovec, 8.7.2022

Galéria